Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/107/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: Obec Liptovské Kľačany, so sídlom Liptovské Kľačany 72, IČO: 00 315 451, zastúpenej JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom ul. X.. O. XXX, U. O., proti žalovanej: Bc. S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. G. XX, zastúpenej JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom so sídlom C. D. XXXX, W. G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -115 zo dňa 03. 01. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , , o majetku obcí zamietol žalobu žalobkyne, doručenú mu 09. 11. 2017, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku CKN parcely č. 482/5 - ostatné plochy o výmere 433 m2 zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie U. G., ktorú žalovaná nadobudla dedením ako právna nástupkyňa po neb. manželovi O. H., zomr. XX. XX. XXXX. Tento ju od žalobkyne, ktorú ako starostka zastupovala žalovaná, nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo 14. 06. 2006, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. . 07. 2006. Vychádzal z toho, že ak je žalovaná v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, má žalobkyňa, ktorá tvrdí, že napriek tomuto je vlastníkom ona, naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníctva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná odvodzovala svoje vlastnícke právo z dvoch právnych titulov, a to z kúpnej zmluvy a vydržania jej právnym predchodcom, ktorý mal nehnuteľnosť po celú vydržaciu dobu v oprávnenej držbe, mal za to, že právny predchodca vlastníctvo k nej na základe kúpnej zmluvy nenadobudol, pretože pri prevode bol porušený zákona o majetku obcí, nakoľko k prevodu vlastníctva pozemku z majetku obce na blízku osobu, t. j. manžela starostky žalobkyne došlo bez predchádzajúceho vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže, na základe čoho je zmluva podľa absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedené sa právny predchodca žalovanej na základe absolútne neplatnej zmluvy nemohol stať vlastníkom pozemku, hoci následne bol na základe tejto kúpnej zmluvy zapísaný do katastra nehnuteľností ako jeho vlastník. Súhlasil s tvrdením žalobkyne, že právny predchodca žalovanej pri obvyklej miere opatrnosti mal pri jednoznačne formulovanom znení ustanovenia zákona o majetku obcí v spojení s ust. , ktoré nepripúšťali rôzne výklady, dospieť objektívne k záveru, že prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bez predchádzajúceho vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže je absolútne neplatný a jeho subjektívne presvedčenie bolo pritom irelevantné, prihliadnuc aj na zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje. K uvedenému však

pristúpila ďalšia okolnosť, a to, že príslušná správa katastra povolila na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech právneho predchodcu žalovanej. Dobrá viera sa má posudzovať vždy s ohľadom na všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti, a preto musel vziať do úvahy aj tú okolnosť, že štátny orgán na úseku správy katastra má podľa , (Katastrálny zákon) povinnosť skúmať podmienky platnosti kúpnej zmluvy, a to aj z hľadiska obmedzenia zmluvnej voľnosti vyplývajúcej zo zákona o majetku obcí. Tento kúpnu zmluvu z tohto hľadiska posudzoval, a pretože je platná, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalovanej. Táto okolnosť mala rozhodujúci vplyv na posúdenie dobrej viery právneho predchodcu žalovanej pri nadobúdaní držby tohto pozemku, a to až do takej miery, že možno mať (minimálne) pochybnosť o tom, či vzhľadom na všetky okolnosti bol právny predchodca pri nadobúdaní držby pozemku dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Právny predchodca žalovanej totiž ako právny laik mohol po preskúmaní platnosti zmluvy špecializovaným štátnym orgánom, ktorý je na to určený, dospieť k presvedčeniu, že táto zmluva je predsa len platná. Ďalšou okolnosťou v prospech konštatovania dobrej viery právneho predchodcu žalovanej je to, že keď uzatváral zmluvu s obcou ako orgánom verejnej moci, mohol sa dôvodne spoliehať na to, že táto strana zmluvy pozná príslušné zákonné ustanovenia potrebné pre zákony a platný prevod vlastníckeho práva. Pritom v prípade existujúcich pochybností o existencii dobrej viery držiteľa sa podľa má za to, že držba je oprávnená. Právny predchodca žalovanej teda na základe ospravedlniteľného právneho omylu nadobudol držbu predmetného pozemku v dobrej viere, že mu pozemok patrí a následne nerušene a nepretržite po dobu 10 rokov túto nehnuteľnosť užíval, čím ju podľa ust. vydržal do vlastníctva. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že manžel žalovanej už len na základe manželského vzťahu mal rovnako ako starostka obce vedieť, že na prevod vlastníckeho práva blízkej osobe je nutné predchádzajúce vyhlásenie verejno-obchodnej súťaže vzhľadom k tomu, že išlo o samostatnú dospelú osobu, ktorá ešte z dôvodu manželského vzťahu nemusela tieto vedomosti mať (a opak žalobkyňa nepreukázala), pretože ak by aj prípadne išlo zo strany žalovanej o úmyselný prevod majetku obce v rozpore so zákonom, ešte by to automaticky nemuselo znamenať, že by o tom informovala aj svojho manžela, ktorého mohla na túto okolnosť len využiť, teda táto okolnosť nemôže automaticky spochybňovať dobrú vieru právneho predchodcu žalovanej (bez toho, aby tieto okolnosti boli žalobkyňou preukázané). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalovanej ako plne úspešnej v konaní jej ho priznal v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote podľa obsahu z dôvodov podľa ust. , odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mala za to, že na založenie dobromyseľnosti držiteľa nepostačuje povolenie vkladu, ale musí k tomu pristúpiť aj ďalšia skutočnosť, a to nejednoznačná právna úprava. Poukázala na to, že dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí, môže založiť iba ospravedlniteľný omyl, teda taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že osoba konala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je potrebné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti. Právny predchodca žalovanej bol jej manželom ako verejného funkcionára a musel si byť preto vedomý, že sa na neho vzťahujú osobitné obmedzenia a povinnosti. Za nesprávny považovala záver, že išlo o samostatnú fyzickú osobu, ktorá iba z manželského pomeru so starostkou tieto vedomosti mať nemusela. Už samotná existencia manželského pomeru zakladá osobitné obmedzenia a povinnosti manželovi verejného funkcionára, napr. majetkové priznanie (čl. 7 ods. 1 písm. e/ ústavného ) musí obsahovať aj majetkové pomery verejného funkcionára. Teda už len z titulu manželstva s verejným funkcionárom kladie právny systém jeho manželovi rôzne obmedzenia a povinnosti, preto obvyklá miera jeho opatrnosti musí byť pri uzatváraní zmlúv s obcou vyššia ako v prípade iných osôb, čo u neho nenastalo. Ak by tak urobil, musel by si byť vedomý povinnosti uchádzať sa o pozemok v obchodnej verejnej súťaži a nespoliehať sa na kladné rozhodnutie o návrhu na povolenie vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností. Uvedené porušenie tejto obvyklej miery opatrnosti nemôže zhojiť ani dodatočné rozhodnutie o povolení vkladu, keď nakoniec sám najvyšší súd v rozhodnutí, z ktorého súd vychádzal, uviedol, že registrácia sama o sebe nemusí vždy vylúčiť zlú vieru držiteľa. Dobromyseľnosť právneho predchodcu navyše spochybňuje aj skutočnosť, že hoci boli v čase prevodu manželia, kúpna zmluva bola uzavretá iba s ním ako kupujúcim, napriek tomu, že počas manželstva sa kúpnou zmluvou veci nadobúdajú v zásade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo je bežne známe.

3. Žalovaná žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobkyňa sa k jej vyjadreniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil, aj keď nie z úplne totožných dôvodov.

6. Ust. upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec (samotná detencia k vydržaniu nestačí). To, či je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné vyvodzovať nielen z jeho subjektívnych predstáv, ale sa musí vzťahovať aj na titul, t. j. právny dôvod, na základe ktorého mohlo držiteľovi vlastnícke právo vzniknúť. Tento titul nemusí byť vždy daný, postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Preto nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo aj na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Preto je potrebné vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Omyl môže byť pritom skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že kúpnu zmluvu s neb. O. H. uzatvorila Obec Liptovské Kľačany, ktorej starostka ako štatutárny zástupca mala pri predaji postupovať ako riadny hospodár (, z. č. o majetku obcí), v ktorý (riadny) postup nebohý zrejme veril, keď žalobkyňa netvrdila, nieto preukazovala opak, aj keď dôkazné bremeno je na nej.

8. , ktorým bolo do zákona o majetku obcí zaradené ust. o obchodnej verejnej súťaži pritom nadobudol účinnosť 01. 01. 2004. Preto hovoriť, že nebohý nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, keď sa s ním neoboznámil, neobstojí, lebo s odstupom ani nie 2,5 roka ho nepoznal ani špecializovaný orgán štátnej správy na úseku katastra, ktorý po preskúmaní súladu zmluvy so zákonom jej vklad do katastra povolil a svoje rozhodnutie aj nebohému do 15 dní zaslal ( Katastrálneho zákona).

9. Vychádzajúc z uvedeného u nebohého pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho vzhľadom na okolnosti požadovať, došlo k ospravedlniteľnému omylu a jeho dobrá viera, že je vlastník, trvala počas celú vydržaciu dobu 10 rokov, keď iné zo strany žalobkyne preukázané nebolo a jej tvrdenia zostali len v pozícii ničím nepodložených domnienok, a preto sa stal na základe vydržania vlastníkom predmetného pozemku, pričom žaloba, ktorá by uvedené spochybňovala, bola podaná až po uplynutí vydržacej doby a žalobkyňa iné ňou ju spochybňujúce úkony ani len netvrdila, nieto preukazovala.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyňou vznesenými v prvoinštančnom aj odvolacom konaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nároku žalovanej na náhradu trov konania vzhľadom na jej plný úspech vo veci ( ).

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. v spojení s ust. a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na ich náhradu vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).