Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/188/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 36 863 017, za účasti dražobníka: Dražobník, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, v konaní o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. - 48 zo dňa 27. 06. 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. - 48 zo dňa 27. 06. 2019 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému

- Slovenskej sporiteľni, a. s., uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zvolen, v obci Zvolen, okres Zvolen, zapísaným na LV č. XXXX, a to: a/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 255 m2 záhrada; b/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 zastavaná plocha a nádvorie a zároveň súd osobitným (druhým) výrokom uložil povinnosť spoločnosti DRAŽOBNÍK, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, povinnosť zdržať sa realizácie dražby nehnuteľností vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zvolen, v obci Zvolen, okres Zvolen, zapísaným na LV č. XXXX, a to: a/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 255 m2 záhrada; b/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že rozhodoval na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zo dňa 13. 06. 2019, ktorý bol podaný súčasne so žalobou žalobcu o určenie, že na predmetných pozemkoch neviazne záložné právo v prospech žalovaného zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenou medzi Q. N., trvale bytom vo L., Y. I. XXXX/XX, ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 27. 08. 2010, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod sp. zn. V 2300/10. Súd prvej inštancie poukázal na dosiaľ zistený skutkový stav a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ust. , , , (ďalej len „“). Uviedol, že žalobca preukázal, že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa Z výpisu z LV č. 1734 pre k. ú. Zvolen, ako i z predloženého oznámenia o dražbe mal súd preukázané, že žalovaný ako záložný veriteľ inicioval dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve Q. N.. Je teda nesporné, že žalovaný chce realizovať záložné právo zriadené v jeho prospech dražbou predmetných nehnuteľností. Žalobca

pritom v konaní vo veci samej napadol neexistenciu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca sa v (inom) konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je v prejednávanej veci odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý vykonáva úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní vo veci samej sa žalobca domáha určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X- záhrada a pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca má za to, že Q. N., ktorej daroval pozemky Darovacou zmluvou dňa 27. 07. 2005 a následne ich výzvou dňa 07. 10. 2009 žiadal bezodkladne vrátiť, nemala právo predmetné pozemky zaťažiť záložným právom v roku 2010. Žalobca má za to, že v dôsledku dovolania sa práva na vrátenie daru nebola Q. N. oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať, preto ani nedošlo k platnému zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že bolo potrebné priznať žalobcovi právnu ochranu, pretože žalovanému by nič nebránilo v rámci dobrovoľnej dražby realizovať výkon záložného práva. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere v prípade neúspechu žalobcu v konaní vo veci samej nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný je len v určitom rozsahu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, obmedzený vo svojom práve na výkon záložného práva. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Súd mal tak zo skutkových a právnych okolností uvádzaných v návrhu preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobcovi k ťažko zvrátiteľným následkom. Obava je v prejednávanej veci daná tým, že prípadným výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v dražbe môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov, a teda k ťažko zvrátiteľnému stavu. Hlbšie posudzovanie týchto otázok si však vyžaduje vykonanie dokazovania a presahuje rámec rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný - Slovenská sporiteľňa, a. s., prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa , , . Namietal, že jedna z kľúčových skutočností, od ktorých žalobca odvíja tvrdenie o svojom údajnom vlastníckom práve, nebola vôbec osvedčená (preukázaná). I keď v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dôkazy, ako v konaní vo veci samej, predpoklady pre jeho nariadenie musia byť aspoň osvedčené. Podstata napadnutého rozhodnutia pritom tkvie v skutkovej potencialite, že p. Q. N. sa voči žalobcovi dopustila konania hrubo nezlučiteľného s dobrými mravmi, a teda v zmysle relevantnej hmotnoprávnej úpravy odôvodňujúceho vznik oprávnenia žalobcu domáhať sa voči nej vrátenia daru. Malo ísť o „bezdôvodné fyzické napadnutie“, pri ktorom žalobcovi údajne spôsobila škrabance na tvári a aj na rukách, ako aj modrinu pod ľavým okom. Na preukázanie tohto údajného počínania p. N. však nebol predložený ani označený žiaden dôkazný prostriedok, zostalo teda v rovine prostého tvrdenia žalobcu, ktoré rozhodne žalovaný popiera, a na ktorom teda nemôže byť nijako založený ani len pravdepodobný skutkový záver, že k nemu naozaj došlo. Pre to, aby súd jednoducho prevzal tvrdenie žalobcu a dokonca na ňom založil svoje rozhodnutie, ktoré výrazne zasahuje do práv žalovaného i legitímnych očakávaní týkajúcich sa výkonu záložného práva, však neexistuje absolútne žiadna normatívna opora, a to dokonca ani pri znížených nárokoch kladených na tú zložku civilného procesu, v rámci ktorej sa rozhoduje o poskytnutí neodkladnej ochrany. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď svoje rozhodnutie založil na pravdepodobnom zistení údajného amorálneho správania p. N., ktoré zistenie však nie je výsledkom žiadneho zákonom aprobovaného procesného postupu a už vôbec nie v takej kvalite, že miera pravdepodobnosti procesného úspechu príslušného žalobného nároku by sa mohla dôvodne javiť vyššia ako miera jeho neúspechu. Záverom so zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany poprel všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na tieto dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu zmenil uznesenie Okresného súdu Zvolen, a to tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia bolo žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 01. 08. 2019. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( - ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa , potvrdil ako vecne správne.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Odvolací súd v súlade s ust. skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcom uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním predložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle boli splnené. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci splnené boli.

10. Odvolací súd najprv vo všeobecnej rovine konštatuje, že z pozitívno-právnej úpravy vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: a/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, b/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, c/ odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy a d/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku ako aj ich osvedčenia samy osebe ešte netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až takéto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím súdu vo veci samej nariadiť príslušné neodkladné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.

11. Odvolací súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 06. 2019 v predmetnej veci domáhal určenia neexistencie záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 255 m2, záhrada a pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 58 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Spolu so žalobou o určenie neexistencie záložného práva žalobca súdu doručil i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a na podporu svojich tvrdení taktiež kópiu žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, nehnuteľnostiam totožným ako sú špecifikované v žalobe o určenie neexistencie záložného práva a špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Vo veci samej, v prejednávanom prípade sa tak žalobca domáhal určenia, že na predmetných špecifikovaných pozemkoch neviazne záložné právo v prospech žalovaného zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 27. 08. 2010, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod sp. zn. V 2300/10.

13. Spolu s návrhom vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu žalobca predložil tiež výzvu určenú Q. N. na vrátenie daru - nehnuteľností tak, ako sú špecifikované v žalobnom návrhu žaloby vo veci samej, ktorá (výzva) bola doručená menovanej dňa 07. 10. 2009.

14. Žalobca tiež fotokópiou Zmluvy o zriadení záložného práva preukázal, že dňa 27. 08. 2010, bola medzi Q. N., ako záložcom a žalovaným (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) , ako záložným veriteľom, uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej zálohom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 255 m2 -

záhrady, pozemok parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria a taktiež stavby súpisné č. XXXX, nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X - rodinný dom.

15. Zo spisu ďalej vyplýva oznámenie o dražbe spoločnosti Dražobník, s. r. o., ako dražobníka, pričom predmetom dražby, ktorej navrhovateľom je Slovenská sporiteľňa, a. s. (žalovaný), sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to parcela registra “C“ č. XXX/X, parcela registra “C“ č. XXX/X a stavba rodinného domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. XXX/X. Podľa uvedeného oznámenia sa mala dražba konať dňa 25. 06. 2019 o 14.45 h. Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom - spoločnosťou Dražobník, s. r. o., vyplýva i z poznámky vykonanej na liste vlastníctva č. XXXX, zapísanej dňa 27. 05. 2019.

16. V prejednávanej veci tak žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal (resp. minimálne osvedčil), že vo veci samej sa domáha určenia neexistencie záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobnom návrhu, ďalej mal súd prvej inštancie zistené a osvedčené, že žalobca sa zároveň v konaní sp. zn. domáha určenia vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X a parcela registra “C“ č. XXX/X a taktiež je v predmetnej veci osvedčené, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo je napadnuté žalobou žalobcu, reálne prebieha výkon záložného práva ich predajom. V konaní sú osvedčené konkrétne kroky a konkrétne konanie jednak žalovaného - Slovenskej sporiteľne, a. s., smerujúce k realizácii záložného práva viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach predajom zálohu v dražbe, a zo spisu vyplýva tiež konkrétne konanie spoločnosti Dražobník s.r.o. (ako dražobníka), ktorá oznámila termín konania dražby predmetných nehnuteľností. Za predpokladu, že by bola dražba predmetných nehnuteľností úspešná, je v tom dôsledku vysoko pravdepodobná zmena v osobe vlastníka predmetných nehnuteľností, pričom práve otázka určenia vlastníctva k daným nehnuteľnostiam je predmetom (iného) súdneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žalobca podaným návrhom osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, zároveň odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú v danej veci predstavuje strata možnosti pokračovať v konaní o určenie neexistencie záložného práva v prípade, ak predmet záložného práva (ktorého existencia je napadnutá žalobou) bude vo verejnej dražbe predaný. Naliehavosť vydania neodkladného opatrenia bola v prejednávanej veci osvedčená oznámením termínu konania dobrovoľnej dražby.

17. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pochybil, keď svoje rozhodnutie založil na „pravdepodobnom zistení údajného amorálneho správania p. N., ktoré zistenie však nie je výsledkom žiadneho zákonom aprobovaného procesného postupu“, tu odvolací súd konštatuje, že konajúci súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na pravdepodobnom zistení napadnutia žalobcu p. N., súd v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoju pozornosť týmto smerom bližšie ani nezameral a skutkový stav, jeho preukázanie či osvedčenie v tomto rozsahu neskúmal a ani nevyhodnocoval. Rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu vydania neodkladného opatrenia, je tá okolnosť, že v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorých predaj má byť realizovaný v dražbe, sú preukázateľne vedené dve súdne konania, a to konanie o určenie neexistencie záložného práva pod sp. zn. a tiež konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pod sp. zn. . Práve okolnosť prebiehajúcich súdnych konaní uvedeného typu a zároveň započatie realizácie/výkonu záložného práva viaznuceho na sporných nehnuteľnostiach predajom zálohu, naplnili zákonom predpokladané podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie zistený skutkový stav s postupom súdu prvej inštancie stotožnil, tento považoval za správny a primeraný a preto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia postupom podľa , potvrdil ako vecne správne.

18. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. odvolací súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).