Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcu: J., a.s. so sídlom P. A., 1. A. XXXX, U.: XX XXX XXX, právne zast. O.. O. S., advokátom so sídlom S. E. K., K. námestie XX proti žalovanému: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., ul. G. č. XXX/XX, právne zast. JUDr. Z. Y., advokátom so sídlom D., G. E.e XX, o zaplatenie XXX,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.05.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 301,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 301,- eur od 21.03.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že dňa 19.02.2018 došlo k podpisu uznania záväzku na náhradu škody a dohody o jej splácaní podľa medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný podpisom uznania záväzku uznal škodu, ktorú svojím konaním spôsobil žalobcovi, a to v dohodnutej sume 792,- eur a zároveň sa zaviazal ku dňu podpisu uhradiť sumu 441,- eur a zvyšnú časť v mesačných splátkach po 50,- eur uhrádzať vždy k 20. dňu toho - ktorého mesiaca až do jej úplného zaplatenia. K jednorázovej úhrade sumy 441,- eur došlo žalovaným dňa 19.02.2018 a následne boli žalovanému vykonané zrážky zo mzdy v mesiaci február 2018 v sume 50,- eur. Ku dňu 28.02.2018 skončil žalovanému pracovný pomer u žalobcu, zvyšnú časť dlhu žalovaný neuhradil.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. XCpr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal dňa 30.8.2018 žalovaný odpor s odôvodnením, preto platobný rozkaz súd zrušil v celom rozsahu podľa 267 ods. 3 uznesením zo dňa 14.09.2018 a nariadil pojednávanie.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že z tvrdenia žalobcu v žalobe je pravdivá akurát skutočnosť, že podpísal dňa 19.02.2018 uznanie záväzku. Je viac ako zaujímavé, že do predtlačeného textu žalovaný sám vlastnou rukou dopísal dôvod vzniku škody vo výške 792,- eur „za odcudzené výrobky nečitateľné, ktoré zostali zo zásoby alebo sa vyrobili naviac, tieto výrobky som dával do nočného predaja nonstop v mieste a to A. I..“ Dôvod vzniku predmetnej škody je nejasný a neurčitý - výrobky v akej hodnote boli odcudzené? Ďalej uviedol, že to bol bežný spôsob riešenia situácie, keď ostalo pečivo naviac, aby sa nevyhodilo, prostredníctvom dodacieho listu bolo predmetné pečivo dodané do nočného predaja - nonstop, v danom prípade p. A. I.. So žalovaným žalobca v zmysle § 191 ods. 2 Zák. práce neprerokoval požadovanú náhradu škody.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, poukázal na to, že žalovaný sám priznal spôsobenú škodu svojmu zamestnávateľovi, na výške škody sa so zamestnávateľom dohodli, vlastnoručne vypísal a podpísal uznanie záväzku a dohodol jeho splácanie a došlo i k čiastočnému splateniu tohto záväzku žalovaným dobrovoľne, čím majú za to, že žalovaný aj týmto uznal svoj záväzok. Má za to, že žalovaný vedel, akú škodu spôsobil a nebol preukázaný nátlak zo strany žalobcu k podpisu uznania záväzku a dohody o splácaní.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal dôvod vzniku škody, ako aj výšku škody. Spochybnil vznik škody, poukázal na to, že žalobca nepreukázal akékoľvek konanie, ktorým by žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ani to, z čoho pozostáva žalovaná suma, ktorej sa domáha. Jediný argument žalobcu podľa neho je poukazovanie na to, že žalovaný vypísal formulár vlastnou rukou a taktiež tento podpísal, nesúhlasil s tvrdením, že tým mal uznať svoj záväzok. Výška škody nebola so žalovaným nikdy prerokovaná. Táto škoda nebola nikdy konkretizovaná, z čoho suma, ktorú sa zaviazal uhradiť, pozostáva, teda špecifikácia, o aké výrobky išlo, v akej cene. Škoda nie je riadne vyčíslená, dôvod v uznaní záväzku je nezrozumiteľný, aj preto žiadal žalobu zamietnuť.

8. Štatutárny zástupca žalobcu U.. S. A., konateľ obchodnej spoločnosti, pred súdom uviedol, že žalovaný nepodpisoval uznanie záväzku pod nátlakom, ale sám, dobrovoľne prišiel na prerokovanie škody do P. A.. Dôvod v uznaní záväzku je podľa neho jasný, a to odcudzené výrobky zo zásoby pre obchodné reťazce a výrobky vyrobené naviac, kde sa nedá presne vyrobiť XXX, XXX či XXX chlebov a hlavne do nočného predaja, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Predajňu, ktorú volajú E.-S. v areáli J. vo S., a práve v tejto predajni sa strácali rožky a chlieb. Škoda bola vyčíslená po rozhovore so žalovaným, ktorý sám uviedol, že takáto suma to mohla byť. Podľa jeho názoru škodu so žalovaným prerokovali, odbory v spoločnosti nie sú. Prerokovanie škody písomne zaznamenané nemajú. Ako expedient mal žalovaný podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, lebo chodil aj do výrobnej haly. Keďže nevedeli, koľko výrobkov naviac si v poobedňajších a večerných hodinách obchodné reťazce doobjednajú, robila sa zásoba zhruba 2000 rožkov a 200 až 300 kusov chleba, na toto pečivo nebol dodací list vystavený, ale expedienti majú hmotnú zodpovednosť.

9. Žalovaný vo výpovedi pred súdom nesúhlasil s tým, že by spôsobil škodu v uvedenej výške. Sumu 441,- eur mu stiahli z výplaty, na výplatu dostal 20 centov. Vo firme pracoval na pozícii expedienta, už tam nepracuje. Bol len na nočných smenách a boli tam stále dvaja. Tovar nerozvážal, ten mu doniesli na expedíciu na halu, on určoval podľa dodacích listov, kde, aký tovar bude odvezený, za autá boli zodpovední šoféri, aj za tovar, ktorý naložili. Text do uznania záväzku písal vlastnou rukou, ale diktoval mu ho konateľ. K tovaru, ktorý mal odcudziť, udáva, že tento dával do dodacieho listu, nebol odvezený ním, ale šoférom do predajne E.-S. pri J. vo S.. K. sa chystalo podľa dodacieho listu, keď im volali, že došlo pečivo na predajni a potom to išiel expedient odviezť, alebo prišla predavačka po tovar, dodací list bol prichystaný každý večer, keď dodávka mala ísť na rozvoz, aj predajňa E.-S. mala svoje dodacie číslo a podľa toho sa chystalo pečivo, to bolo číslo trasy. Poprel, že by niečo v robote zobral alebo ukradol. Záväzok podpísal sám, lebo konateľ mu povedal, že buď sa dohodnú, alebo to pôjde pod trestným oznámením.

10. Z výpovede svedkyne A. D., zamestnankyne žalobcu na obchodnom a materiálno-technickom úseku, na pojednávaní súd zistil, že bola predvolaná ako svedok k spísaniu uznania dlhu, okrem nej tam bola ešte kolegyňa B.. Predmetom podpisu bolo odcudzenie pekárenských výrobkov. Pán riaditeľ ich informoval, prečo sú tam i s obsahom uznania záväzku a dohody. Žalovaný tam vlastnoručne vyplnil predložené tlačivo uznania záväzku, nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak a netrval ani na overení podpisu notárom. Počula, čo sa prejednávalo so žalovaným, ale nie od začiatku. Výšku škody navrhol žalovaný a aj splátky.

11. Z výpovede svedkyne U. B., zamestnankyne žalobcu, súd zistil, že pán riaditeľ ju zavolal k sebe do kancelárie k podpisu uznania, záväzok sa týkal spôsobenej škody odcudzených výrobkov. Uviedla, že bola prizvaná k podpisu. Žalovaný súhlasil s výškou škody, so splátkami, podpísal uznanie dobrovoľne. Hneď po podpise išiel žalovaný s ňou do pokladne, časť škody tam hneď uhradil a časť sa zaviazal splácať v splátkach, bol tam vystavený príjmový pokladničný doklad.

12. Z obsahu žaloby a z pripojených listinných dôkazov, najmä z výzvy na úhradu škody zo dňa 28.3.2018, Uznania záväzku na náhradu škody a dohody o jej splácaní zo dňa 19.2.2018, z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.02.2018 o úhrade sumy 441,- eur prijatej od žalovaného, z výpovede žalovaného, konateľa žalobcu U.. S. A., svedkýň A. D. a U. B., ako aj z ostatných listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: dňa 19.2.2018 podpísal žalovaný u žalobcu uznanie záväzku, kde žalovaný uznáva svoj záväzok nahradiť zamestnávateľovi J., a.s. ul. X. mája XXXX, P. škodu vo výške 792,- eur s príslušenstvom vzniknutú z dôvodu „za odcudzené výrobky, ktoré zostali zo zásoby alebo sa vyrobili naviac tieto výrobky som dával do nočného predaja nonstop v mieste, a to A. I.“ a zaväzuje sa ju uhradiť jednorázovo vo výške 441,- eur dňa 19.2.2018 a ďalej v splátkach vo výške 50,- eur počnúc mesiacom február 2018, a to vždy najneskôr do 20-teho dňa toho - ktorého mesiaca. Uvedená dohoda bola vlastnoručne podpísaná žalovaným, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Dôvod vzniku škody: „odcudzené výrobky......“ bol napísaný vlastnou rukou žalovaného do vopred pripraveného formulára. Žalovaný taktiež vypísal spôsob splácania dlžnej čiastky, teda výšku jednorázovej sumy, ako aj výšku splátok, začiatok ich splácania, ako aj periodicitu. Na konci tlačiva je vypísané, že žalovaný netrvá na overení podpisu u notára. Z priloženého príjmového pokladničného dokladu bolo zistené, že žalovaný dňa 19.2.2018 uhradil do pokladne žalobcu sumu 441,00 eur. Následne dňa 28.03.2018 bol právnym zástupcom žalobcu vyzvaný na úhradu splátky 50,- eur, ktorá do dňa 20.3.2018 nebola uhradená. Z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení sporových strán mal súd preukázané, že žalovaný pracoval na základe pracovnej zmluvy u žalobcu ako expedient, kde sa dával tovar na rozvoz na predajne, a to pečivo a iné pekárenské výrobky.

13. Podľa ( v znení neskorších predpisov), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20190101> a 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20190101>.

14. Podľa ods. 2 cit. ust., zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

15. Podľa ( v znení neskorších predpisov), zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

16. Podľa , zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

17. Podľa , ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

18. Podľa , požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

19. v ust. a nasl. upravuje právnu úpravu zodpovednosti za škodu v pracovnom práve týkajúcu sa zamestnanca. Právne predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu sú nasledovné: a) škoda, b) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, d) zavinenie. Pri absencii niektorého z predpokladov pracovno-právna zodpovednosť zamestnanca za škodu neprichádza do úvahy. Čo sa týka škody, najčastejšie sa táto charakterizuje ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

20. Na základe vykonaného dokazovania prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany v súlade s citovanou právnou úpravou súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Žalobca v konaní predložil žalovaným vypísaný dôvod vzniku škody a podpísané uznanie záväzku na náhradu škody a dohodu o jej splácaní podľa . Žalovaný vznik škody, dôvod vzniku, jeho znenie, zrozumiteľnosť dôvodu, ako aj výšku v konaní pred súdom poprel. Je potrebné v prvom rade uviesť, že uznanie dlhu ako súkromnoprávny inštitút je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorým dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi, ktorý si ním vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky ( Obč. zákonníka). Na rozdiel od všeobecnej súkromnoprávnej úpravy, upravuje zabezpečovacie prostriedky osobitne, konkrétne v ustanovení (dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie, zriadenie záložného práva). Z hľadiska právnych dôsledkov v pracovnom práve nemožno aplikovať úpravu obsiahnutú v týkajúcu sa uznania dlhu. Napriek tomu, že uznanie dlhu v danej podobe nie je možné aplikovať ako zabezpečovací titul v pracovnoprávnych vzťahoch, predsa len upravuje uznanie dlhu vo forme uznania záväzku nahradiť škodu, ak ju spôsobil zamestnanec. Odlišnosť od občianskoprávnej úpravy konštatuje aj judikatúra, podľa ktorej uznanie záväzku na náhradu škody podľa nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške podľa nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ak sa tak stalo písomnou formou, má však ten právny dôsledok, že na uplatnenie uznaného peňažného nároku platí desaťročná premlčacia doba podľa , v zmysle ktorého, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo (podľa R 97/1968).

22. Keďže uznanie záväzku na náhradu škody nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania, je potrebné, aby ten, kto sa plnenia zo záväzku uvedeného v uznaní domáha v súdnom konaní, preukázal aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že záväzok skutočne vznikol a v akej výške vznikol. Ak sa záväzok medzi stranami týka otázky nahradenia vzniknutej škody, kritéria na preukázanie vzniknutej škody sú presne vymedzené a v konaní je potrebné preukázať nielen škodovú udalosť spôsobenú žalovaným, ale aj výšku vzniknutej škody, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, ako aj zavinenie na strane zamestnanca. Všetky uvedené predpoklady musia byť v danom prípade splnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o zodpovednosti určitého subjektu a náhrade škody, na ktorú má byť zaviazaný. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním zistil, že predpoklady vzniku škody neboli naplnené. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania povinnosti žalovaného na náhradu škody, nakoľko nepreukázal súdu uvedené predpoklady vzniku škody zavineným konaním žalovaného, a to ani dokazovaním vykonaným najmä výsluchom konateľa žalobcu či svedkov. V konaní nebola preukázaná škoda, ani konanie žalovaného, ktoré by malo za následok spôsobenie škody zamestnávateľovi, rovnako žalobca (zamestnávateľ) nepreukázal výšku škody, žiadnym spôsobom nepreukázal pred súdom, akým výpočtom žalobca dospel k záveru o výške škody 792,- eur, žalobca nešpecifikoval, aké výrobky a v akých množstvách mal žalovaný odcudziť. Žalobca rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody a taktiež nepreukázal zavinenie žalovaného.

23. „Uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ak sa tak stalo písomnou formou, má to však ten dôsledok, že pre uplatnenie uznaného peňažného nároku platí desaťročná premlčacia doba podľa . Otázka, či zo strany zamestnanca išlo len o uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške podľa , teda o jednostranný právny úkon zamestnanca, alebo o dohodu v zmysle a (teraz a ), je potrebné posudzovať podľa (teraz a nasl. a a nasl. Obč. zák.) o právnych úkonoch a o neplatnosti právnych úkonov,“ (k tomu súd poukazuje na rozh. uverej. pod R 97/1968). Súd sa bližšie nezaoberal otázkou uzavretia uznania záväzku z toho hľadiska, či sa jednalo o jednostranný právny úkon zamestnanca alebo o dohodu, pretože v danom konaní nemal naplnené ani samotné predpoklady vzniku škody a nároku na náhradu škody.

24. V danom prípade súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR z nepublikovanej judikatúry, a to sp. zn. , podľa ktorého uznanie záväzku nahradiť škodu v požadovanej výške nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. S uznaním záväzku na náhradu škody, ak bolo urobené písomnou formou, je spojený právny následok, že pre uplatnenie uznaného peňažného nároku platí 10-ročná premlčacia lehota.

25. Poukazovanie žalobcu na vypísanie tlačiva uznania záväzku a výšky škody vlastnoručne žalovaným, ako aj na to, že žalovaný vedel o odcudzenom pečive, je pri preukazovaní náhrady škody v súdnom konaní bez špecifikácie škody a preukázania ďalších predpokladov na vznik škody vyžadovaných právne bezvýznamné a na preukázanie požadovaného nároku nepostačuje. Rovnako je nepostačujúca argumentácia žalujúcej strany o tom, že žalovaný časť záväzku sám dobrovoľne uhradil. Súd dodáva, že ani výsluchom svedkov v konaní nebola zistená špecifikácia žalovaného nároku, a to čo do výšky škody a tiež čo do konania žalovaného, teda porušenie povinností pri plnení pracovných úloh. Nárok požadovaný v tomto konaní mu preto nebolo možné priznať.

26. Súd nemal preukázané ani to, že požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady zamestnávateľ prerokoval vopred so zástupcami zamestnancov podľa . Podstatnou skutočnosťou však bolo, že v konaní neboli preukázané predpoklady pre vznik náhrady škody ani jej rozsah.

27. Za daného skutkového stavu súd žalobu zamietol.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohoto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok.