Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Cb-57-2019.pdf
PDF · 65.8 KB
Case nature
Subarea
29Cb/57/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom UL. 29.augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976 proti žalovanému: Diligentia a.s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 441 30 554, právne zast. SKLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161 o zaplatenie 769,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava III dňa 18.12.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za roky 2015 a 2018. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „citovaný zákona“) viedol žalovanému v zmysle § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka a § 107 ods. 9 zákona o cenných papierov zoznam akcionárov. Službu „CD-109 a CD-3301 -vedenie zoznamu akcionárov“ poskytoval žalobca žalovanému za odplatu. Cena služby bola vypočítaná v zmysle cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení jeho dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie zoznamu akcionárov služba „CD-109 a CD-3301 -vedenie zoznamu akcionárov“ vo výške 397,80 eur a to za rok 2015 faktúrou č. 201526471 splatnou 31.01.2016 a za rok 2017 faktúrou č. 2017125017 splatnou dňa 31.01.2018 vo výške 372,- eur. Žalovaný vyúčtované poplatky nezaplatil. 2. Konajúci súd vydal dňa 05.03.2019 platobný rozkaz č.k. 25Cb/399/2018-20, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v odôvodnení odporu namietal , že o faktúrach, ktorými bol vyúčtovaný poplatok za službu poskytnutú žalobcovi nevedel, pretože mu neboli doručené, a preto nebolo možné uhradiť dlžnú čiastku.
3. Žalobca svojim písomným podaním doručeným súdu 11.09.2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný mu dňa 01.04.2019 uhradil žalovanú istinu .
4. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na čl. 4 ods. 2 CSP. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 CSP. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania , keď žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu po začatí konania žalobcovi zaplatil. Keďže súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nárok na náhradu trov konania, s ohľadom na procesné zavinenie zastavenia konania, bolo potrebné priznať žalobcovi proti žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.