Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-44-2019.pdf
PDF · 113.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., S. XX/XXX, štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21 a otec L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. R. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý J. F., narodený XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky L. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec L. F., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého J. F., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200,- Eur mesačne vždy mesačne vopred k rukám matky maloletého dieťaťa do 15.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od 01.09.2019.
III. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 31.10.2019 vo výške 400,- Eur mesačne j e otec L. F. p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30.dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletým J. F. s a n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.08.2019 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa v januári tohto roku ukončili svoje niekoľkoročné spolužitie. Do rozchodu bývali v spoločnej domácnosti, následne sa matka odsťahovala k rodičom. Maloletý je odvtedy v jej osobnej starostlivosti, pričom s otcom sa stretáva podľa možností otca po ich vzájomnej dohode. Matka má za to, že vzhľadom k veku dieťaťa a jeho naviazaniu na jej osobu je v najlepšom záujme dieťaťa toto zveriť do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tento vzhľadom k tomu, že ohľadom tejto skutočnosti neboli medzi rodičmi podstatné nezhody, navrhla neupraviť. Otec maloletého na jeho výživu a výchovu neprispieva s výnimkou darčeku k narodeninám a príležitostnej kúpy niekoľkých kusov oblečenia. Maloletý navštevuje materskú školu vo Vidinej a je jediným dieťaťom matky.
1.1. Matka ďalej v návrhu uviedla, že je zamestnaná ako predavačka v predajni L. L. s.r.o., pričom jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 420,- Eur. Na bývanie a energie prispieva rodičom sumou 100,- Eur mesačne. Za škôlku pre maloletého platí od 25,- do 30,- Eur mesačne podľa počtu dní a zároveň platí škôlke 12,50 Eur mesačne ako poplatok za pomôcky a poplatok za škôlku pre obec.
Maloletý sa dlhodobo lieči na alergiu, pričom na lieky pre maloletého potrebuje matka približne 10,- až 15,- Eur mesačne. Maloletý zároveň potrebuje ortopedickú obuv, pričom jeden pár takejto obuvi stojí približne 30,- Eur. Maloletý je poistený a poistku mu platí matka v sume 35,- Eur mesačne. Strava, oblečenie a drogéria pre maloletého ďalej predstavujú výdavky najmenej v sume 180,- Eur mesačne. S otcom maloletého sa matka snažila dohodnúť na výške výživného mimosúdne, tento však odmieta akékoľvek platenie výživného. Vzhľadom k odôvodneným potrebám dieťaťa žiada matka, aby súd otca zaviazal k úhrade výživného v sume 200,- Eur mesačne.
1.2. Otec pracuje ako poisťovací agent pre poisťovňu Generali, avšak jeho zárobkové pomery jej nie sú známe. Otec vykonával poisťovaciu činnosť do polovice roku 2018 ako fyzická osoba, v súčasnosti vykonáva túto činnosť prostredníctvom spoločnosti J. P. s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Otec má okrem maloletého Adama ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to z manželstva, ktoré predchádzalo vzťahu rodičov dieťaťa, kde prispieva výživným v sume 200,- Eur mesačne.
1.3. Matka maloletého dieťaťa svojím návrhom žiada zveriť maloletého J. F. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa uložiť vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- Eur mesačne od 01.09.2019. Styk otca s maloletým J. nežiada upraviť.
2. Súd otcovi maloletého dieťaťa doručoval návrh na začatie konania s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach, poučením o ochrane osobných údajov, uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka, výzvou na písomné vyjadrenie sa k návrhu a výzvou na preukázanie výšky svojho príjmu a svojich výdavkov. Otec maloletého dieťaťa si uvedené neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku). Súd podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu, pričom návrh sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Napriek hore uvedenej skutočnosti sa otec maloletého dieťaťa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vyjadril e-mailom doručeným súdu dňa 18.09.2019 a uviedol, že s navrhovaným výživným vo výške 200,- Eur mesačne súhlasí a ďalej navrhuje upraviť styk s maloletým J. dvakrát v týždni od 15.00 hod. do 18.00 hod. (utorok, štvrtok) a každý druhý víkend od piatku 15.00 hod. do nedele 15.00 hod.
4. Otec maloletého dieťaťa sa na súdne pojednávanie dňa 23.10.2019 nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Preto súd vec prejednal bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa v súlade ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosprového poriadku.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním rodného listu maloletého dieťaťa, výplatných pások matky maloletého dieťaťa za mesiace január 2019 až jún 2019, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 28.08.2019, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, listinných dôkazov predložených matkou maloletého dieťaťa preukazujúcich výdavky v domácnosti, čestné vyhlásenie rodičov matky maloletého dieťaťa zo dňa 13.09.2019 a zistil tento skutkový stav:
6. Z rodného listu maloletého dieťaťa má súd preukázané, že rodičmi maloletého J. F., nar. XX.XX.XXXX sú matka L. F., nar. XX.XX.XXXX a otec L. F., nar. XX.XX.XXXX.
7. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa pridŕža dôvodov obsiahnutých v písomnom návrhu doručenom súdu a podotkla, že otec súhlasil s navrhovanou výškou výživného 200,- Eur mesačne, ktoré pokryje bežné výdavky maloletého dieťaťa a zrejme zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa. Poukázala na zákonné ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine s tým, že by bolo možné určiť príjem otca zákonnou fikciou, ale takýmto postupom nechce ísť. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, styk otca s dieťaťom prebieha od januára, na stretávaní s dieťaťom sa vedeli otec s matkou vždy dohodnúť. Matka má za to, že otec tento stav rešpektoval. Podotkla, že jedenkrát spal maloletý u otca, aj to otec volal matke, že dieťa plače. Posledné dve nedele strávili otec so synom spolu v rozsahu niekoľkých hodín. Boli spolu približne od 11.00 hod. do 17.00 hod. Počas týždňa sa stretávajú podľa dohody neobmedzene, preto žiadala, aby súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov. V
tomto smere nebolo zistené žiadne pnutie medzi rodičmi, ktoré by si vyžiadalo otázku styku s dieťaťom upraviť. Okrem toho otec dieťaťa nespolupracoval s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, neboli prešetrené pomery v jeho domácnosti. Ak nebude s takýmto rozhodnutím súdu otec spokojný, môže si podať samostatný návrh na úpravu styku. Pokiaľ ide o otázku výživného, od posledného pojednávania otec dieťaťu nekúpil nič. Doposiaľ od rozchodu rodičov otec na výživné matke neplatil, ale od posledného pojednávania už dieťaťu ani nič nekúpil, kúpil mu len jedno malé lego. Podľa názoru matky si chce prostredníctvom hračiek získať náklonnosť dieťaťa, pritom matka otcovi písala, že dieťa potrebuje jesenné oblečenie aj obuv. Pokiaľ ide o príjem otca, matka tento nevie zistiť, pretože otec dieťaťa nemá zverejnenú účtovnú závierku, ani daňové priznanie.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že matka má vytvorené podmienky pre výchovu dieťaťa. V súčasnosti sama zabezpečuje starostlivosť o dieťa, pričom maloletý je na ňu citovo naviazaný. Výživné odporúčal určiť vo výške 200,- Eur mesačne, keďže s touto výškou obaja rodičia súhlasili. Úpravu styku nežiadal.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 28.08.2019 matka ani otec maloletého dieťaťa nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
10. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná ako predavačka v predajni L. L. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za mesiace 01/2019 až 06/2019 vo výške 420,86 Eur. Zároveň poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,34 Eur. Matka dieťaťa predloženými listinnými dôkazmi preukázala uzatvorenie poistnej zmluvy La Vita v poisťovni Generali pre seba a dieťa s mesačným poistným 34,66 Eur, príjmovým pokladničným blokom č. 373/19 zo dňa 04.09.2019 úhradu poplatku Obci F. za pobyt dieťaťa v materskej škole za mesiace 09 - 12/2019 vo výške 40,- Eur a č. 106/19 zo dňa 11.03.2019 za mesiace 04 - 06/2019 vo výške 30,- Eur, príjmovým pokladničným dokladom č. 16/18 zo dňa 17.10.2018 ZRŠ 18/19 vo výške 25,- Eur, poštovými poukazmi adresátovi Obec F. poplatok za materskú školu (02/2019 - 28,40 Eur, 03/2019 - 24,14 Eur, 04/2019 - 18,46 Eur, 05/2019 - 12,78 Eur, 08/2019 - 13,72 Eur, 09/2019 - 36,80 Eur) a čestným vyhlásením zo dňa 13.09.2019, že matka so synom J. býva v rodinnom dome svojich rodičov T. F. a J. F. na adrese S. XX/XXX, F. a prispieva im pravidelne mesačne sumou 100,- Eur.
11. Otec maloletého dieťaťa je jedeným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. P. s.r.o. so sídlom U. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ktorá bola do Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zapísaná od 10.05.2018. Svoje príjmové a majetkové pomery ani výdavky v domácnosti otec dieťaťa na výzvu súdu nepreukázal.
12. Matka ani otec maloletého dieťaťa nie sú vlastníkmi žiadneho nehnuteľného majetku.
13. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom má súd preukázané, že sociálne šetrenie bolo vykonané u matky maloletého dieťaťa dňa 04.09.2019 na adrese S.. Matka dieťaťa je zamestnaná ako predavačka v butiku L. L. s mesačným príjmom cca 420,- Eur. Poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,34 Eur. Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým J., svojimi rodičmi J. F., T. F. a bratom D. F.. Rodina obýva rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve rodičov pani F.. Rodinný dom je kompletne zariadený ako vstupná chodba, obývacia izba, spálňa rodičov matky a izba matky a maloletého J.. Súčasťou bytu je kuchyňa, ktorá je vybavená elektrospotrebičmi bežnej potreby, kúpeľňa a WC. Izba matky a maloletého J. je zariadená manželskou posteľou, veľkou skriňou, komodou, ďalšou skriňou a množstvom hračiek. Maloletý spí v posteli so svojou matkou. Izba plne vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa. Hygiena v domácnosti bola v čase sociálneho šetrenia na veľmi dobrej úrovni. Vykurovanie domu je na pevné palivo aj plyn. Výdavky súvisiace s bývaním predstavujú pre rodinu sumu 80,- Eur mesačne za elektrinu, vodu a plyn. Rodina ročne zaplatí cca 660,- Eur za drevo. Matka dieťaťa je vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat, rok výroby 2007. Okrem toho nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
13.1. V rozhovore matka uviedla, že trvá na podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. S otcom maloletého J. nežijú v spoločnej domácnosti od januára tohto roku, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom, kde aj doteraz žijú. Maloletý J. je odvtedy v jej osobnej starostlivosti. Nakoľko je maloletý naviazaný na svoju matku a vzhľadom k jeho nízkemu veku navrhuje matka zveriť maloletého J. do svojej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletým upravovať nežiadala z dôvodu, že sa na stretávaniach maloletého J. s otcom vždy vedia dohodnúť.
Otec syna berie na výlety, napríklad naposledy boli na Donovaloch, alebo ho zvykne vziať k svojim rodičom, starým rodičom maloletého J.. Otec na maloletého J. finančne neprispieva, posledne mu kúpil nejaké oblečenie, darček k narodeninám, ale mesačne neplatí žiadne výživné. Z dôvodu, že otec na maloletého neprispieva žiadnou sumou a matka zabezpečuje maloletému všetku starostlivosť, hradí náklady súvisiace so zabezpečením primeraného ošatenia, obuvi, stravy, návštevou materskej školy, požaduje zaviazať otca k úhrade výživného v sume 200,- Eur mesačne. Podľa jej slov otec maloletého je zamestnaný ako poisťovací agent pre poisťovňu Generali, kde toho času vykonáva poisťovaciu činnosť ako fyzická osoba prostredníctvom spoločnosti J. P. s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Matka uviedla, že v súvislosti s úhradou potrieb maloletého na zabezpečenie primeraného ošatenia, obuvi, drogérie aj na úhradu stravy má výdavky celkovo v sume cca 180,- Eur mesačne, na bývanie a energie prispieva rodičom sumou 100,- Eur mesačne, škôlka maloletého ju stojí cca 25 - 30,- Eur mesačne a zároveň platí škôlke 12,50 Eur poplatok za pomôcky a škôlku pre obec. Z dôvodu, že maloletý sa dlhodobo lieči na alergiu, lieky ju stoja cca 10 - 15,- Eur mesačne. Ďalej maloletý J. nosí ortopedickú obuv, pričom jeden pár takejto obuvi stojí cca 30,- Eur, matka mu ďalej uhrádza poistku v sume 35,- Eur mesačne. Zdravotnú starostlivosť maloletému zabezpečuje MUDr. G. B.Á.. Matka s maloletým pravidelne navštevuje logopedickú ambulanciu MUDr. Č. a pediatrickú imunológiu a alergológiu MUDr. C.. Z dôvodu problému s nôžkami majú naplánovanú s maloletým J. návštevu ortopédie.
13.2. Dňa 04.09.2019 v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine bol vykonaný pohovor s maloletým J. F.. Maloletý J. v rozhovore uviedol, že chodí do škôlky vo Vidinej. V škôlke má veľa kamarátov. S ockom sa stretáva, boli na Donovaloch na výlete v rozprávkovej dedinke Habakuky, aj v kontaktnej ZOO v Liptovskom Mikuláši.
13.3. Dňa 03.09.2019 úrad kontaktoval otca maloletého L. F. za účelom dohodnutia si stretnutia v domácnosti, avšak otec dieťaťa úradu oznámil, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pretože pracuje každý deň do 16.00 hod., sa mu nedá poskytnúť šetrenie v domácnosti a z toho dôvodu nebolo uskutočnené stretnutie s otcom maloletého. Ďalej dňa 06.09.2019 sa úrad pokúšal opätovne telefonicky kontaktovať otca maloletého, tento však zrušil hovor a následne úrad už nekontaktoval. Z týchto dôvodov neboli sociálne pomery v domácnosti otca prešetrené.
13.4. Kolízny opatrovník konštatoval, že matka dieťaťa má vytvorené vhodné prostredie pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti a napĺňanie citových a vývinových potrieb maloletého J. F.. Matka je spôsobilá maloleté dieťa vychovávať, má o osobnú starostlivosť záujem a maloletý J. je na osobu matky citovo naviazaný a deklaruje potrebu byť v jej blízkosti a starostlivosti, preto kolízny opatrovník navrhol maloletého J. zveriť do starostlivosti matky. Výšku výživného navrhol určiť s prihliadnutím na oprávnené výdavky a potreby maloletého dieťaťa a na reálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného. Úpravu styku s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, nenavrhol upraviť z dôvodu, že rodičia sa na stretnutiach vedia dohodnúť.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pričom na základe vykonaného dokazovania má preukázané, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nebol doposiaľ súdom upravený.
18. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky je v záujme maloletého. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, v ktorej je preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o dieťa, pričom pri rozhodovaní zároveň súd prihliadol aj na vek dieťaťa a skutočnosť, že maloletý je na matku citovo naviazaný. Maloletý po rozchode rodičov zostal v starostlivosti matky, pričom voči tejto forme osobnej starostlivosti nemal vo svojom vyjadrení výhrady ani otec dieťaťa. S ohľadom na vyššie sformulované dôvody súd návrhu matky vyhovel a maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom k maloletým deťom, v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.
29. Súd zaviazal otca na platenie výživného na maloletého J. vo výške 200,- Eur mesačne, pretože sa rodičia na takto určenej výške výživného zhodli, pričom súd má za to, že určenie výživného v takejto výške zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek a zdravotný stav, a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. Otec dieťaťa je jediný spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, svoj príjem však súdu nedeklaroval. Mesačný príjem matky maloletého dieťaťa tvorí mzda vo výške cca 420,- Eur mesačne, okrem toho poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,35 Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa si bude plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nielen osobnou starostlivosťou, ako aj poskytovaním ubytovania a stravovania pre dieťa. Pokiaľ ide o bežné výdavky na maloleté dieťa, tieto matka vyčíslila nasledovne: materská škola 25 - 30,- Eur mesačne, poplatok za pomôcky a poplatok za materskú školu obci cca 12,50 Eur, lieky na alergiu 10 - 15,- Eur mesačne, poistné 35,- Eur mesačne, strava, oblečenie a drogéria 180,- Eur mesačne, ortopedická obuv 30,- Eur. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že do výživného maloletého dieťaťa vstupujú aj náklady na bývanie v sume pripadajúcej na jedného člena domácnosti, t.j. v sume 50,- Eur (keďže matka prispieva svojim rodičom na náklady na bývanie sumou 100,- Eur).
30. Súd preto výživné na maloleté dieťa v určenej výške považuje za primerané. Zároveň súd rozhodol o splatnosti a spôsobe platenia výživného. Súd pripomína, že rozhodnutie súdu o výživnom je predbežne vykonateľné, preto je povinnosťou otca dieťaťa plniť vyživovaciu povinnosť od doručenia rozsudku.
31. Matka žiadala určiť výživné počnúc od 01.09.2019. S ohľadom na túto skutočnosť súd vo výroku rozsudku určil aj zročné výživné za mesiace september a október 2019 vo výške 400,- Eur a vzhľadom na takto určenú výšku výživného určil otcovi dieťaťa lehotu na splnenie tejto povinnosti 30 dní od právoplatnosti rozsudku
32. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
33. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
34. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletým J., súdu túto otázku neupravoval, pretože podľa vyjadrenia matky stretávanie otca s maloletým dieťaťom sa realizuje bez problémov a neobmedzene, keď otec o stretnutie so synom prejaví záujem. Matka poukázala na skutočnosť, že dieťa doposiaľ strávilo u otca len jednu noc, pričom zaspávalo s plačom, preto sa úprava styku nepretržite počas víkendu vrátane nočného spánku vzhľadom na vek dieťaťa a jeho citové naviazanie na matku nateraz nejaví ako vhodná. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nepristúpil k úprave styku vo svojom rozhodnutí, je aj tá skutočnosť, že otec dieťaťa neumožnil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prešetriť pomery v domácnosti, v ktorej žije. Okrem toho tým, že sa otec dieťaťa nedostavil na súdne pojednávanie, sám sa obral o možnosť argumentovať v prospech úpravy styku so synom a pokúsiť sa o kompromis s matkou v tejto otázke s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Otec dieťaťa počas celého súdneho konania nepreberal súdne zásielky na adrese trvalého pobytu ani miesta súčasného pobytu, hoci o vedenom súdnom konaní bol nepochybne uzrozumený, keďže sa vyjadril k výške navrhovaného výživného. Súd len na okraj poznamenáva, že ak by podanie otca dieťaťa zo dňa 18.09.2019 urobené v elektronickej podobe (e-mailom) doručené do podateľne súdu malo byť návrhom na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, teda podaním vo veci samej, muselo by byť dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Keďže však nebolo v takejto podobe doručené súdu do desiatich dní, na návrh otca na úpravu styku súd neprihliadal (§ 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku) a preto o ňom ani samostatným výrokom rozsudku nerozhodoval. Na dodatočné doručenie podania súd podľa zákona nevyzýva. E-mailové podanie otca dieťaťa súd považoval len za jeho vyjadrenie k veci.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.