Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-97-2019.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/97/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Karadžičova č. 10 Bratislava proti povinnému Ľ. Y. nar. XX.X.XXXX bytom S. č. XXX o vymoženie 314,72 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefan Hrebík so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6 Malacky pod sp.zn. EX 3565/2011 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 14.2.2019 č.k. 17Er/396/2011
- 15 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie 51,41 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie následne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na náhradu trov exekúcie 51,41 Eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť preto považoval za predčasné. Vyslovil presvedčenie, že majetkové pomery neboli súdnym exekútorom a súdom dôkladne zistené a súd exekúciu zastavil bez akejkoľvek konkretizácie exekučných úkonov a lustrácií, ktoré by odôvodňovali záver o nemajetnosti povinného. Poukázal na skutočnosť, že povinný by mohol byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých speňažením by mohla byť uspokojená pohľadávka, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť bez vykonania príslušných lustrácii. Podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinností platiteľom poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Poukázal na účel exekučného konania, ktorým je uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine. Exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu proti napadnutému uzneseniu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo 21.7.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 1.8.2011. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie 20.3.2018 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Citované ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez preskúmania rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť.
10. Podaním z 19.3.2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie. Neuviedol, kedy a aké úkony urobil v súvislosti so zisťovaním majetku povinného a nepredložil ani výsledky svojich zisťovaní.
11. Súd prvej inštancie prevzal záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinného bez toho, aby si vyžiadal exekučný spis, prípadne vyzval súdneho exekútora na predloženie výsledkov svojich šetrení o nemajetnosti povinného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a zároveň či súdny exekútor vykonal potrebné úkony pre prijatie záveru, že povinný je nemajetný. Súd prvej inštancie sa len stotožnil s dôvodmi uvedenými v podnete súdneho exekútora a exekúciu bez všetkého zastavil. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne skutočnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o nemajetnosti povinného, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto odvolací súd nemôže ani posúdiť jeho vecnú správnosť.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu (vrátane závislého výroku o trovách exekúcie) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP). Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie, je to výrok závislý od výroku o zastavení exekúcie, preto nemôže samostatne existovať (nie je účelné
rozhodovať o trovách exekúcie, ktorá ďalej pokračuje), preto odvolací súd zrušil aj tento výrok podľa § 379 písm. a) CSP.
14. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora, aby predložil súpis úkonov, ktoré vykonal v súvislosti so šetrením majetku povinného a predložil výsledky týchto šetrení spolu s exekučným spisom. Následne posúdi, či nemajetnosť povinného bola súdnym exekútorom spoľahlivo preukázaná a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo z neho zrejmé, z akých skutočností vychádzal a ako tieto vyhodnotil.
15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).