Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/317/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX., bytom U., o zaplatenie 6.673,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júla 2018, č.k. -92, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie úrokov v sume 450 eur zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.306 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 10.11.2016 do zaplatenia a vyčísleným úrokom z omeškania v sume 975,94 eur. Tretím výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a štvrtým výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , až 4, , , , ďalej ust. , , , , , , ust. , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Súd uviedol, že pôvodne Poštová banka, a.s. dňa 08.02.2012 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 7.000 eur a žalovaný sa ako dlžník zaviazal za dohodnutých podmienok úver vrátiť do 25.01.2019 v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 157,27 eur, počnúc dňom 25.02.2013. Ďalej bol dohodnutý úrok vo výške 14,90 % ročne, RPMN 17,60 % a priemerná RPMN vo výške 12,29 %. Úver bol poskytnutý za účelom splatenia predchádzajúcich záväzkov. Ku dňu 10.02.2014 bol úver vyhlásený veriteľom za predčasne splatný a celková pohľadávka bola vyčíslená v sume 7.278,14 eur. Ku dňu 10.10.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky z Poštovej banky, a.s., na žalobcu. Súd konštatoval, že úverová zmluva, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným ako spotrebiteľom je spotrebiteľskou zmluvou, čím sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení a nasl. , ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch. Súd v prvom rade posudzoval, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, aj s prihliadnutím na o bankách a konštatoval, že tomu tak bolo. V prvom rade súd prvej inštancie rozhodol o

čiastočnom späťvzatí žaloby v zmysle ust. , keď žalobca v podaní zo dňa 16.07.2018 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov v sume 450 eur. Ďalej súd posudzoval uplatnené právo žalobcu na istinu úveru, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Na základe preskúmania predmetnej úverovej zmluvy zistil, že táto neobsahuje správny údaj priemernej hodnoty RPMN a uvedená chyba má za následok, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukázal na zverejnené „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011“ zo dňa 31.10.2011, podľa ktorých bola priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 6.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vo výške 11,66 %. Dňa 31.01.2012 boli Ministerstvom financií SR zverejnené „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2011“, teda tieto boli zverejnené až po uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy dňa 08.01.2012, preto ich nebolo možné použiť. Ani v nich však nie je uvedená priemerná RPMN taká ako sa uvádza v úverovej zmluve (12,29 %). V úverovej zmluve je teda uvedený nesprávny údaj o priemernej RPMN, ktorý sa v nej musí uvádzať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa obsahu zmluvy je zrejmé, že úver bol žalovanému poskytnutý 08.01.2012 a splatným sa mal stať poslednou splátkou splatnou 25.01.2019. Poskytnutý nezabezpečený úver v sume 7.000 eur tak mal zmluvnú splatnosť od 5 do 10 rokov. Správne mal byť uvedený údaj o priemernej RPMN, vzťahujúcej sa na poskytnutý úver vo výške 11,66 %; uvedený však bol údaj 12,29 %, ktorý indikoval väčšiu výhodnosť poskytnutého úveru, čím bol pre žalovaného zavadzajúci, a to naviac v jeho neprospech. Súd teda konštatoval, že v zmysle uvedeného žaloba žalobcu nie je dôvodná v časti uplatnených úrokov a poplatkov. Žalovaného súd zaviazal na splnenie povinnosti vrátiť žalobcovi nevrátenú časť istiny vrátane úrokov z omeškania. Súd mal za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá suma úveru vo výške 7.000 eur, pričom doposiaľ žalovaný vrátil titulom splácania úveru sumu 1.694 eur. Podľa žaloby žalovaný vrátil v období od 19.04.2016 do 20.10.2016 spolu 350 eur. Podľa výpisu z aktuálneho stavu úveru k 31.08.2015 žalovaný vrátil v období od 25.02.2013 do 31.08.2015 spolu 894 eur. Podľa písomného podania žalobcu zo 16.07.2018 žalovaný vrátil v období od 23.11.2016 do 24.07.2017 spolu 450 eur, ktorú nesprávne žalobca započítal na plnenie úrokov. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou teda predstavuje sumu 5.306 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v žalobe uplatnil právo na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 10.11.2016, súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania v uplatnenej výške, hoci podľa ust. nariadenia vlády SR č. by mal žalobca nárok na úroky vo výške 8,25 %. Súd rešpektujúc zásadu, že sudca nemôže ísť nad návrhy strán, rozhodol iba o priznaní uplatnenej výšky úroku z omeškania žalobcom. Žalovaného takisto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru, teda od 10.02.2014 do 10.11.2016 v sume 975,94 eur, ktorý si žalobca vyčíslil. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. , , , . Uviedol, že obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Porovnajúc žalobný návrh a rozsudok súdu bolo pritom potrebné konštatovať, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, pričom miera vzájomných úspechov bola približne rovnaká. Preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, a to vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania, domáhajúc sa ich zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , , g), . Podľa jeho názoru je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Uviedol, že základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Bol toho názoru, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd jeho práva, vyplývajúce z článku 46 ods. 1 SR. Ohľadne uvedeného poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR, Najvyššieho súdu SR. Ďalej uviedol, že zrejme chybou v písaní bol dátum uzatvorenia zmluvy uvedený 08.01.2012, pričom korektný dátum má byť dátum 10.01.2013. Skutočný dátum uzatvorenia zmluvy vyplýva aj z ďalších logicky na seba nadväzujúcich skutočností uvedených v zmluve o úvere. Poukázal na článok III. bod 3.1 zmluvy o úvere, kde sa uvádza dátum prvej splátky 25.02.2013. Ak by žalovaný uzatvoril s jeho právnym predchodcom zmluvu o úvere 08.01.2012 je vylúčené, že by prvá splátka úveru bola naplánovaná až na 25.02.2013, teda rok po uzatvorení zmluvy o úvere. Ďalším dôkazom prečo je dátum 08.01.2012 uzatvorenia zmluvy o úvere nesprávny je ten, že v zmysle listiny „aktuálny stav úveru“ sa uvádza na poslednej strane pod položkou „plán čerpania“ údaj: vyčerpať od: 10.01.2013 vyčerpať do:

10.02.2013, pričom žalovaný v prvý deň ako mohol predmetnú sumu vyčerpať uskutočnil čerpanie, a to v zmysle položky - „uskutočnené čerpanie“, ktoré sa nachádza na poslednej strane uvedenej listiny. Predmetná suma úveru bola vyčerpaná 10.01.2013 v troch transakciách, a to prvá vo výške 3.805,43 eur, druhá vo výške 3.054,57 eur a tretia 140 eur. Je vylúčené, aby zmluva o úvere, ak bola podpísaná 08.01.2012, dlžník by mohol čerpať úver až dňa 10.01.2013, teda až rok po podpise zmluvy o úvere. Podľa jeho názoru v tejto súvislosti je potom potrebné brať do úvahy, vo väzbe na priemernú RPMN „Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012“, pričom pri aplikovaní týchto údajov je evidentné, že priemerná RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne, vo výške 12,29 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v nadväzujúcom výroku IV. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Výrok o zastavení konania v časti zaplatenia úrokov v sume 450 eur (výrok I.) a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.306 eur s príslušenstvom a vyčísleným úrokom z omeškania (výrok II.) odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

6. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou (vadami), ktorá sa týka procesných podmienok, existencia ktorej vady zistená nebola. Samotný odvolateľ síce formálne v odvolaní uvádzal, že uplatňuje okrem iného tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. (nesplnenie procesných podmienok), v konkrétnostiach však jeho naplnenie neuviedol, z ktorého dôvodu nebola táto jeho odvolacia námietka spôsobilá k ďalšiemu odvolaciemu prieskumu nad rámec ex offo skúmania splnenia procesných podmienok odvolacím súdom, ktorý v tomto smere nedostatok konania nezistil.

7. Ďalej sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod v zmysle ust. ), resp. vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

8. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia v zmysle uvedeného zákonného ustanovania ( ), je totiž taký vadný postup súdu v civilnom sporovom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a svojim postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.

9. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( a ), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.

10. v ust. zakotvil požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle uvedeného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké dôkazy predložil alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.

11. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedených dôvodov. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. , ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias verzus Grécko z 29. mája 1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní; stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozsudku obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že zostávajúca odvolacia námietka žalobcu smeruje proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezplatkovosti úveru (odvolací dôvod podľa a ), keď žalobca namietal, že zrejme chybou v písaní bol dátum uzatvorenia zmluvy o úvere uvedený 8. január 2012, pričom korektný dátum má byť dátum 10.01.2013. Poukazoval na ďalšie dôkazy, z ktorých vyplýva nepochybne dátum uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere 08.01.2012 (listina - aktuálny stav úveru). Súd prvej inštancie mal potom brať do úvahy ohľadne priemernej RPMN “Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012“, podľa ktorých je priemerná RPMN v zmluve o úvere uvedená správne vo výške 12,29 %.

14. Zo žaloby žalobcu zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že sám žalobca v popise skutkového stavu uviedol, že predmetná zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená 10.01.2013. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že dátum podpísania predmetnej zmluvy oboma zmluvnými stranami je 08.01.2012. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (v bode 7) uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 08.02.2012, teda u súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu v uvedení nesprávneho mesiaca uzatvorenia zmluvy (súd uviedol nesprávne mesiac február 2012, keď z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že dátum uzatvorenia zmluvy bol 8. január 2012).

15. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania podliehajú - teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aplikácia tak sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácie konania je v sporoch s ochranou slabšej strany obmedzená. V individuálnych spotrebiteľských sporoch sa ust. o zákonnej koncentrácii konania neaplikuje na procesné úkony spotrebiteľa. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany dodávateľa podliehajú zákonnej koncentrácii konania.

16. V danom prípade súd prvej inštancie s poukazom na koncentračnú zásadu správne vychádzal pri svojom rozhodovaní zo zmluvy o úvere, ktorá bola žalobcom v spore predložená s dátumom jej uzatvorenia 08.01.2012 (i keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol nesprávny mesiac uzatvorenia zmluvy, a to 08.02.2012), dátum uzatvorenia ktorej mal potom vplyv na priemernú hodnotu

RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch v tej dobe a za danej situácie bol potom správny záver súdu prvej inštancie o uvedení nesprávneho údaju o priemernej RPMN, vzťahujúcej sa na poskytnutý úver. Následne bol potom správny záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, spôsobujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, zohľadňujúc koncentračnú zásadu, preto už nebolo možné brať v úvahu ďalšie nové tvrdenia žalobcu k predmetnému sporu.

17. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).