Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cb-61-1997.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/61/1997
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v sporovej veci žalobcu: VÍTKOVICE, a.s., so sídlom Vítkovice 3020, Ostrava, Česká republika, IČO: 451 93 070, proti žalovanému: TAZ, a.s., v likvidácii, so sídlom Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, v konkurze s ustanoveným správcom konkurznej podstaty: JUDr. Martina Mrázová, so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, o zaplatenie 48.344,- Kč s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd v r a c i a žalobcovi VÍTKOVICE, a.s., so sídlom Vítkovice 3020, Ostrava, Česká republika, IČO: 451 93 070, súdny poplatok za žalobu vo výške 65,45 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu ako súdu prvej inštancie dňa 15.7.1997 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (pôvodne označeného TAZ SIPOX, a.s.) na zaplatenie sumy 48.344,- Kč na úrokoch z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr za dodaný tovar.
2. Od podania žaloby došlo k viacerým zmenám na strane žalovaného, ktorým bola pôvodne spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., IČO: 31 412 742, ktorá zmenila obchodné meno na TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii. Na základe uznesenia zo 5.4.2005 č. k. 13Cb/61/1997-134 do konania na strane žalovaného pristúpila spoločnosť TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803 (ako žalovaný 2/), na ktorú zmluvou o predaji časti podniku prešiel záväzok žalovaného 1/ voči žalobcovi, ktorý je predmetom tohto konania. Následne uznesením z 10.8.2005 č. k. 13Cb/61/1997-151 súd konanie voči žalovanému 1/ TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil.
3. V priebehu konania bol uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.12.1999, sp. zn. 3K/105/1999 vyhlásený konkurz na majetok žalovaného TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, IČO: 36 227 803, v dôsledku čoho je konanie zo zákona prerušené. Správca dňa 3.8.2005 súdu oznámil, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku v tomto v konkurznom konaní, ktorú ako správca uznal. Od 8.4.2013 funkciu správcu vykonáva JUDr. Martina Mrázová, so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava.
4. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
5. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 1.1.2020 zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZKR jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný, napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.
8. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je úpadca v procesnom postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby, ktorý v zmysle CSP patrí len žalobcovi. V tomto prípade sám zákonodarca poskytol riešenie na pokračovanie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to bez ohľadu na to, či tento dlžník vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného.
9. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. Napriek tomu súd dospel k záveru, že ust. § 47 ods. 4 ZKR účinné od 1.1.2020 v spojení s § 206j ZKR je aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené na základe konkurzov vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. pred 1.1.2020, o to skôr sa javí nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia. Opačným prístupom by sa poprel zmysel a účel novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým bolo dosiahnuť efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Zmyslom novej úpravy a tiež zámeru zákonodarcu je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu), alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu. K zastaveniu konania pritom môže dôjsť aj proti vôli žalobcu.
10. Preto súd v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR vyzval správcu na udelenie súhlasu s pokračovaním v konaní v určenej lehote 30 dní výzvou, ktorú prevzal dňa 7.11.2023. Rovnakú výzvu zaslal aj žalovanému úpadcovi dňa 22.11.2023 a aj likvidátorovi žalovaného A. B. C. dňa 21.11.2023. Na uvedené výzvy správca, žalovaný a ani likvidátor nereagovali, teda návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol.
11. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom v určenej lehote má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k § 47 ods. 4 ZKR nevyplýva, že by
mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.07.2022, sp. zn. 4Obdo/82/2021, R 41/2022).
12. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v konaní, s poukazom na § 47 ods. 4 štvrtá veta ZKR v spojení s § 206j ZKR zo zákona nastali účinky späťvzatia žaloby, a preto súd postupoval primerane podľa § 145 ods. 1 CSP, ktoré je analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP (umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie práva) aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR, a konanie zastavil (výrok I.).
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. K zastaveniu konania došlo následkom zákonom predpokladanej skutočnosti, nie následkom procesného zavinenia niektorej zo sporových strán. Súd preto neaplikoval na prejednávanú vec ust. § 256 ods. 1 CSP, pretože posudzovanie zavinenia sporových strán na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska by za daných okolností nebolo možné ani spravodlivé. Stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, preto na dané skutočnosti prihliadol ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a s použitým § 257 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
14. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákona o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
15. Podľa § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.
16. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 65,45 eura, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku bez jeho krátenia vo výške 65,45 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.