Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-13-2019.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Ústřední vojenská nemocnice - Vojenská fakultní nemocnice Praha, so sídlom U vojenské nemocnice 1200/1, 169 02, Praha 6 - Břevnov, Česká republika, proti žalovanému: E. Š., F.. X.X.XXXX, T. XXX XX, U. Š. XXX, J. S., v konaní o zaplatenie 4.434 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 4.434 CZK spolu:
- s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.526 CZK od 25.3.2016 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 786 CZK od 23.4.2016 do zaplatenia a
- s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 122 CZK od 30.5.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.2.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.434 CZK (česká koruna) spolu so zákonným úrokom vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.526 CZK od 25.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 786 CZK od 23.4.2016 do zaplatenia a zo sumy 122 CZK od 30.5.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávka proti žalovanému mu vznikla na základe neuhradených platieb za poskytnutú lekársku starostlivosť v zdravotníckom zariadení žalobcu v rokoch 2016 - 2017. Ide o nedoplatok za hospitalizačnú liečbu v období od 19. do 29.2.2016 v sume 3.256 CZK, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXX, doúčtovaní laboratórnych výsledkov k vyššie uvedenej hospitalizácii v sume 786 CZK, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXX a nedoplatok za ambulantné vyšetrenie z 19.4.2017 v hodnote 122 CZK, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č.XXXXXXX. Žalovaný podpísal zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za úhradu, avšak túto nerešpektoval a predmetné faktúry ani v lehote ich splatnosti, ani neskôr, neuhradil. Žalobca naviac vyzval žalovaného na zaplatenie sporných faktúr upomienkou z 24.4.2017 a predžalobnou výzvou z 22.8.2018. Tieto výzvy sa žalobcovi nedoručené vrátili späť. Žalovaný na upomienky nereagoval a žalobca do dnešného dňa neeviduje žiadnu, ani čiastočnú úhradu dlžnej sumy. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. K žalobe žalobca pripojil faktúry uvedené v žalobe, zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za úhradu spísanú stranami sporu 19.2.2015, kópie nedoručených upomienok a vrátených listových zásielok.
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska v Slovenskej republike a napriek šetreniam súdu sa iné miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo. Súd preto žalovanému doručoval žalobu, jej prílohy, ale aj príslušné procesné poučenie spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.), čiže zverejnením týchto listín na webovej stránke a na úradnej tabuli súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené napriek tomu, že sa o nich adresát nedozvedel. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nenamietal, považovali sa za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Naviac však tvrdenia žalobcu preukazovali listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
6. Súd na pojednávaní nariadenom na deň 24.10.2019 v neprítomnosti strán, ktoré boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu.
7. Takto vykonaným mal preukázaný tento skutkový stav veci:
8. Žalovaný ako pacient a žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzavreli dňa 19.2.2016 zmluvu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti za úhradu. Na základe článku II. tejto zmluvy sa žalovaný ako objednávateľ zdravotnej starostlivosti a súčasne pacient, zaviazal žalobcovi uhradiť zdravotnú starostlivosť mu poskytnutú a to na základe vyúčtovania poskytovateľa, čiže žalobcu, v cenách podľa poskytovateľom vydaného cenníku zdravotníckych výkonov a podľa súčasných cien liekov a zdravotnej dopravy a to v českej mene v hotovosti, najneskôr v deň ukončenia liečby, zložením čiastky do pokladne, alebo odovzdaním peňazí na príslušnom oddelení zamestnancovi poskytovateľa, ktorého určí primár oddelenia. Poskytovateľ, čiže žalobca, sa zaviazal žalovanému ako pacientovi, poskytnúť zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasnou úrovňou medicínskej vedy (článok I. zmluvy). Skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v zariadení žalobcu, potom vyplývala aj z faktúr, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a z ktorých vyplynulo, že žalovaný bol hospitalizovaný v dňoch od 19. do 29.2.2016 v zariadení žalobcu, bola mu poskytnutá hospitalizačná liečba ako cudzincovi a následne mu boli poskytnuté aj ďalšie výkony zdravotnej starostlivosti ako laboratórne vyšetrenia vo februári 2016 a následne ambulantné vyšetrenie 19.4.2017. Faktúrami uvedenými v žalobe bola žalovanému vyúčtovaná cena tejto zdravotnej starostlivosti tak, ako žalobca uviedol v žalobe. Faktúra za hospitalizáciu č. XXXXXXX bola zročná 24.3.2016, faktúra za laboratórne vyšetrenie č. XXXXXXX bola zročná 22.4.2016 a faktúra za ambulantné vyšetrenie č. XXXXXXX bola zročná 29.5.2017.
9. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný tieto faktúry uhradil v lehote ich zročnosti, prípadne na výzvy žalobcu, ktoré boli zasielané jednak ako upomienka č. K. zo dňa 24.4.2017, alebo na základe predžalobnej upomienky zo dňa 22.8.2018. Podľa fotokópie doručovacích obálok tieto výzvy sa vrátili späť žalobcovi oznámením listového prepravcu, že žalovaný na uvedenej adrese v Prahe, čo bola adresa uvedená aj v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za úhradu, je neznámy.
10. Právomoc súdu Slovenskej republiky sa opiera o článok 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky, preto je daná na prejednanie tohto sporu aj právomoc súdu Slovenskej republiky, na ktorý sa obrátil žalobca.
11. Zo zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti nevyplynulo, že by si zmluvné strany, teda žalobca a žalovaný, boli zvolili rozhodné právo v súlade s článkom 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (I). Preto v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b/ sa práva a povinnosti zmluvných strán spravujú právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb a to v tomto prípade zdravotníckych služieb, čiže právom Českej republiky.
12. Nárok žalobcu na preplatenie ceny poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súlade s cenníkom žalobcu nachádza právnu oporu v uzavretej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti za úhradu.
13. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania, nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. - Občiansky zákonník platný v Českej republike, podľa ktorého po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne plnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže by dlžník nebol za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si strany nedohodnú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto stanovená.
14. Výšku úrokov z omeškania stanovuje ust. § 2 Nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., podľa ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške reposadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 8 %- uálnych bodov. Žalovaný sa dostával do omeškania v období od 25.3.2016 do 30.5.2017, teda vždy dňom nasledujúcim po zročnosti tej ktorej faktúry, pričom reposadzba Českej národnej banky v období do 2.11.2012 do 3.8.2017 bola 0,05 % ročne, z čoho vyplýva, že reposadzba zvýšená o 8 %-uálnych bodov predstavuje 8,05 % ročne.
15. Majúc preukázané vyššie uvádzané skutočnosti a vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že žalobca žalobcu je dôvodná a preto jej v plnom rozsahu vyhovel.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a to v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.