Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-30-2019.pdf
PDF · 82.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9P/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, XXX XX T., okres S., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená spoločnosťou L?WY & L?WY s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slowackého č. 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, proti manželovi navrhovateľky: P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX A, Q. N XX/XX, G., štátny občan G., v konaní o rozvod manželstva
rozhodol:
Manželstvo S. G., nar. XX.XX.XXXX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A. Q., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Liptovská Teplá, vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom X, sa rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2019, v znení doplnenia návrhu doručeného tunajšiemu súdu dňa 29.07.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo, ktoré uzatvorila s P. C. dňa XX.XX.XXXX v Liptovskej Teplej, a ktoré je zapísané v knihe matričného úradu Liptovská Teplá, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom X, rozviedol. Z návrhu na začatie konania vyplynulo, že u manžela sa jedná o prvé manželstvo a u navrhovateľky ide o tretie manželstvo. Z manželstva sa narodilo maloleté dieťa E. C., nar. XX.XX.XXXX. Z návrhu vyplynulo, že manželstvo účastníkov a ich spolužitie bolo spočiatku spokojné a šťastné, aj keď poznamenané občasnými hádkami. S odstupom času manželia zistili, že ich názory na vzájomné spolužitie, ako aj na výchovu maloletého dieťaťa sú diametrálne odlišné, pričom sa aj napriek opakovaným pokusom nedokázali na týchto zhodnúť. Vzájomné osobné vzťahy manželov sa podstatne zmenili bez možnosti nájsť spoločnú komunikáciu a riešenie problémov. V súčasnosti manželia nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, pričom manžel navrhovateľky žije v Gruzínsku. V súčasnosti je akákoľvek komunikácia medzi manželmi nemožná, pričom navrhovateľka nemala vedomosť o tom, či manžel súhlasí s rozvodom manželstva. Keďže z manželstva pochádza maloletá dcéra E. C., navrhovateľka poukázala na to, že maloletá žije v Gruzínsku, a teda vzhľadom na jej obvyklý pobyt nie je daná právomoc súdov SR rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej E. s poukazom na § 39 ods. 1 a § 39 ods. 4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Na základe uvedeného sa navrhovateľka návrhom domáha výlučne rozvodu jej manželstva. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť Okresného súdu Ružomberok na prejednanie a rozhodnutie veci, navrhovateľka poukázala na to, že ona má trvalé bydlisko v obvode Okresného súdu Ružomberok, čím je splnená podmienka dikcie ustanovenia § 92 CMP. Pokiaľ ide o právomoc slovenského súdu, táto je daná vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na začatie konania o rozvod manželstva vyjadril s tým, že s rozvodom manželstva vyjadril súhlas. Súhlasil s tvrdením, že s navrhovateľkou majú rozdielne povahy a názory, a že ich ďalšie spolužitie je vlastne trápenie pre obidvoch z nich. V manželstve už vôbec nekomunikujú, každý si žije svoj život, spoločne nehospodária a nemajú ani spoločné záujmy.
3. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a právneho zástupcu navrhovateľky, keď právny zástupca navrhovateľky mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, ako aj bez prítomnosti navrhovateľky a súčasne v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Liptovskej Teplej. Osobný stav manžela navrhovateľky v čase uzavretia manželstva bol „slobodný“. Osobný stav navrhovateľky v čase uzavretia manželstva bol „rozvedená“. Navrhovateľka je štátnou občianskou SR a manžel navrhovateľky je štátnym občanom Gruzínska. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa, a to E. C., nar. XX.XX.XXXX.
5. Keďže prejednávaná vec vykazuje znaky veci s cudzím prvkom (navrhovateľka je štátna občianka SR a manžel navrhovateľky je štátny občan Gruzínska, pričom navrhovateľka má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky sa zdržiava v Gruzínsku, súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie vo veci rozvodu manželstva, keď dospel k záveru, že právomoc súdov SR je daná podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého v manželských veciach (v konaní o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Pokiaľ ide o rozhodné právo, ktorým sa spravuje rozvod manželstva účastníkov konania, toto vyplýva z § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania, ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Pokiaľ ide o príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie v uvedenej veci, táto je daná v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v spojení s § 14 CSP, podľa ktorého je miestne príslušný súd v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich, keď určenie miestnej príslušnosti tunajšieho súdu súčasne vyplýva aj z toho, že tunajší súd je všeobecným súdom navrhovateľky, nakoľko všeobecný súd manžela navrhovateľky nemožno určiť.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že ani jeden z manželov neprejavil vôľu po obnovení manželského spolužitia, keď navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, na ktorom zotrvala a manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva poukazujúc na povahy a názory obidvoch manželov. Súd potom nevidiac možnosť obnovenia manželského spolužitia manželov a nápravy medzi nimi narušených vzťahov, keď manželia v súčasnosti spolu nežijú a manžel navrhovateľky býva v Gruzínsku, dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a spoločenský účel tohto manželstva, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde by manželia žili vo vzájomnej zhode, citom zblížení, poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc sa nenapĺňa. Za daného stavu je manželstvo účastníkov konania len formálnym zväzkom dvoch ľudí, a preto ho súd rozviedol.
7. Pokiaľ z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa E. C., nar. XX.XX.XXXX, súd úpravu pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode neprejednal z dôvodu, že nie je daná právomoc súdov SR na prejednanie a rozhodnutie o tejto úprave. Pri posúdení právomoci súdov SR na úpravu práv a povinností rodičov k ich spoločnému dieťaťu pre prípad rozvodu manželstva súd aplikoval § 39 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj ich práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu ak: a) dieťa má na území SR obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a
výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že maloletá E. C. má obvyklý pobyt v Gruzínsku. Súd sa zaoberal taktiež možnosťou aplikácie § 39 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, avšak vzhľadom na to, že manželia, t.j. rodičia maloletej sa výslovne nepodrobili právomoci slovenských súdov a navyše výkon tejto právomoci nie je v najlepšom záujme dieťaťa, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na aplikáciu § 39 ods. 4 písm. b) zákona č. 97/1963 Zb.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkonu rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len proti súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).