Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/264/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Bohemia Faktoring, a.s., Letenská 121/8, 118 00 Praha 1 - Malá Strana, ČR, právne zastúpeného: Vrba & Partners, s.r.o., Sliezska 9, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 11.781,48 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.781,48 CZK, 18% ročný úrok zo sumy 11.781,48 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 11.781,48 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2018 domáhal vydania rozhodnutia totožným s výrokom rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4, PSČ 14092 , IČ: 649 482 42, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 3608 (ďalej len „UCB“) a žalovaným bola dňa 12.02.2015 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní bankových služieb (ďalej pre uvedenú zmluvu len „Zmluva“), na základe ktorej bol pre žalovaného zriadený a vedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe Zmluvy bola žalovanému vydaná platobná karta DEBIT MC a poskytnutý kartový limit vo výške 50.000 CZK. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky UCB (ďalej len „VOP“). Medzi UCB a žalovaným bola dňa 06.03.2015 uzatvorená Žiadosť/Zmluva o poskytnutí kontokorentního úveru č. (ďalej pre uvedenú zmluvu len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutí kontokorentný úver vo výške 5.000 CZK (povolený debetný zostatok). Podľa Zmluvy o úvere bol úver úročený variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu podpisu Zmluvy o úvere bola vo výške 18 % p. a. Zároveň sa žalovaný zaviazal platiť poplatky za správu a vedenie úveru vo výške stanovenej platným Sadzobníkom odmien za poskytovanie bankových služieb - časť fyzické osoby nepodnikajúce (ďalej len „Sadzobník“) Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žaloba je podávaná na vecne a miestne príslušný súd v zmysle čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 (ďalej len „Nariadenie“), ktorý znie: „Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“ Vzhľadom k tomuto článku Nariadenia nie je možné použiť ustanovenie 14 VOP UCB, ktoré v prípade sporov zo zmluvného vzťahu za príslušný súd ustanovuje všeobecný súd banky. Na účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorého výška ku dňu 16.11.2015 predstavovala sumu 11.781,48 CZK. UCB vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej čiastky a zároveň oznámila žalovanému, že s účinnosťou ku dňu 16.11.2015 odstupuje od Zmluvy ako aj Zmluvy o úvere. O tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 27.10.2015 označeným ako „Odstoupení od smlouvy“. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, UCB

ako postupca postúpila pohľadávku vo výške 11.781,48 CZK ku dňu 14.04.2016 na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 14.04.2016 na žalobcu ako postupníka. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 14.04.2016 označeným ako „Oznámení o postoupení pohledávky banky“. Žalovaný bol listom zo dňa 30.06.2016 označeným ako Výzva k plnění se základním skutkovým a právním rozborem předcházející žalobě vyzvaný k úhrade dlžnej sumy, avšak na túto výzvu nijako nezareagoval. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný žalobcovi odo dňa postúpenia pohľadávky nič neuhradil, domáha sa žalobca voči žalovanému týmto Návrhom zaplatenia nasledovných súm: 1. sumy istiny vo výške 11.781,48 CZK (v prospech účtu IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX 2001 pod variabilným symbolom 2111379569) 2. úrok z poskytnutého úveru vo výške 18 % ročne zo sumy 11.781,48 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 15.04.2016 do zaplatenia (v prospech účtu X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom 2111379569) 3. úrokov z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 11.781,48 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 15.04.2016 do zaplatenia (v prospech účtu IBAN: SK89 1111 0000 0011 8157 2001 pod variabilným symbolom 2111379569) a náhrady trov konania.

2. Súd v spore vydal dňa 11.01.2019 v súlade s návrhom žalobcu platobný rozkaz č. k. -115, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto uznesením zo dňa 12.04.2019 platobný rozkaz zrušil a žalovanému súd doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom podľa .

3. Podľa ), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.

4. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 11.781,48 CZK (455,25 Eur). Išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, preto súd rozhodol spor podľa bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 06.09.2019.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. V zmysle Článku 18 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach „Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľbydlisko."

8. V zmysle Článku 6 Spotrebiteľské zmluvy Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č.593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj len ako „Nariadenie Rím I") „Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania(ďalej len „podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny."

9. V zmysle Článku 19 Obvyklý pobyt Nariadenie Rím 1 „Na účely určenia obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy."

10. V zmysle bodu 6 Nariadenia Rím 1 „Riadne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje, aby kolízne normy platné v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu

na to, súd ktorej krajiny vo veci koná, v záujme predvídateľnosti výsledku sporov, istoty, pokiaľ ide o rozhodné právo a voľného pohybu rozsudkov."

11. V zmysle Článku 7 ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Ústava SR") „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.120 ods. 2."

12. Právne vzťahy účastníkov sa podľa a podľa spravujú právnym poriadkom Českej republiky.

13. Podľa platného v Českej republike ve vztazích podle nebopodřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákonanebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanoveníobčanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezníchsmlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třebapoužít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která nenípodnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku ana její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

14. Podľa platného na území ČR v rozhodnej dobe, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

15. Podľa ust. § 1746 ods. 2 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. strany mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není zvláště jako typ smlouvy upravena.

16. Podľa § 2395 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

17. Podľa § 2399 ods. 1 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán.

18. Podľa § 2399 ods. 2 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. úvěrovaný může vrátit úvěrujícímu peněžní prostředky před smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

19. Podľa Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. lze-li obsah smlouvy vyložit různým ůsobem, použije se výklad pro spotřebitele nejpříznivější.

20. Podľa § 1812 ods. 2 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. k ujednáním odchylujícím se od ustanovení zákona stanovených k ochraně spotřebitele se nepřihlíží. To platí i v případě, že se spotřebitel vzdá zvláštního práva, které mu zákon poskytuje.

21. Podľa § 1813 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. má se za to, že zakázaná jsou ujednání, která zakládají v rozporu s požadavkem přiměřenosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch spotřebitele. To neplatí pro ujednání o předmětu plnění nebo ceně, pokud jsou spotřebiteli poskytnutyjasným a srozumitelným ůsobem.

22. Podľa § 1815 Nového obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. k nepřiměřenému ujednání se nepřihlíží, leda že se jej spotřebitel dovolá.

23. Podľa § 1841 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní,

úvěrové, platební nebo pojistné služby, smlouva týkající se penzijního připojištění, směny měn, vydáváníelektronických peněz a smlouva týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu sinvestičními nástroji.

24. Podľa § 1861 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. spotřebitel může od smlouvy odstoupit v písemnéformě ve lhůtě čtrnácti dnů od uzavření smlouvy.

25. Podľa věřitel před uzavřením smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, či změnou takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru, je povinen s odbornou péčí posoudit schopnost spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, a to na základě dostatečných informací získaných i od spotřebitele, a je-li to nezbytné, nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úvěru schopnosti spotřebitele. Věřitel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud je po posouzení úvěru schopnosti spotřebitele s odbornou péčí zřejmé, že spotřebitel bude schopen spotřebitelský úvěr splácet, jinak je smlouva, ve které sesjednává spotřebitelský úvěr, neplatná.

26. Podľa spotřebitel může od smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, odstoupit bez uvedení důvodů ve lhůtě 14 dnů ode dne uzavření této smlouvy. Vpřípadě, že tato smlouva neobsahuje informace stanovené v , lhůta pro odstoupení neskončí dříve, než 14 dnů poté, kdy věřitel spotřebiteli chybějící informace poskytne v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat.

27. Podľa Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. poruší-li strana prodlením svou smluvní povinnost podstatným ůsobem, může druhá strana od smlouvy odstoupit, pokud to prodlévajícímu oznámí bez zbytečného odkladu poté, co se o prodlení dozvěděla.

28. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná ust. , nakoľko právomoc súdov Slovenskej republiky je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

29. Právne vzťahy medzi stranami v spore sa vzťahujú právom Českej republiky, nakoľko zmluva bola uzavretá na území Českej republiky, veriteľ mal sídlo v Českej republike a dlžník obvyklý pobyt a ani činnosť veriteľa nesmerovala mimo územie Českej republiky, teda je nevyhnutné aplikovať právo miesta vzniku úkonu podľa práva platného na území pobytu strán.

30. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú na základe Smlouvy o postoupení pohledávek UniCredit Bank Czech Republic, a.s., žalobcovi Bohémia Faktoring, s.r.o., zo dňa 14.04.2016.

31. Súd zistil, že medzi veriteľom spoločnosťou UCB a žalovaným bola dňa 12.02.2015 uzatvorená rámcová zmluva o poskytovaní bankových služieb, na základe ktorej bol pre žalovaného zriadený a vedený bežný účet a vydaná platobná karta DEBIT MC a poskytnutý kartový limit vo výške 50.000 CZK.

32. Následne medzi UCB a žalovaným bola dňa 06.03.2015 uzatvorená zmluva o poskytnutí kontokorentné úveru č. , na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000 CZK (povolený debetný zostatok). Podľa Zmluvy o úvere bol úver úročený variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu podpisu Zmluvy o úvere bola vo výške 18 % p. a.

33. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaného, na účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorého výška ku dňu 16.11.2015 predstavovala sumu 11.781,48 CZK.

34. Listom zo dňa 27.10.2015 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že kontokorentný úver vo výške 5.000 CZK sa stal splatným dňom 29.10.2015 z dôvodu prekročenia povolenej výšky úverového rámca a neuhradenia splatnej pohľadávky riadne a včas. Zároveň ho vyzval k zaplateniu dlžnej sumy do 16.11.2015.

35. Listom zo dňa 14.04.2016 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016, UCB postúpila pohľadávku vo výške 11.781,48 CZK na žalobcu ako postupníka.

36. Súd kontrolou nezistil existenciu takých neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na povinnosti žalovaného a žalovaný ako dlžník takéto skutočnosti podľa § 1815 NOZ ani neuviedol a nenamietal.

37. Súd rovnako nezistil, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala základné náležitosti stanovené a ust. z. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru alebo že by mu neboli poskytnuté základné informácie dané prílohou č. 2 zák.č. 145/2010 Sb. a žalovaný tieto skutočnosti ani netvrdil.

38. Súd preto považoval nárok žalobcu za dôvodný. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy istiny vo výške 11.781,48 CZK, úroku z poskytnutého úveru vo výške 18 % ročne zo sumy 11.781,48 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 15.04.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania, kde debetný zostatok predstavoval 11.781,48 CZK, ktorú sumu žalovaný ani po výzve žalobcu nezaplatil. V konaní bol žalovaný pasívny, nepreukázal súdu, aby jeho dlh zanikol splnením alebo iným spôsobom a žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokom z úveru vo výške 18% ročne zo sumy istiny tak, ako to bolo medzi stranami sporu dohodnuté v zmluve o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 06.03.2015.

39. Žalovaný sa dostal so zaplatením dlžnej sumy do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy istiny 11.781,48 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia podľa § 1970 NOZ a nařízení vlády č. 351/2013 <http://codexisuno.cz/2dB> Sb.

40. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. V súlade s citovaným ustanovením a a a priznal súd žalobcovi náhradu trov konania, keďže mal žalobca v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

44. Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.