Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Plenkall Money s.r.o., so sídlom Ružova 951/13, 110 00, Praha, Česká republika, IČ: 04092155, proti žalovanému: Ľ. Q., V.. XX.X.XXXX, P. X. R. XXX/XX, XXX XX, B. B., v konaní o zaplatenie 804,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní dňa 23.2.2019 a po odpore žalovaného postúpenou na Okresný súd Martin dňa 13.6.2019, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 804,50 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca uviedol, že je zahraničnou právnickou osobou, u ktorej si žalovaný podal žiadosť o poskytnutie úveru. Následne bolo vykonané zisťovanie bonity klienta na poklade údajov, ktoré žalovaný poskytol formou čestného vyhlásenia. Po zistení, že žalovaný je bonitný a potom, čo žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami žalobcu, súhlasí s nimi a dal súhlas na spracovanie osobných údajov, bola dňa 30.11.2016 medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, dohodnutá úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. Návrh tejto úverovej zmluvy bol žalovanému ešte pred jej odsúhlasením zaslaný elektronicky na jeho emailovú adresu a teda mal dosť časového priestoru na jej naštudovanie. Úverová zmluva vychádza z a došlo k jej podpísaniu aj v listinnej podobe s tým, že žalovaný zabezpečil plnenie z úverovej zmluvy formou notárskej zápisnice zo dňa 12.12.2016. Žalovaný však porušoval splátkový kalendár, dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku a následne to viedlo veriteľa k tomu, že listom z 28.9.2019 úver zosplatnil v zmysle čl. VI bod 9 úverovej zmluvy ku dňu 5.10.2018. V notárskej zápisnici č. N 958/2016; , NCRls 55781/2016, ktorú spísala JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka, so sídlom v Turčianskych Tepliciach, žalovaný vyjadril súhlas, aby sa stala zápisnica exekučným titulom, pričom žalovanému bolo uložené v notárskej zápisnici zaplatiť dlžnú sumu veriteľovi, teda žalobcovi, 48 splátkami po 40,10 €, čo spolu predstavuje sumu 1.924,80 €. Keďže žalovaný ani následne nereagoval na výzvy žalobcu, veriteľ sa obrátil na Exekučný súd v Banskej Bystrici v súlade s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, avšak predmetom exekúcie bola len suma poskytnutých peňažných prostriedkov, teda suma 1.000 €. Odplatu za poskytnutie úveru si potom žalobca uplatnil v upomínacom konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici a následne pred Okresným súdom Martin.

3. K žalobe žalobca pripojil spomínanú notársku zápisnicu, úverovú zmluvu, čestné vyhlásenie žalovaného, ktoré tvorilo prílohu k úverovej zmluve, výzvu k splateniu, poštový podací lístok, výpis z

obchodného registra v Českej republike a elektronickú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že žalobca sa pokúšal o mimosúdne vyriešenie sporu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát odporom voči platobnému rozkazu, ktorým namietal dôvodnosť žaloby. Žalovaný v odpore uviedol, že úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal 30.11.2016. Keďže sa dostal do omeškania so splátkami, obdržal jej výpoveď s odstúpením do splátkového kalendára. Následne sa žalobca obrátil 25.5.2017 s návrhom na vykonanie exekúcie vymáhanej sumy vo výške 1.884,70 € vrátane súdneho poplatku vo výške 16,50 €. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici v exekučnej veci žalobcu ako oprávneného súd rozhodol pod sp. zn. zo dňa 16.6.2017. Keďže šlo o záväzok, ktorý vznikol z poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, bola exekúcia povolená len na vymoženie istiny 1.000 €. Na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 1.6.2017 exekúciu vykonal súdny exekútor JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom v Ružomberku, ktorý 13.3.2018 vydal upovedomenie o ukončení exekúcie, v dôsledku vymoženia uplatneného nároku vrátane trov exekúcie, teda 13.3.2018 žalobcovi bola uplatnená istina poskytnutého úveru vo výške 1.000 € vrátená. Pokiaľ žalobca žiada aj úroky, tak žalovaný upozornil na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom úverová zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, mala isté nedostatky tým, že veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný v zmysle ust. § 565 Obč. zákonníka, nemá už nárok na zmluvné úroky a podľa presvedčenia žalovaného je ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti neplatné. Naviac žalovaný rozporoval, že by obdržal aj výzvu veriteľa pred podaním žaloby na Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní.

5. K odporu žalovaný pripojil výzvu na úhradu úverovej zmluvy - výpoveď úverovej zmluvy, list žalobcu žalovanému zo dňa 15.2.2017, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.6.2017, ktorým bola exekúcia v časti sumy 884,70 € podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastavená, upovedomenie o ukončení exekúcie z 13.3.2018, konečné vyúčtovanie exekučného konania.

6. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním z 11.6.2019, ktorým navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa a k námietkam žalovaného, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca namietal ďalšie skutočnosti. Žalobca uviedol, že postup exekučného súdu, ktorý nariadil exekúciu len na vymoženie istiny, bol zákonný a žalobca ho rešpektoval v upomínacom konaní, uplatnil sumu 804,50 € titulom úrokov, ktoré žalobca uplatňuje, pretože úverová nezanikla. Tá môže zaniknúť až úplným vysporiadaním nárokov žalobcu z úverovej zmluvy, k čomu zatiaľ nedošlo. V prípade žalobcu sa nejedná o akúkoľvek kumuláciu úrokov z omeškania, zmluvných pokút ani podobných nákladov. Jedná sa výhradne o zmluvou dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru. Preto žalobca na žalobe zotrval.

7. Po postúpení veci na Okresný súd Martin žalovaný sa vyjadril k tejto replike žalobcu podaním došlým 10.7.2019. Opätovne poukázal na ukončené exekučné konanie, v ktorom bola vymožená istina, na skutočnosť, že voči platobnému rozkazu podal odpor. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru je nárok žalobcu premlčaný, pretože žalobca vypovedal úverovú zmluvu 15.2.2017 pred vydaním platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica a vzhľadom na skutočnosť, že istina bola splatená 13.3.2018, tvrdil, že je premlčaná a úrok ako príslušenstvo musí sledovať osud premlčanej istiny. V zmluve sú naviac rôzne údaje, pokiaľ ide o prvú splátku, pretože v čl. IV v bode 1 má byť prvá splátka zročná 15.12.2016, posledná 15.11.2020, v bode 2 by mala byť prvá splátka zročná 15.12.2016 a následne posledná splátka zročná 15.11.2016. Podľa jeho názoru zmluvné ustanovenia v časti VI. bod 9 zmluvy sú neprijateľnými podmienkami podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože sa odchyľujú od zákona v neprospech žalovaného. Naviac žalovaný poukázal na skutočnosť, že obchodná spoločnosť žalobcu nemá licenciu Národnej banky Slovenska k poskytovaniu spotrebiteľských úverov. Žalovaný potom pripojil svoje vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podací lístok preukazujúci zaslanie odporu voči platobnému rozkazu.

8. Na výzvu súdu žalobca odpovedal, že jeho obchodná spoločnosť je registrovaná v Českej republike a poskytuje úvery podľa platných zákonov v Českej epublike. Úver bol poskytnutý podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelských úvěrech Českej republiky, teda úver je poskytovaný s miestnou príslušnosťou v sídle poskytovateľa v rámci voľného pohybu služieb v Európskej únii. Pre poskytovanie úverov v Českej republike podľa platných zákonov v Českej republike nie je potrebná licencia Národnej

banky Slovenska a preto obchodná spoločnosť žalobcu nie je držiteľom licencie Národnej banky Slovenska.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.10.2019 a pred ktorým žalobcu vyzval, aby predložil štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré predložil žalovanému a obchodné podmienky, ktoré sa majú vzťahovať k tomuto typu úveru. Žalobca pred pojednávaním zaslal súdu ospravedlnenie, kde ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že z jeho strany už nemá čo na pojednávaní doplniť a preto by bola účasť na pojednávaní podľa žalobcu absolútne nehospodárna, nakoľko je takmer isté, že žalovaný sa pojednávania nezúčastní. Na žalobe žalobca zotrval a tvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo ani čiastočne k uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Pre prípad, že by žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, navrhol žalobca, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

10. Na pojednávaní dňa 24.10.2019 súd vypočul vo veci žalovaného a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

11. Samotný žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že nárok žalobcu neuznáva a namieta ho. Úverovú zmluvu, ktorá je uvedená v žalobe, podpísal 30.11.2016 a to tak, že žalobca mu poslal na podpis jedno vyhotovenie zmluvy, ktoré po podpise v jednom vyhotovení žalobcovi vrátil a druhé vyhotovenie si ponechal. Žalovaný priznal, že sa dostal do omeškania s úhradou splátky a v dôsledku tejto skutočnosti žalobca 25.5.2017 voči žalovanému navrhol exekúciu, celkovo na sumu 1.884,70 €, avšak exekučný súd zastavil exekúciou na sumu, ktorá prevyšovala úverovú istinu. Tá bola vymožená a exekúcia bola proti žalovanému zastavená dňa 13.3.2018. Do komunikácie so žalobcom žalovaný vstúpil cez internet a celá komunikácia ohľadne úveru sa odvíjala elektronicky pomocou mailov. Žalobcovi poslal poštou kópiu občianskeho preukazu, čestné vyhlásenie týkajúce sa majetkových pomerov žalovaného, ktoré mu žalobca poslal na podpis. Žalobca od neho nežiadal potvrdenie zamestnávateľa o výške jeho príjmu, len žiadal, aby zaplatil sumu 99,94 € titulom nejakých poplatkov. Od žalobcu nedostal žiadne štandardné európske informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru, ani obchodné podmienky, ktoré sa týkali uzatvárania spotrebiteľských úverov. Dostal na podpis len úverovú zmluvu a žalobca od neho žiadal zabezpečenie úveru formou uznania záväzku cez notársku zápisnicu, čo on aj urobil. Sumu 1.000 € dostal žalovaný na svoj účet v slovenskej banke, splátky vracal žalobcovi na účet v slovenskej banke a to ten účet, ktorý je uvedený v zmluve. So žalobcom sa nedohodol na použití právneho poriadku, podľa ktorého sa spravuje úverová zmluva. Až neskôr si všimol, že v zmluve bolo uvádzané, že by sa mala spravovať právnym poriadkom Českej republiky. Žalobcu však oslovoval na slovenskej webovej stránke Y..T. a telefónne číslo, na ktorom komunikoval s pracovníkmi žalobcu, bolo slovenské. Žalobcovi zasielal len výpis z listu vlastníctva z domu, v ktorom žalovaný býva, ale ktorého nie je jeho vlastníkom a oznámil žalobcovi, že má nejakú hypotéku a nejaké stavebné sporenie. Doklad o výške týchto dlhov, resp. pohľadávok, od neho žalobca nežiadal.

12. Súd sa oboznámil potom s listinami, ktoré pripojil do spisu samotný žalobca. Žalobca pripojil mailovú komunikáciu medzi ním a žalovaným, ktorá bola prevažne zhromaždená pred uzavretím úverovej zmluvy, ale aj po jej uzavretí.

13. Súd sa predovšetkým oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa podpisu na jej poslednej strane bola tak žalobcom, ako aj žalovaným, podpísaná 30.11.2016. Z úvodných častí zmluvy vyplýva, že zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 145/2010 Sb., čiže zákona o spotřebitelských úvěrech Českej republiky. Úver je poskytovaný s miestnou príslušnosťou v sídle poskytovateľa v rámci voľného pohybu služieb v Európskej únii. Podľa čl. I. žalovanému bol poskytnutý úver 1.000 €. Podľa čl. I. sa mal žalovaný oboznámiť aj s obchodnými podmienkami uverejnenými vo webovom sídle poskytovateľa a nemať voči nim výhrady. Rovnako sa mal oboznámiť so štandardnými európskymi informáciami o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, ktorý formulár mal byť zaslaný žalovanému prostredníctvom elektronickej pošty na jeho mailovú adresu. Článok IV. obsahoval parametre poskytovaného úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver 1.000 € so zálohovým poplatkom 99,94 €, ktoré podľa výpovede žalovaný platil pred poskytnutím úveru. Žalovaný mal úver splácať 48 splátkami v období od 15.12.2016 do 15.11.2020 a to splátkami vo výške 40,10 €, pričom istinu mal začať žalovaný podľa úverovej zmluvy splácať až 15.10.2018. Celkovo splatená suma spotrebiteľom predstavovala sumu 1.924,80 €. V čl. IV odsek 2 bola informatívne uvedená najvyššia prípustná výška odplaty zverejnená Ministerstvom financií Slovenskej republiky za 3. štvrťrok 2016 a tá predstavovala u úverov splatných do 5 rokov 24,68 %. Súčasne však bolo uvedené, že keďže zmluva spadá pod jurisdikciu Českej republiky, tieto údaje

majú len informatívny charakter, aby si klient mohol porovnať výhodnosť, či nevýhodnosť poskytnutých finančných prostriedkov. Súčasne však v odseku 3 je uvádzané, že dlžník podľa § 566 ods. 2 Obč. zákonníka, v tomto prípade Obč. zákonníka, platného na území Slovenskej republiky bude splácať najprv odplatu za poskytnutie úveru, pričom má možnosť kedykoľvek splatiť istinu. V čl. V odsek 3 je uvádzané, že bonita klienta bola vyhodnotená podľa slovenského o poskytovaní spotrebiteľských úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov a bolo zistené, že žalovaný ako klient, je bonitný podľa tohto zákona s tým však, že bonita klienta bola vyhodnotená podľa údajov, ktoré klient uviedol v čestnom vyhlásení. V čl. VI odsek 4 bolo uvedené, že kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok ustanovených vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, pričom bola uvedená adresa inšpektorátu. V tom istom článku v odseku 10 je spomínané ust. Obč. zákonníka (platného na území Slovenskej republiky) a to v súvislosti s nákladmi na vymáhanie pohľadávky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Súčasne bolo uvedené v čl. VI odsek 5, že kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok ustanovených zákonom, vykonáva Národná banka Slovenska a v prípade kontroly v Českej republike, Česká národná banka.

14. Tejto zmluve súd vytýka jednu skutočnosť a totiž, že aj keď je v úvodných ustanoveniach zmluvy uvedené, že zmluva je uzatváraná podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zákon platí na území Českej republiky, je jasné, že zmluva odkazuje opakovane na inštitúty slovenského spotrebiteľského práva, upravené najmä o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a odkaze na inštitúty slovenského Obč. zákonníka (). Preto súd dospel k presvedčeniu a to aj vzhľadom na výpoveď žalovaného, že medzi zmluvnými stranami platne nevznikla dohoda, že právny vzťah upravený touto úverovou zmluvou sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky. Vymedzenie používaného právneho poriadku je nezrozumiteľné, pretože zmluva striedavo odkazuje na české právne predpisy a na slovenské právne predpisy. Je však zrejmé, že aj keď veriteľ má sídlo na území Českej republiky, ako sám uviedol v odpovedi na výzvu súdu listom z 21.8.2019, že je obchodnou spoločnosťou registrovanou v Českej republike a poskytuje úvery podľa zákonov platných v Českej republike a nie je držiteľom licencie Národnej banky Slovenska (pretože podľa tvrdení veriteľa úver bol poskytnutý s miestnou príslušnosťou v sídle poskytovateľa v rámci voľného pohybu služieb EÚ a podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľských úveroch, ktorý platí na území Českej republiky), súd dospel k presvedčeniu, že síce žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky, avšak poskytuje spotrebiteľské úvery na území Slovenskej republiky. Pre tento záver svedčí nielen to, že v úverovej zmluve sa prelínajú aj inštitúty slovenského spotrebiteľského práva, ale aj tá skutočnosť, že úver bol poskytnutý žalovanému ako dlžníkovi na území Slovenskej republiky, k podpisu úverovej zmluvy došlo na území Slovenskej republiky, úver bol zložený dlžníkovi na jeho účet v Slovenskej republike a dlžníkom bol splácaný na účet v slovenskej banke. Keďže nedošlo k platnej dohode o práve použiteľnom na tento zmluvný vzťah, súd dospel k presvedčeniu, že právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať podľa slovenského spotrebiteľského práva.

15. Súd vychádzal z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (I.).

16. V zmysle čl. 3 odsek 1 tohto nariadenia zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne, alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy, alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva, alebo len jej časť.

17. V tomto prípade však nebolo zrejmé, ktoré časti zmluvy sa akým právnym poriadkom spravujú. Preto súd dospel k presvedčeniu, že právny poriadok, ktorým sa má upraviť zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je nutné zistiť podľa čl. 6 vyššie uvádzaného nariadenia a to článku, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy.

18. Podľa čl. 6 odsek 1 tohto nariadenia bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti, alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti, alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:

a/ vykonáva svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa,

b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takúto činnosť na túto krajinu, alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

19. Je nepochybné, že žalovaný získal informácie o žalobcovi na slovenských webových stránkach, komunikoval s ním zjavne v slovenskom jazyku, ako to vyplýva z mailovej korešpondencie medzi stranami sporu, úver splácal na účet veriteľa v slovenskej banke a samotnému dlžníkovi bol účet poskytnutý v slovenskej banke, je teda zrejmé, že všetky plnenia zo zmluvy boli robené na území Slovenskej republiky a preto je nutné podľa presvedčenia súdu v súlade s čl. 6 odsek 1 právny vzťah medzi stranami sporu posúdiť podľa slovenského spotrebiteľského práva, teda najmä podľa slovenského o spotrebiteľských úveroch.

20. K 30.11.2016, keď bola uzavretá sporná úverová zmluva, osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery podľa slovenského právneho poriadku a podľa , boli oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery na území Slovenskej republiky len na základe povolenia Národnej banky Slovenska, ktoré bolo udeľované podľa a nasl. . V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca takéto povolenie nemal. Dôsledky porušenia tejto povinnosti potom upravuje ust. , podľa ktorého, ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia tohto zákona, alebo osobitného predpisu ( o bankách), uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz. Z uvedeného vyplýva, že zmluva, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah strán sporu sa má spravovať slovenským právnym poriadkom a teda slovenským zákonom o spotrebiteľských úveroch, je neplatná.

21. V prípade neplatnosti zmluvy je nutné potom nároky veriteľa posudzovať podľa ustanovení Obč. zákonníka (platného na území Slovenskej republiky - ) a to podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení v zmysle ust. a nasl. Obč. zákonníka.

22. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Z konania, zo samotnej žaloby, ale aj z vyjadrenia žalovaného nepochybne vyplynulo, že v tomto konaní sa žalobou podanou pôvodne pred Okresným súdom v Banskej Bystrici žalobca domáhal len odplaty za poskytnutie úveru v sume 804,50 €, keďže v rámci exekučného konania vymohol len istinu 1.000 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi odplata pre neplatnosť zmluvy nepatrí, nárok žalobou uplatnený bol nedôvodný a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Súd len okrajovo poznamenáva, že pre prípad, že by súd pochybil v otázke právneho poriadku, ktorým sa mal spravovať zmluvný vzťah medzi stranami sporu, súd dáva stranám sporu do pozornosti ust. § 9 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov, ktorý zákon platil aj v čase uzavretia zmluvy na území Českej republiky. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona veriteľ pred uzavretím zmluvy, v ktorej dojednáva spotrebiteľský úver, či zmenou takejto zmluvy spočívajúcou vo významnom navýšení celkovej výšky spotrebiteľského úveru, je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to na základe dostatočných informácií získaných od spotrebiteľa a pokiaľ je to nevyhnutné, nahliadnutím do databázy umožňujúci posúdenie úveru schopnosti spotrebiteľa. Veriteľ poskytne spotrebiteľský úver len vtedy, ak je posúdenie úveru schopnosti spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou zrejmé, ak je po posúdení úveru schopnosti spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou zrejmé, že spotrebiteľ bude schopný spotrebiteľský úver splácať, inak je zmluva, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, neplatná.

26. V prejednávanom prípade bolo zrejmé, že veriteľ sa uspokojí s informáciami, ktoré mu poskytol v dotazníku žalovaný bez toho, aby ich nejakým spôsobom preveroval, resp. vyžadoval dôkazy, napr. o príjme žalovaného, jeho záväzkoch a pod.. Takýto postup veriteľa nie je možné hodnotiť ako posúdenie bonity klienta s odbornou starostlivosťou a preto si súd dovolí tvrdiť, že aj v prípade posúdenia platnosti zmluvy podľa českého právneho poriadku vzhľadom na citované ustanovenie českého predpisu, by bola zmluva medzi stranami sporu pre tento nedostatok neplatná.

27. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ustanovením . Keďže však žalovaný proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadoval, súd rozhodol o trovách konania tak, že úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi sa náhrada trova konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.