Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/15/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: Ing. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. F. XXX a v 2/ rade: Mgr. X. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. F. XXX, obidvaja zastúpení zástupcom: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, zastúpenému zástupcom: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, o späťvzatí žaloby žalobcami, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -319 zo dňa 7. septembra 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -427 zo dňa 25. apríla 2019 z r u š u j e a konanie o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom Žilina, P. Mudroňa 5, IČO: 36 385 808 vylúčenia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty úpadcu, a to: bytu č. XX, nachádzajúceho sa na treťom poschodí bytového domu so súp. č. XX, vchod č. X, postavenom na pozemku parc. č. KN-C 537/73, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, pre k. ú. V. N., obec V. N., vo vlastníctve žalobcov - H. R., nar. XX.XX.XXXX, a X. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX W. F. XXX, v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu 8210/189884 na spoločných častiach, na spoločných zariadeniach, na príslušenstve, na pozemku parc. č. KN-C č. 537/73 a na priľahlom pozemku parc. č. KN-C 537/65, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, pre k. ú. V. N., obec V. N., a ktorého zápis žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 205/2014 zo dňa 27.10.2014 pod položkou majetku por. č. 5. Súčasne žiadali zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobcovia odôvodnili tým, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, v súvislosti s ktorými bolo dňa 24.08.2015 v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 17.08.2015 vo veci vedeného konkurzu č. k. na spoločnosť dlžníka úpadcu ELTOS, s.r.o., ktorým súd vyzval žalobcov ako vlastníkov predmetných nehnuteľností v lehote 40 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku podať žalobu voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, t. j. žalovanému na vylúčenie súpisovej zložky majetku zo súpisu oddelenej podstaty a súčasne poučil žalobcov, že pokiaľ žaloba

nebude podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. Uvedenej výzve súdu predchádzala výzva správcu - žalovaného zo dňa 22.08.2014, v rámci ktorej správca žalobcov vyzval na úhradu sumy rovnajúcej sa kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve podľa § 79 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že predmetný byt bol podľa tvrdenia správcu zaťažený záložným právom v prospech úverujúcej banky - Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. (zabezpečený veriteľ) a pre prípad, že by k zaplateniu požadovanej sumy nedošlo, resp. k dohode medzi ďalšími osobami, ktoré nadobudli tak ako žalobcovia kúpnymi zmluvami ďalšie byty od úpadcu, a nedošlo by k vyrovnaniu zostatku pohľadávky zabezpečeného veriteľa, správca uviedol, že zapíše sporný byt ako majetok do oddelenej podstaty úpadcu. Žalobcovia na výzvu správcu reagovali podaním prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23.09.2014, v ktorom poukázali na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a obsah zákonných ustanovení , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ustanovenie , , , katastrálneho zákona, vo vzťahu ku ktorým ďalej uviedli, že záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností už v roku 2008 pod V 708/2008, nezaložila záložné právo veriteľa zabezpečenej pohľadávky vo vzťahu k bytu vo vlastníctve žalobcov, pretože sa tohto netýkala. V čase konania a povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy katastrálny úrad musel z úradnej povinnosti skúmať existenciu záložného práva, pričom podľa tvrdenia žalobcu, k prerušeniu konania a výzve na podanie vysvetlenia vo vzťahu k tejto skutočnosti, a to rozporu zápisu ťarchy na liste vlastníctva s ustanovením čl. X Kúpnej zmluvy, nedošlo. Zápis záložného práva na liste vlastníctva v časti „C“ - LV, z ktorého správca odvodzuje práva uvedené vo výzve, záložnému právu na byt vo vlastníctve žalobcov nezodpovedá a podľa tvrdenia žalobcov sa sporného bytu netýka. Žalobcovia majú za to, že zabezpečovací záväzok - záložné právo veriteľa na zabezpečenie jeho tvrdenej pohľadávky nevzniklo ku konkrétnemu bytu ( ), a preto žalovaným výzvou uplatnené právo voči žalobcom žalobcovia považujú za nedôvodné. Žalobcovia ďalej poukázali na obsah zmluvného ustanovenia čl. X Kúpnej zmluvy, v rámci ktorého ustanovenia boli žalobcovia ako kupujúci ubezpečení, že vlastnícke právo k predmetu prevodu nie je obmedzené žiadnym zmluvným vzťahom, dohodou alebo právami tretích osôb, vrátane nájomných alebo užívacích práv, či už písomnými alebo ústnymi, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť vlastnícke právo kupujúceho k predmetu prevodu, držbu a užívanie predmetu prevodu kupujúcim, či prevod vlastníckeho práva k nemu, neexistujú žiadne ďalšie záväzky voči tretím osobám, ktoré by vznikli kupujúcemu v súvislosti s vlastníctvom predmetu prevodu, a na ktorých splnenie by bol v súvislosti s nadobudnutím predmetu prevodu do svojho vlastníctva povinný kupujúci. Napriek stanovisku žalobcov k výzve správcu žalovaný následne uplatnil postup v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a v súvislosti so zápisom spornej poznámky požiadal súd o súčinnosť, v rámci ktorej bola zverejnená výzva na podanie žaloby. Žalobcovia naďalej zotrvávajú na svojich skutkových a právnych argumentoch prezentovaných v komunikácii so žalovaným v danej veci a tvrdia, že úpadca spolu s úverujúcou bankou neuzavreli záložnú zmluvu na reálny predmet vlastníckych vzťahov, a to byt žalobcov, čo aj rozostavaný, preto nemohlo vzniknúť zabezpečenie záväzkových vzťahov a z nich vyplývajúcich pohľadávok úverujúcej banky zriadením záložného práva k predmetnému spornému bytu, ktorý sa stal spôsobilým predmetom vlastníckych vzťahov v právnom slova zmysle vtedy, keď boli vo vzťahu k celému obytnému domu jeho podlaha a obvodové múry. V tomto čase sa stal spôsobilou nehnuteľnou vecou i pre zápis do katastra nehnuteľností. Vlastnícke vzťahy k bytom rieši samostatná právna úprava a následne v nadväznosti na túto právnu úpravu potom reaguje aj katastrálny zákon aj jeho vykonávacie predpisy, ktoré samostatne upravujú právne vzťahy k stavbám ako takým a vlastníctvo bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia tvrdia, že pohľadávka, ktorá sa viaže k predmetu sporu, nie je zabezpečená záložným právom, teda neexistuje právo uplatňovať takéto nároky voči žalobcom v konkurze. Zápis sporného bytu s príslušenstvom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov do oddelenej podstaty úpadcu žalovaným žalobcovia označili za nesprávny a nezákonný, a preto navrhli vylúčiť tento majetok z oddelenej podstaty úpadcu v znení žalobného návrhu a priznať žalobcom náhradu trov konania.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, keď konštatoval, že predmet zálohu bol zapísaný v záložnej zmluve spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku jeho dostatočnej individualizácie a zodpovedá právnemu vymedzeniu pojmu „rozostavaná stavba“ aj bez explicitne vymedzeného predpokladu zriadenia záložného práva k budúcim bytom a nebytovým priestorom, ktoré vzniknú prebiehajúcou stavebnou činnosťou, pokiaľ z obsahu záložnej zmluvy a okolností jej uzavretia je zrejmá vôľa zmluvných strán neobmedzovať rozsah zabezpečenia stavom rozostavanosti k okamihu vzniku záložného práva. Zmenou veci - predmetu zálohu v právnom zmysle, nedochádza k

zániku predmetu zálohu a záložného práva. Podľa okresného súdu v takomto prípade záložné právo v celom rozsahu prechádza na novovzniknutú vec, pokiaľ zmluvné strany výslovnou dohodou tento účinok v zmluve nevylúčili. Záložné právo evidované na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, ktoré žalobcovia žiadali vylúčiť zo súpisu podstaty, je zákonným podkladom na zápis sporných vecí do konkurznej podstaty v zmysle § 79 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu. Okresný súd tak konštatoval nedôvodnosť žaloby, keď postup správcu, ktorý majetok žalobcov zapísal do oddelenej podstaty úpadcu, vyhodnotil za zákonný, súladný s právom, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia cestou právneho zástupcu s tým, že žiadali, aby krajský súd ako súd odvolací žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní argumentovali tým, že zmluvné strany sa preukázateľne nikdy v záložnej zmluve o zriadení záložného práva k rozostavanej stavbe nedohodli na zriadení záložného práva vo vzťahu k jednotlivým bytom, ktoré mali v budúcnosti vzniknúť. Okresný súd napriek tomu usúdil, že i bez takejto vôle vzniklo záložné právo k bytom, vrátane bytu, ktorý je predmetom konania, súčasne s dokončením stavby.

4. Žalovaný cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za v celom rozsahu nedôvodné a žiadal rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

5. Žalobcovia cestou právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného trvali na nesprávnosti právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorými tento odôvodnil svoje rozhodnutie.

6. Žalovaný cestou právneho zástupcu v stanovisku k vyjadreniu žalobcov trval na doposiaľ predložených písomných vyjadreniach a žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

7. Podaním zo dňa 17.7.2019 žalobcovia cestou právneho zástupcu zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnili tým, že dňa 9.7.2019 bolo v obchodnom vestníku zverejnené oznámenie správcu úpadcu zo dňa 3.7.2019, ktorým vylúčil zo súpisu nehnuteľný majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu, a to súpisovú položku majetku por. č. 5: nehnuteľná vec: byt, popis: byt č. XX nachádzajúci sa v stavbe - polyfunkčný bytový dom so súpisným číslom XX, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. KN-C 537/73 o výmere 702 m2, v katastrálnom území V. N., a to s účinkami vylúčenia majetku zo súpisu dňom 3.7.2019. Žalobcovia zároveň žiadali priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že k späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného - správcu, vo vzťahu ku ktorému došlo ku zániku dôvodu sporu, za ktorý stav zodpovedá žalovaný. Žalobcovia žiadali, aby krajský súd späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok okresného súdu a konanie zastavil s tým, že žalobcom v rade 1/ a 2/ bude priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia ako prílohu späťvzatia žaloby predložili obchodný vestník č. 130/2019 zo dňa 9.7.2019 v časti oznámenia správcu úpadcu: ELTOS, s.r.o. o vylúčení súpisovej zložky majetku zo súpisu vrátane súpisovej položky majetku por. č. 5, ktorou je nehnuteľná vec byt č. XX, špecifikovaný vyššie.

8. Žalovaný cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí a žiadal, aby odvolací súd v konaní pokračoval a o podanom odvolaní žalobcov rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdí. Ako dôvody nesúhlasu žalovaný uviedol, že žalobný návrh žalobcov bol od samého počiatku nedôvodný, keďže sa žalobcovia domáhali vylúčenia nehnuteľností bez existencie akéhokoľvek dôvodu na ich vylúčenie, najmä bez existencie akéhokoľvek lepšieho práva k nehnuteľnostiam, ktorým by mohli vylúčenie nehnuteľností zo súpisu odôvodniť. Jediným dôvodom, na základe ktorého sa žalobcovia pokúšali o vylúčenie nehnuteľností, bolo spochybnenie vzniku existencie záložného práva, pričom žalobcovia od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od mesiaca 2/2010 až do zapísania nehnuteľností do súpisu podstaty v mesiaci 10/2014 žiadnym spôsobom nespochybňovali existenciu záložného práva a ani sa nedomáhali určenia neexistencie záložného práva. Až po zápise nehnuteľností do súpisu žalobcovia zjavne účelovo a s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky zabezpečeného veriteľa SZRB z majetku v ich vlastníctve, využili inštitút uplatnenia práva na vylúčenie veci zo súpisu. Tieto skutočnosti potvrdil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, ktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol. K vylúčeniu majetku zo súpisu počas odvolacieho konania nedošlo zo strany žalovaného z dôvodov, ktoré prezentovali žalobcovia, teda z dôvodu neexistencie záložného práva, resp. neplatnosti záložnej zmluvy, ale výlučne titulom zákonnej povinnosti žalovaného podľa § 79 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po tom, čo riadne

existujúce záložné právo úplným splnením pohľadávky zabezpečeného veriteľa v priebehu konania zaniklo v súlade s ust. . Dôvod, pre ktorý bol uplatnený nárok zo strany žalobcov, nezanikol, keďže samotní žalobcovia sa domáhali vylúčenia majetku zo súpisu z dôvodu, že záložné právo nevzniklo. Žalovaný ako správca považuje za nevyhnutné, aby odvolací súd nielen potvrdil správnosť postupu správcu, ale najmä nedôvodnosť žalobného návrhu žalobcov, t.j. aby odvolací súd potvrdil, že až do zániku záložného práva s plnením pohľadávky zabezpečeného veriteľa v mesiaci 05/2019, teda počas odvolacieho konania, záložné právo existovalo a predstavovalo legitímny titul pre zápis nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty. Žalovaný v tomto kontexte považuje za špekulatívne uplatnenie nároku žalobcov na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia boli v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu neúspešní. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade boli nehnuteľnosti zapísané do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa z dôvodu, že boli zaťažené záložným právom, teda boli zapísané ako majetok tretej osoby, zabezpečujúci úpadcove záväzky. Po rozhodnutí okresného súdu podali žalobcovia odvolanie proti rozsudku napriek skutočnosti, že sa jednalo o totožný spor, ktorý bol pred príslušným súdom opakovane rovnako rozhodovaný, t.j. žaloby žalobcov boli zamietnuté. Žalobcovia tak pokračovali v konaní napriek ponuke na mimosúdne urovnanie sporu, čím došlo k umelému a neprimeranému predĺženiu sporu, ktorého jediným účelom bolo dosiahnutie uspokojenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa z iných zdrojov, tak aby nedošlo k uspokojeniu pohľadávky speňažením nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Žaloba tak bola podaná v čase, kedy reálne neexistoval dôvod na jej vyhovenie a v prípade, že by nenastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený zánik pohľadávky zabezpečeného veriteľa, žalobcovia by v konaní nemohli uspieť. V priebehu konania však došlo k takej podstatnej zmene okolností, že správca musel v zmysle platnej právnej úpravy pristúpiť k vylúčeniu nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty, ktorá právna skutočnosť nastala až počas odvolacieho konania. Nehnuteľnosti tak boli zaradené do súpisu oddelenej podstaty dôvodne a v čase vedenia súdneho konania správca nemohol vedieť, či pohľadávka zabezpečeného veriteľa bude uspokojená v celom rozsahu z ostatného majetku tretích osôb. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd v konaní pokračoval a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by napriek ním uvedeným skutočnostiam odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, tak tvrdenia žalobcov o späťvzatí žaloby pre správanie sa žalovaného nie sú pravdivé, resp. sú značne skresľujúce. Dôvod, pre ktorý bol uplatnený žalobný návrh, nezanikol, keďže správca nepristúpil k vylúčeniu majetku zo súpisu z dôvodu, že by záložné právo nevzniklo, resp. neexistovalo, ale z dôvodu, že bola uspokojená pohľadávka zabezpečeného veriteľa. Žalovanému tak nemožno pričítať podiel na vedení predmetného súdneho konania, ktorého začatie účelovo iniciovali samotní žalobcovia. V prípade, ak by nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky zabezpečeného veriteľa, bolo by predmetné súdne konanie vedené aj naďalej až do jeho meritórneho rozhodnutia. Argumentácia žalobcov, že žalovaný ako strana sporu zavinil zastavenie súdneho konania, je bez logického základu a samotní žalobcovia dostatočne nekonkretizovali, v čom malo spočívať zavinenie žalovaného na potencionálnom zastavení konania. Podľa žalovaného je nevyhnutné dospieť k záveru, že žalobcovia od počiatku nedôvodne iniciovali súdne konanie, v ktorom objektívne nemohli dosiahnuť úspech, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku. Podľa názoru žalovaného sa tak vo vzťahu k náhrade trov konania jednalo zo strany žalobcov o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, čo nemôže požívať právnu ochranu ( ). Ak napriek argumentácii žalovaného odvolací súd pripustí späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu zruší a konanie zastaví, sú podľa názoru žalovaného splnené predpoklady na to, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Podľa žalovaného stranou sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, sú vylučne žalobcovia, keď k zastaveniu konania dochádza na základe ich procesného úkonu späťvzatím žaloby, ktorou žalobcovia nemohli v súdnom konaní dosiahnuť za žiadnych okolností úspech. Ak odvolací súd z akýchkoľvek dôvodov dospel k odlišnému záveru, tak žalovaný alternatívne, pre prípad pripustenia späťvzatia žaloby, s ohľadom na vyššie uvedené osobitosti prejednávanej veci navrhuje, aby odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám nepriznáva.

10. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného cestou právneho zástupcu uviedli, že bez ohľadu na všetky argumenty prezentované žalovaným v jeho vyjadrení je potrebné uviesť to, že predmet konania definitívne odpadol, a teda od tohto momentu nie je dôvod a potreba na meritórne rozhodnutie veci, lebo bez ohľadu na výsledok veci, teda v prípade akéhokoľvek jej rozhodnutia, sa už daný stav medzi sporovými stranami nemôže zmeniť. V zmysle úpravy je pre odvolací súd záväzný stav v čase rozhodovania, a preto je zrejmé, že k tomuto dňu už neexistuje predmet konania, pretože žalovaný sa

v celom rozsahu vzdal potreby uspokojenia z majetku zapísaného do podstaty. Jedná sa o stav, ktorý nastal pre správanie sa žalovaného, preto tento stav nemohol byť v späťvzatí opísaný inak. Žalobcovia však tento postup správcu vnímajú ako postup s jeho odbornou starostlivosťou, a preto vo vzťahu k podaniu žalovaného uvádzajú, že nemajú dôvod nesúhlasiť s návrhom žalovaného pre spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania tak, ako to uvádza žalovaný, t.j. aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V prípade, ak by mali žalobcovia v konaní plný úspech, kedy by im patril nárok na náhradu trov konania, by tieto trovy žalovaný aj tak nemusel platiť, nakoľko tento nárok je z uspokojenia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii vylúčený. Žalobcovia tak žiadali pripustiť späťvzatie žaloby a o trovách konania rozhodnúť v zmysle tohto podania.

11. Na doručené vyjadrenie žalobcov žalovaný písomne nereagoval.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a konanie o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. Podľa ust. , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. Krajský súd ako súd odvolací vo vzťahu k prejednávanej právnej veci uvádza, že s ohľadom na skutočnosť späťvzatia žaloby žalobcami po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením a s ohľadom na vyslovený nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, bola predmetom rozhodovania v rámci vyvolaného odvolacieho konania otázka, či na strane žalovaného sú dané také vážne dôvody, pre ktoré by bolo namieste späťvzatie žaloby žalobcami nepripustiť a vo veci rozhodnúť meritórne tak, ako to požadoval žalovaný. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke považuje za prioritné zdôraznenie základného princípu, ktorým je ovládané sporové civilné konanie, ktorým je princíp dispozičný. Vychádzajúc zo zásady ,,autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. jeho predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

15. Úprava civilného procesu v zákonnom ust. , umožňuje, aby žalobca aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral žalobu späť. Zároveň však táto úprava umožňuje, aby v prípade, ak má protistrana preto vážne dôvody, nebolo späťvzatie žaloby súdom pripustené. Zákon pre nesúhlas, ktorý má byť podkladom pre rozhodnutie o neúčinnosti späťvzatia žaloby súdom, vyžaduje, aby bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno za vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré súd späťvzatie nepripustí, považovať. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napríklad morálnom, procesne ekonomickom a pod. záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex, alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. ). O spory označované ako iudicium duplex sa jedná v prípade konaní, v ktorých účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona (napr. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.

16. V prejednávanom prípade žalobcovia uplatnili podanou žalobou voči žalovanému nárok na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty. Nejedná sa teda o konanie, ktoré by bolo možné začať aj na návrh žalovaného a ktoré by malo povahu konania iudicium duplex. Okrem charakteru konania môžu byť príčinou nesúhlasu so späťvzatím aj vážne mimoprávne, napríklad eticky relevantné okolnosti, alebo vážne procesno-právne dôvody. Podľa názoru krajského súdu sa však v prípade žalovaným uvádzaných dôvodov nejedná o skutočnosti, ktoré by mali takýto charakter. Žalovaný žiadal v konaní pokračovať z dôvodu, že podľa jeho názoru uplatnený nárok žalobcov nebol dôvodný, keď nebolo možné dospieť k záveru, že by predmetné záložné právo nevzniklo alebo neexistovalo. Žalovaný namietal, že vo veci je potrebné meritórne rozhodnúť, aby sa preukázalo, že jeho postup bol v súlade so zákonom a uplatnený nárok žalobcov na vylúčenie dotknutých nehnuteľností zo súpisu podstaty nebol od počiatku dôvodný. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného považuje za potrebné zvýrazniť predpoklady pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii. Medzi tieto predpoklady okrem iného patrí splnenie podmienky, že vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného úpadcu zapísaná a že aj v čase rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe je táto vec naďalej zapísaná v súpise podstaty. V prejednávanom prípade je však nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti boli v zmysle Obchodného vestníka č. 130/2019 podľa oznámenia žalovaného ako správcu zo súpisu majetku vylúčené (výpis z obchodného vestníka založený na č.l. 438 spisu). Vylúčením týchto vecí zo súpisu tak odpadol jeden zo základných predpokladov, len za naplnenia ktorých je možné domáhať sa vylúčenia dotknutých vecí zo súpisu podstaty. Bolo preto namieste, aby žalobcovia, ktorí v konaní uplatnili nárok práve na vylúčenie týchto vecí zo súpisu, po tom, ako tieto veci boli zo súpisu žalovaným ako správcom vylúčené, pristúpili k späťvzatiu žaloby. V prípade, ak by zo strany žalobcov nedošlo k späťvzatiu žaloby, by krajský súd ako súd odvolací rovnako musel zohľadniť skutočnosť, či sú alebo nie sú naplnené zákonom vyžadované predpoklady pre uplatnenie nároku na vylúčenie veci zo súpisu, vrátane jedného zo základných predpokladov, ktorým je práve skutočnosť, že predmetné veci sú aj k času rozhodovania krajského súdu ako súdu odvolacieho do súpisu podstaty zapísané. Práve z dôvodu skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli počas odvolacieho konania zo súpisu vylúčené, by tak pre krajský súd nebolo namieste zaoberať sa otázkou, či prípadne tieto nehnuteľnosti boli alebo neboli do súpisu zapísané správcom oprávnene a či boli alebo neboli naplnené žalobcami uvádzané dôvody pre vylúčenie týchto vecí zo súpisu. S ohľadom na medzi stranami nesporné vylúčenie týchto vecí zo súpisu majetku podstaty žalovaným ako správcom, tak krajský súd nezistil, že by na strane žalovaného boli dané vážne dôvody, len za naplnenia ktorých by bolo možné pristúpiť krajským súdom k nepripusteniu späťvzatia žaloby žalobcami. Zvýrazňuje krajský súd, že predmet konania a medze, v ktorých má súd vec prejednať a rozhodnúť o nej, určuje žalobca ako pán sporu. Žalobca preto rozhoduje aj o existencii sporu a je tak výlučne na jeho vôli, či podá žalobu a či v priebehu konania bude mať záujem na zmenách v ním vedenom súdnom konaní a v akom rozsahu alebo či ako pán sporu pristúpi k využitiu svojho procesného oprávnenia a zoberie žalobu späť. Takéto dispozičné oprávnenie žalobcu na druhej strane so sebou nesie aj procesnú zodpovednosť žalobcu za jeho prípadný neúspech v takomto konaní alebo za zavinenie zastavenia konania o žalobe, ktorá nebola podaná dôvodne. Podľa názoru krajského súdu len samotná žalovaným namietaná okolnosť, že zo strany žalobcov bola žaloba od počiatku podaná nedôvodne, keďže predmetné záložné právo existovalo, nemôže po tom, ako dotknuté nehnuteľnosti boli zo súpisu podstaty vylúčené, odôvodniť nepripustenie späťvzatia žaloby a pokračovanie v súdnom konaní. Prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu by nemalo žiadny dopad na právne postavenie strán sporu; nie je dôvod posudzovať správnosť záverov okresného súdu, ktoré viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby o vylúčenie dotknutých vecí zo súpisu podstaty, ak tieto veci boli medzičasom z podstaty vylúčené. Krajský súd tak dôvody, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, nevyhodnotil ako dôvodné, späťvzatie žaloby žalobcami pripustil a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v zmysle ust. zrušil a konanie zastavil.

17. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd za analogického použitia ust. a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby žalobcami pre prípad, ak krajský súd pripustí späťvzatie žaloby, navrhol o trovách konania rozhodnúť tak, že ich náhrada nebude stranám priznaná. S týmto návrhom vyslovili súhlas žalobcovia cestou právneho zástupcu v následnom písomnom vyjadrení, keď navrhli o trovách rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sporu nebude nárok na náhradu trov konania priznaný. Krajský súd tak s prihliadnutím na toto zhodné vyjadrenie sporových strán rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že právo na náhradu trov žiadnej zo sporových strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.