Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-14-2014.pdf
PDF · 114.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpená: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. B. XXX/XX, K. - Š., o zaplatenie 3.212,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.212,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.01.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou (elektronicky) súdu 26.02.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.212,39 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % ročne od 05.06.2009 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 05.06.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. a okrem iného poskytuje spotrebiteľské a hypotekárne úvery. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „.“, reg. č. zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. K XX.XX.XXXX je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.212,39 eur. Žalobkyňa žalovaného viackrát vyzvala na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného, žalobkyňa v zmysle zmluvy, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok a § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpila. Žalobkyňa požaduje vrátenie dlžnej čiastky, spolu s dohodnutým úrokom 16,5 % ročne (bod 5.1 zmluvy) a zákonným úrokom z omeškania. K žalobe pripojila žiadosť o poskytnutie bezhotovostného úveru W. zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „W.“ zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z účtu, odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spolu s návrhom na úhradu dlhu v splátkach, harmonogram splátok, obchodné podmienky.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nenavrhol a nepredložil súdu žiadne dôkazy.
3. Písomným podaním, doručeným súdu (elektronicky) dňa 04.09.2015, pred začatím prvého pojednávania vo veci, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 31.12.2011. Žalobkyňa zároveň doplnila výpisy z obchodného registra, rozhodnutia súdov, doručenku, sadzobník poplatkov.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozsudkom č.k. 14C/14/2014 - 146 zo dňa 01.02.2018 vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 31.12.2011 z dôvodu späťvzatia zastavil, vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
5. Podaním zo dňa 12.03.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2018 podala žalobkyňa odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 14C/14/2014 - 146 zo dňa 01.02.2018.
6. Krajský súd v Trnave na základe odvolania žalobkyne uznesením č.k. 25Co/168/2018 - 190 zo dňa 28.05.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trnave uviedol, že vzhľadom na uvedené právno-teoretické východiská platí, že nálezom Ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016 stratilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svoje zamietajúce rozhodnutie o také znenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré v čase jeho rozhodovania nebolo účinné, teda súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR a zákonom, čím vec nesprávne právne posúdil, keď pristúpil k posudzovaniu otázky premlčania nároku žalobkyne z úradnej povinnosti a nie na námietku dlžníka. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (posudzovaním premlčania z úradnej povinnosti) nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobkyňou uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. Nakoľko výrok I. rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 14C/14/2014 - 146 zo dňa 01.02.2018, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 31.12.2011 z dôvodu späťvzatia zastavil, nadobudol právoplatnosť, súd bude rozhodovať iba o zvyšnej časti nároku žalobkyne, teda o nároku na zaplatenie sumy 3.212,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.212,39 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do zaplatenia a o trovách konania.
9. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým bol výsluch žalovaného na pojednávaní, listinné dôkazy, pričom dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
10. Zo Žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru W. E. X. XX.XX.XXXX (č. l. 6 druhá strany) vyplýva, že žalovaný požiadal žalobkyňu o poskytnutie úveru v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eur) s dobou
splatnosti 60 mesiacov, pričom žalovaný súhlasil, že mu mBank zašle Všeobecné obchodné podmienky mBank, obchodné podmienky k príslušným produktom a sadzobník poplatkov elektronickou formou na žalovaným poskytnutú e-mailovú adresu (čl. III bod 4) a súhlasil tiež, že na jeho e-mailovú adresu mu budú zasielané elektronické výpisy s mesačnou periódou zo všetkých účtov vedených v mBank. (čl. III bod 5).
11. Zo Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 3 a nasl. spisu) vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému hotovostný úver na bežný účet žalovaného vedený v mBank v maximálnej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), na obdobie 60 mesiacov (doba splatnosti úveru), ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet dlžníka, konečná splatnosť úveru bola stanovená na XX.XX.XXXX. Ročná percentuálna miera nákladov na úver je 17,81 %, celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 1.581,02 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je 22,21 %. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzatvorenia zmluvy je 16,5 %. Dlžník sa zaviazal vrátiť mBank celý úver spolu s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. V zmysle článku 8 bod 8.2 omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej z tejto zmluvy alebo akékoľvek porušenie povinnosti dlžníka vyplývajúcej z tejto zmluvy oprávňuje mBank k tomu, aby od zmluvy odstúpila, vyhlásila okamžitú splatnosť a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého úveru aj s príslušenstvom v deň určený vo výzve. Prílohou zmluvy bol harmonogram splátok, obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov, sadzobník poplatkov, formulár o zmluvných podmienkach, obchodné podmienky vydávania a používania debetných platobných kariet VISA.
12. Z výpisu z účtu (č. l. 9 spisu) je zrejmé, že žalovaný čerpal úver v sume 1.327,76 eur dňa XX.XX.XXXX, v sume 995,82 eur dňa XX.XX.XXXX a v sume 663,88 dňa XX.XX.XXXX. Ďalej z neho vyplýva, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Z účtu boli strhávané úroky a poplatky za upomienky, pričom úverový účet končí poslednou položkou zo dňa XX.XX.XXXX - vymáhanie - poslaná posledná výzva na úhradu a bol mu zaúčtovaný poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur. Konečný zostatok účtu ku dňu XX.XX.XXXX bol 3.212,39 eur.
13. Listom - Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru W. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 10 spisu) žalobkyňa žalovanému oznámila, že vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním viac ako dvoch splátok úveru, žalobkyňa odstupuje od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička a zároveň poskytla žalovanému možnosť splatiť dlh v splátkach (č. l. 11 spisu).
14. Žalovaný pred súdom uviedol, že úver bral, keď bol ešte schopný človek, teraz je lazar (je po 3 mozgových príhodách). Z úveru zaplatil 10.000,- Sk. Úver bral na autobusovej stanici W. I. O. Z., keď šiel cestovať a v tom videl zamestnanca banky. Opýtal sa, čo tam robí a on sa ho opýtal, či nechce požičať 100.000,- Sk. V tom čase bol jeho príjem len invalidný dôchodok. Inde mu úver nedali, v tom období hrával automaty, nemali z čoho platiť ani účty.
15. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru. Žalobkyňa využila svoje právo a od zmluvy o úvere odstúpila listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal dňa XX.XX.XXXX (č. l. 88 spisu).
16. Predmetom tohto konania je pohľadávka žalobkyne, ktorú tvorí istina vo výške 3.212,39 eur a príslušenstvo. Istina je zrejmá z výpisu z úverového účtu žalovaného. Istina pohľadávky pozostáva z pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru žalovaným, pripočítaním úrokov zo splátok, poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných obchodných podmienok.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
23. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „.“, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému hotovostný úver na bežný účet žalovaného vedený v mBank v maximálnej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), na obdobie 60 mesiacov (doba splatnosti úveru), ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet dlžníka, konečná splatnosť úveru bola stanovená na XX.XX.XXXX. Uvedená zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, no vzhľadom na charakter postavenia jej účastníkov, jej formu a okolnosti jej vzniku je súčasne zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 Z. z.), keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaný nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (žalobkyňa) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaný) neovplyvňuje.
31. Súd má ďalej preukázané, že žalovaný čerpal úver v sume 1.327,76 eur dňa 04.11.2008, v sume 995,82 eur dňa 04.11.2008 a v sume 663,88 dňa 05.11.2008, pričom žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Z úverového účtu boli strhávané úroky a poplatky za upomienky, pričom úverový účet končí poslednou položkou zo dňa XX.XX.XXXX - vymáhanie - poslaná posledná výzva na úhradu a bol mu zaúčtovaný poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur. Konečný zostatok účtu ku dňu XX.XX.XXXX bol 3.212,39 eur. Súd má preukázané, že žalobkyňa Listom - Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru W. zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním viac ako dvoch splátok úveru, odstupuje od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru W. a zároveň poskytla žalovanému možnosť splatiť dlh v splátkach. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal dňa XX.XX.XXXX.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je v časti istiny a úrokov z omeškania dôvodná. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola platne uzavretá úverová zmluva, žalovaný uvedený úver čerpal, no nesplácal ho a konečný zostatok účtu ku X. XX.XX.XXXX bol vo výške 3.212,39 eur. Žalobkyňa následne podaním zo dňa XX.XX.XXXX odstúpila od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal dňa XX.XX.XXXX. Súd zároveň podotýka, že aj keď ide o úverovú zmluvu tak je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto na odstúpenie od zmluvy aplikoval § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného sa teda zmluva zrušila od počiatku a žalobkyni vznikol v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka voči žalovanému nárok na vrátenie sumy 3.212,39 eur.
33. Vychádzajúc z uvedeného súd priznal žalobkyni sumu 3.212,39 eur a zároveň aj úrok z omeškania v zmysle žaloby po čiastočnom späťvzatí od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Uvedený úrok priznal v uplatňovanej výške 9% ročne, ktorá neprevyšuje výšku zákonných úrokov z omeškania určených s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34. Súd sa následne zaoberal uplatneným zmluvným úrokom vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že z podanej žaloby a predložených listinných dokladov, predovšetkým z výpisu z úverového účtu je nepochybné, že v danom prípade došlo k zosplatneniu, resp. vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru žalobkyňou už ku dňu XX.XX.XXXX. V danom prípade je jednoznačné, že banka si vyčíslila zostatok istiny ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého dňa žiadala ďalej platiť úroky z úveru. Uvedené vyplýva z výpisu z úverového účtu, pričom tento bol vyhotovený dňa 24.02.2012 a končí posledným záznamom zo dňa XX.XX.XXXX položkou - vymáhanie - posledná výzva na úhradu - poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur. Konečný zostatok ku dňu XX.XX.XXXX na tomto úverovom účte bol 3.212,39 eur, teda suma istiny, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Ak by žalobkyňou nebola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, nemohol by sa žalovaný ku dňu XX.XX.XXXX dostať do omeškania so zaplateným celého úveru, ale bol by v omeškaní len so zaplatením niekoľkých splátok. Od XX.XX.XXXX až do následného odstúpenia žalobkyne od zmluvy o úvere nie je vo výpise z úverového účtu žiadny záznam o splatnosti ďalších mesačných splátok úveru a prirastajúcich úrokoch, či úrokoch z omeškania. Ak by žalobkyňa skutočne úver nezosplatnila a využila by až dňa XX.XX.XXXX právo odstúpiť od zmluvy, vypočítala by si celkovú sumu nesplatenej istiny a k nej prirastených úrokov ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a nie spätne
ku dňu XX.XX.XXXX a zároveň by si až odo dňa odstúpenia od zmluvy uplatňovala z takto vyčíslenej istiny prípadné ďalšie úroky, či úroky z omeškania (to, že následne bola žaloba vzatá späť v časti na veci nič nemení). Keďže však, ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa vyhlásila okamžitú splatnosť úveru už ku dňu 04.06.2009, nemôže logicky po tomto dni pokračovať ani výpis z úverového účtu žalovaného. Žalobkyňa sama v žalobe uviedla, že suma istiny 3.212,39 bola určená ku dňu XX.XX.XXXX. Žalovaný sa podľa výpisu z úveru, ako aj podľa vyjadrenia žalobkyne v žalobe dostal do sústavného omeškania dňa XX.XX.XXXX a teda žalobkyňa v zmysle zmluvy o úvere ako aj Obchodných podmienok bola oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že tak aj urobila.
35. Z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti (platnosti) dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobkyňa) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi.
36. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do zaplatenia zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
42. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (zásada úspechu). Pri určení pomeru dosiahnutého úspechu súd vychádzal z toho, aký nárok si žalobkyňa uplatnila v žalobe v pomere k tomu, čo jej bolo súdom priznané. Súd v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 (porov. tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 26.07.2006, sp. zn. 7Cmo 507/2005) zohľadnil aj žalovaný úrok a úrok z omeškania, keďže v danom prípade práve príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo predmetom konania rovnako ako jej istina, predstavuje nie nepatrnú časť, ktorý rozsah by odôvodňoval jej nezohľadnenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a preto je nutné zohľadniť ho pre ustálenie úspechu strán v konaní.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej, tak v sumárnom vyčíslení predstavuje sumu 11.727,15 eur (istina vo výške 3.212,39 eur + úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 24.10.2019 vo výške 3.005,21 eur + úrok
vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 24.10.2019 vo výške 5.509,55 eur). Žalobkyni bolo priznané plnenie vo výške 5.473,03 eur (istina vo výške 3.212,39 eur + úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 01.01.2012 do 24.10.2019 vo výške 2.260,64 eur).
44. Súd uvádza, že v zastavenej časti konania úrokov z omeškania (vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 31.12.2011) má súd preukázané, že v tejto časti zavinila zastavenie konania žalobkyňa v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže neuviedla dôvod späťvzatia. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobkyne v rozsahu 46,67 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 53,33 %, a teda pomer úspechu strán bol približne rovnaký. Na základe uvedeného súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.