Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu LiV ELEKTRA, a. s., Priemyselná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 769 840, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102225026/2018 zo dňa 12. novembra 2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2010 podľa o dani z príjmov. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č. 104308974/2016 zo dňa 15.11.2016, ktorý bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo vyrubovacom konaní správca dane najprv vydal rozhodnutie č. 102298679/2017 zo dňa 3.11.2017, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 100497626/2018 zo dňa 6.3.2018 zrušené a následne správca dane rozhodnutím č. 100979352/2018 zo dňa 17.5.2018 správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške 660 049,55 Eur na dane z príjmov právnickej osoby podľa za zdaňovacie obdobie roku 2010. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 2.6.2011 304 572,49 Eur; daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 964 622,04 Eur; rozdiel dane celkom 660 049,55 Eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si zaúčtoval do nákladov daňové výdavky v sumárnej výške 3 473 945.-Eur bez DPH na základe v rozhodnutí špecifikovaných faktúr od dodávateľa Eurotransfer spol. s r.o., Trenčianska 53, Bratislava. Správca dane v daňovej kontrole preveril, či zaúčtovaný výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržania príjmov bol dosiahnutý pričinením predmetného dodávateľa. Správcovi dane bolo odstúpené podanie Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra Bratislava zo dňa 4.6.2015, pričom zamestnanci správcu dane nahliadli do tohto spisu, ktorý sa týka overenia skutočnej realizácie dodania služieb a materiálu spoločnosťou Eurotransfer spol. s r.o. spol. s r.o. pre žalobcu na zákazku dielo ES 400kV Moldava - rozšírenie diaľkového riadenia ES Moldava, dielo Transformovňa 400/110kV Horná Ždaňa a dielo Realizácia zdroja 58MW pre PPC Energy a.s.. Správca prevzal informácie a dôkazy získané podľa o Policajnom zbore. V období máj 2010 až január 2011 mal Eurotransfer spol. s r.o. subdodávať žalobcovi služby na diele Transformovňa 400/110kV Horná Ždaňa pre odberateľa SEPS a.s., pričom podľa potvrdenia odberateľa, bolo toto dielo odovzdané žalobcom jeho odberateľovi. Práce na tomto diele mali byť realizované na základe zmlúv o dielo, podľa ktorých malo ísť o elektromontážne práce s termínom odovzdania od mája

2010 do januára 2011. Faktúry boli k týmto zmluvám vystavené v celkovej hodnote 2 176 858.-Eur. Boli vyhotovené aj preberacie protokoly v rozsahu jednej strany veľkosti A4, podľa ktorých dodávateľ odovzdal žalobcovi elektromontážne práce vykonané v zmysle zmluvy o dielo na diele Transformovňa 400/110kV Horná Ždaňa v období od mája 2010 do januára 2011. Odovzdávajúci za dodávateľa bola I.. J. R., konateľka a jediná spoločníčka a preberajúci za žalobcu I.. U. U.. Žalobca nevedel doložiť, kto reálne za dodávateľov práce vykonal s tým, že overovanie odbornej spôsobilosti realizoval pred podpisom zmluvy. Z podkladov odberateľa bolo zistené, že na základe zmluvy medzi žalobcom a jeho odberateľom SEPS a.s. sa žalobca zaviazal vypracovať zoznam subdodávateľov, ktorý bol neoddeliteľnou časťou zmluvy podľa zápisu o odovzdaní staveniska podal zhotoviteľ stavby na rokovaní žiadosť o povolenie vstupov do objektu ESt. SEPS a.s. Horná Ždaňa. Od odberateľa boli získané zoznamy pracovníkov pre stavbu TR 400/100kV Horná Ždaňa po jednotlivých kalendárnych týždňoch od 5.5.2008 do 21.11.2010 za LiV ELEKTRA a.s. a subdodávateľov, z ktorého zoznamu vyplynulo, že na predmetnej stavbe pracovali výlučne pracovníci žalobcu a v niektorých týždňoch aj pracovníci spoločnosti Contineo s.r.o. a jeho dodávateľov. Ďalej bolo zistené, že počet pracovníkov uvedených v zoznamoch pre stavbu nebol nikdy nižší ako počet skutočne prítomných podľa stavebných denníkov, čiže na stavbe sa nenachádzalo viac osôb, ako malo oprávnenie na vstup. Tieto zistenia sú v rozpore s údajmi na faktúrach od spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o.. Pre správcu dane z toho vyplynulo, že za dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľov na diele Transformovňa 400/100kV Horná Ždaňa nemohol nikto akékoľvek práce vykonať z dôvodu, že všetky prítomné osoby boli zamestnanci LiV ELEKTRA a.s. alebo jeho subdodávateľa Contineo s.r.o., či subdodávateľov tohto subjektu. Správcovi dane z toho vyplynulo, že spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. a jej potencionálni subdodávatelia nemohli práce na predmetnom diele vykonať z dôvodu, že všetky osoby prítomné na stavenisku bolo zamestnanci žalobcu alebo zamestnanci jeho subdodávateľa Contineo s.r.o. a jeho dodávateľov. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa k zisteným pochybnostiam k realizácii dodávok spoločnosťou Eurotransfer spol. s r.o., pričom na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil nijaké doklady. Správca dane overoval získané informácie miestnym šetrením na diele Elektrická stanica Horná Ždaňa, vyžiadal si doklady od odberateľa žalobcu. Tento mu zapožičal príkazy B, ktorých analýzou zistil, že na zákazkách v Hornej Ždani, pre ktorú podľa vyjadrenia svedka L. U. sa vždy vydávali príkazy B pre osoby, ktoré pracovali v silovej časti stanice a vykonávali tam práce v blízkosti elektrických zariadení, pracovali len osoby, ktoré nemali nič spoločné so spoločnosťou Eurotransfer spol. s r.o. a neboli ani zamestnancami jej dodávateľov a ani jej dodávateľmi. Správca dane vypočul svedka L. U., podľa ktorého na všetky práce, ktoré mali byť vykonávané dodávateľom Eurotransfer spol. s r.o. bolo potrebné vystaviť príkazy B pre osoby, ktoré tieto práce vykonávali. Tiež svedok uviedol, že výmena vypínačov v jednotlivých poliach tak v rozvodniach 110kV ako aj v rozvodniach 400kV boli realizované už skôr a odovzdávané v roku 2008 a v roku 2009. Tento svedok nemal vedomosť, že by prácu vykonávala Eurotransfer spol. s r.o., o čom svedčili aj skúšobné protokoly a protokoly o prevzatí investorom. Správca dane vypočul aj bývalú konateľku dodávateľa I.. J. R., od ktorej zistil, že táto spoločnosť nemala zamestnancov, nevlastnila žiadne priestory okrem sídla a ani si priestory neprenajímala. Spoločnosť nemala zamestnancov a mená a názvy subdodávateľov si nepamätala. K fakturovaným prácam uviedla, že tieto preberala od subdodávateľa, ktorý jej predložil súpis prác podpísaný subdodávateľom a technikom spoločnosti LiV ELEKTRA, na základe čoho boli práce fakturované pre žalobcu. K fáze rozpracovanosti zákaziek v čase, keď Eurotransfer spol. s r.o. nastúpil na zákazku sa nevedela vyjadriť. Spoločnosť predala a doklady odovzdala novému konateľovi pánovi R. B. A., čo vyplynulo zo zápisnice z daňovej kontroly spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o., do ktorej správca dane nahliadol. Správca dane podrobnou analýzou dokladov predkladaných žalobcom, spoločnosťou SEPS a.s. pri výkone miestnych zisťovaní a analýzou informácií a odstúpených zistení Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, nahliadnutím do spisu iných daňových subjektov a vypočutím svedkov dospel k tomu, že za spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. a jej potencionálnych subdodávateľov na diele ES 400/110kV Horná Ždaňa nemohol nikto vykonávať práce z dôvodu, že všetky osoby prítomné na stavenisku boli zamestnanci žalobcu alebo subdodávateľa Contineo s.r.o., resp. subdodávateľov tohto subjektu. Dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov a z výpovede svedka I.. L. U., ktorý bol v tom čase vedúci ES Horná Ždaňa bolo vylúčené, aby osoby prítomné na stavenisku mohli vystupovať ako dodávatelia spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o.. V žiadnych evidenciách a hlavne príkazov B nie sú osoby, ktoré by pracovali pre Eurotransfer spol. s r.o.. Nebol o tom predložený žiadny dôkaz, že by také osoby tam pracovali. Konateľka dodávateľa neuviedla žiadny relevantný dôkaz o tom, že práce dodala žalobcovi. Nie je odborne zdatná v odbore silnoprúd a nemala žiadnu reálnu predstavu o vykonaných prácach a stave rozpracovanosti zákaziek v čase vstupu Eurotransfer spol. s r.o. do výkonu prác. Zodpovedný zástupcu tejto spoločnosti L. G. nedisponoval oprávnením na práce na elektrických zariadeniach nad 1000V, a teda ani nemohol zastrešovať činnosti

spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o. ako externý poradca pre zariadenia ES Horná Ždaňa a ani nikde inde, kde sú zariadenia pod napätím 110 000V, RS400 000V. Žalobca k svojim tvrdeniam o tom, že dodávateľ ma vykonávať práce mimo rozvodne, na ktoré nebolo potrebné vykonať príkaz B, mal rozporné tvrdenie, že príkaz B bol potrebný na práce na zariadeniach rozvodní a súčasne k takýmto tvrdeniam nepredložil žiadny dôkaz. Správca dane uzavrel, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňoval daňové výdavky z takýchto dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že fakturované práce boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala alebo subdodávateľsky zabezpečila práce žalobcovi. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Faktúru je možné zaúčtovať do daňových nákladov vtedy, keď je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Pokiaľ si subjekt uplatňuje daňový výdavok, musí si byť vedomý toho, že uskutočnenie plnenia musí vyplývať aj zo skutočností objektívne preukázateľných. Doklady musia byť vystavené na materiálnom podklade a potom aj preukázateľné. Na základe vykonaného dokazovania správca dane mal za to, že k dodávke podľa predmetných faktúr nedošlo, čím bolo ich zahrnutie do daňových nákladov neopodstatnené a žalobca si tým znížil základ dane v rozpore so zákonom o dani z príjmov a porušil tak § 2 písm. e) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správa dane mu preto zvýšil výsledok hospodárenia o sumy, ktoré nebolo možné zahrnúť do daňových výdavkov týkajúcich sa predmetného dodania služieb na diele v Hornej Ždani v celkovej výške 2 176 858.-Eur. K obdobným skutkovým zisteniam správca dospel aj pri preverovaní faktúr od dodávateľa Eurotransfer spol. s r.o. za práce, ktoré mali byť dodané na diele ES 400kV Moldava, Čečejovce, ktoré mali byť vykonané v období január 2010 až máj 2010 pre žalobcu. Odberateľom týchto prác konečným bola spoločnosť SEPS a.s., pričom táto mala okrem žalobcu aj ďalšieho dodávateľa a to ABB s.r.o.. Správca dane podrobne opísal, o aké práce malo ísť. Z informácií, ktoré získal z vykonaného preverovania od Národnej kriminálnej agentúry zistil, že podľa zmluvy malo ísť o práce, ktoré už boli v čase uzatvorenia tejto zmluvy vykonané a žalobcom odovzdané jeho odberateľovi. Odberateľ SEPS a.s. predložil zoznam osôb, ktoré realizovali odborné elektrikárske práce na predmetnom diele, z ktorého vyplynulo, že tieto vykonával len zamestnanci žalobcu a zamestnanci spoločnosti ABB s.r.o., ktorých v rozhodnutí vymenoval. Vyjadrenie konateľky dodávateľa bolo obdobné ako k predchádzajúcemu dielu. Išlo o práce na tomto diele v celkovej sume 1 297 087.-Eur a správca dane dospel k záveru, že tieto boli zahrnuté do nákladov neoprávnene z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie týchto prác jeho dodávateľom, preto faktúry vyhodnotil ako faktúry za služby, ku ktorým nedošlo. Správca dane ďalej v rozhodnutí opísal vyjadrenie žalobcu k protokolu a stanovisko správcu k nemu, vypočul L. G. a zhrnul jeho výpoveď s tým, že ani touto výpoveďou nebolo preukázané dodanie prác spoločnosťou Eurotransfer spol. s r.o..

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval podstatný obsah prvostupňového rozhodnutia s tým, že sa stotožnil so závermi správcu dane. K odvolacím námietkam uviedol, že správca dane postupoval v súlade s právnymi predpismi, vysporiadal sa so všetkými relevantnými dôkazmi, získanými v priebehu daňovej kontroly, zaoberal sa so všetkými opodstatnenými návrhmi a pripomienkami žalobcu, zaujal stanovisko ku každému bodu vyjadrenia žalobcu. Žalobca k odvolaniu nepripojil žiadne nové dôkazy na preukázanie oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov uvádzaných v rozhodnutí, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane. Žalovaný k odvolacej námietke nezákonného získania informácií nahliadnutím do spisu č. PPZ-NKA-JFP1-36-042/2015 uviedol, že správca dane do predmetného spisu nahliadol a prevzal z neho informácie a dôkazy získané podľa § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, ktoré sú uvedené v protokole, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 16.5.2016, to znamená, že postupoval v súlade s § 24 ods. 2 a § 24 ods. 4 Daňového poriadku a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane pri hodnotení dôkazov prihliada na všetko, čo vyšlo najavo, a teda aj na zistenia poskytnuté orgánmi polície. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , podľa ktorého je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou daňového subjektu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzuje len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Dôkazy boli získané zákonným spôsobom, pričom žalobca tieto dôkazy ničím nespochybňoval. K námietke, že bolo porušené žalobcovo právo podľa § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku vo vzťahu k vyjadreniu J. R., ktoré bolo získané podľa § 17a zákona o Policajnom zbore, policajným orgánom, žalovaný uviedol, že nešlo o výsluch svedka v daňovom konaní, a teda nebolo porušené právo žalobcu klásť svedkovi otázky v zmysle uvedeného ustanovenia, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Vo vyrubovacom konaní táto výpoveď nebola spochybnená žalobcom ani nenavrhol, aby bola vypočutá táto osoba opakovane. Správca dane ju vypočul aj v daňovom konaní a k výsluchu sa žalobca nezúčastnil. Žalovaný k námietke neplatnosti dôkazu, ktorým bolo nahliadnutie do zápisnice

z vypočutia I.. J. R. zo dňa 19.5.2016 žalovaný uviedol, že išlo o výsluch tejto osoby vo veci daňovej kontroly spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o. za rok 2010, ktorá vypovedala ako bývala konateľka tejto spoločnosti ku kontrole dane z príjmov za rok 2010. Z tohto dôvodu nemohlo byť porušené právo žalobcu na to, aby mohol vypočúvanej osobe klásť otázky. K odvolacím námietkam nedostatkov protokolu žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní nekonkretizoval, čo konkrétne správca dane v daňovom konaní nezistil dostatočne a ktoré dôvody obsiahnuté v protokole nie sú dostatočné a jednoznačné a v čom má nedostatočnosť zistení správcu dane spočívať. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vykonanie služieb fakturovaných faktúrami spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o.. Ani v odvolaní neuviedol žiadny spôsob preukázania reálnosti týchto dodávok. Správca dane sa vo všetkom pridržiaval reálnych zistení, reálne získaných dôkazov a žiadne konštrukcie, ktoré by nemal podopreté zisteniami z vykonanej daňovej kontroly neuviedol. Uviedol len také zistenia, ktoré vyplynuli z jeho kontrolnej činnosti a to z výsluchu svedkov a vykonaných miestnych zisťovaní, preštudovania písomností žalobcu, ním predložených účtovných evidencií, zmlúv, analýz, prvotných podkladov a originálnych príkazov B a ich vyhodnotenia a podporných informácií a dôkazov prevzatých formou nahliadnutia do spisu č. PPZ-NKA- JFP1-36-042/2015 zo dňa 4.8.2015. Správca dane postupoval podľa§ 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, a teda aj na zistenia poskytnuté orgánmi polície. Žalobca v odvolaní nekonkretizoval dôkazy o tom, že jeho dodávateľ skutočne fakturované služby dodal, že sa tam jeho dodávatelia aj zamestnanci na jednotlivých pracoviskách nachádzali a práce, ktoré boli fakturované vykonali, boli dostatočne odborne zdatní tak, ako to vyžaduje príslušná legislatíva. Vyjadrenie žalobcu sú nekonkrétne a obviňujú správu dane z tvorby konštrukcií a zaujatosti. Žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolaní nezaujal žiadne stanovisko k zásadným zisteniam správcu dane a to, že I.. J. R. ako konateľka dodávateľa nebola odborne zdatná v odbore elektro-silnoprúd. Všetky otázky odborné mala, podľa jej vyjadrenia, konzultovať s L. G., ktorý bol bývalým konateľom tohto dodávateľa. L. G. mal v tom čase oprávnenie vykonávať elektro - práce len na zariadeniach s napätím do 1000V, dodávateľ nemal vlastných zamestnancov, faktúry sa týkajú prác na zariadeniach SEPS a.s. s napätím 110 000V, RS400 0000V, t. j. L. G. nebol osobou oprávnenou sa k spomínaným prácam odborne vyjadrovať, alebo poskytovať odborné konzultácie. Podľa prvotnej dokumentácie - príkazov B a dokladov o prítomnosti osôb na pracoviskách - zariadeniach SEPS a.s. sa žiadna osoba zo spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o. ani raz nevyskytla. Príkazy B ani spôsob ich vyhotovenia zo strany SEPS a.s. ani ich obsah zo strany žalobcu neboli spochybnené. Žalobca nikdy nespochybnil výpoveď svedka I.. L. U., ktorý jednoznačne potvrdil, že za spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. sa na transformátorovni ani v Hornej Ždani nikdy žiadna osoba nevyskytovala. K týmto skutočnostiam žalobca žiadne stanovisko nezaujal ani vo vyjadrení k protokolu ani v odvolaní proti skoršiemu rozhodnutiu správcu dane (ktoré bolo neskôr zrušené). Žalovaný k námietke, že správca dane založil rozhodnutie na neunesení dôkazného bremena dodávateľom Eurotransfer spol. s r.o. uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje zistenia založil na zisteniach, ktoré sa týkajú dodávateľa Eurotransfer spol. s r.o. (zápisnice z výsluchu I.. L. U. a I.. J. R., overení a analýze prvotných dokladov o evidencii pracovníkov na pracoviskách, príkazov B z predmetného obdobia, na vyvrátenie ktorých daňový subjekt ani nemohol predložiť dôkazy, keďže výsledky výsluchov ako aj analýza spomínanej dokumentácie jednoznačne preukazujú na neprítomnosť akýchkoľvek osôb za spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. na prácach vykonávaných pre daňový subjekt. Správca dane dal žalobcovi možnosť opakovane, aby svoje tvrdenia preukázal. Stačilo predložiť také isté štandardné dôkazy, aké predložil od iných jeho dodávateľov. Odvolaciu námietku, že správca dane nevykonal žiadne dokazovanie a rozhodoval na základe informácií z písomnosti NAKA, odvolací orgán uviedol, že táto nemá oporu v priebehu výkonu daňovej kontroly. K odvolacím námietkam týkajúcim sa obsahu výpovede L. G. žalovaný uviedol, že svedeckou výpoveďou tejto osoby, ktorá podľa vyjadrenia nasledujúcej konateľky I.. J. R. mala zastrešovať záležitosti v odbore elektro-silnoprúd a ktorá bola predtým konateľom spoločnosti Eurotransfer spol. s r.o., nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác pre žalobcu. L. G. mal osvedčenie len na opravy vyhradených elektrických zariadení do 1000V a bleskozvodov obj. triedy A napriek čomu pri výsluchu svedka uviedol, že vykonával konzultačnú činnosť aj v oblasti výkonu prác na elektrozariadeniach pracujúcich s napätím nad 1000V, pričom si nepamätal, ktoré konkrétne technické riešenia v rokoch 2010 až 2011 s I.. J. R. konzultoval. Na začatí prác, na skúškach a ani na kontrolných dňoch sa nezúčastňoval. Podľa jeho vyjadrenia sa bol pozrieť na Trafostanici Horná Ždaňa, k čomu odvolací orgán uviedol, že svedok I.. L. U., bývalý vedúci tohto zariadenia prítomnosť akejkoľvek osoby za spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. na tejto trafostanici poprel. K námietke, že daňové výdavky majú neosobný charakter, ktoré sa síce viažu na subjekt ale rozhodujúca je materiálna existencia tohto výdavku, žalovaný uviedol, že výdavok sa musí vzťahovať k jeho dodávateľovi. Materiálna existencia predstavuje reálny materiál, tovar, služby, skutočne dodané,

skutočnými osobami v príslušnom množstve, kvalite a čase, odberateľom prevzaté a skontrolované. Žalobca síce práce, ktoré mu boli fakturované spoločnosťou Eurotransfer spol. s r.o. dodal a vyfakturoval konečnému odberateľovi spoločnosti SEPS a.s., avšak nebolo preukázané, že ich prijal od dodávateľa uvedeného na faktúre. Ďalšie námietky žalobcu boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Správca dane zistil dostatočne skutkový stav, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a informácie od iného orgánu boli použité ako dôkaz podporný. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol úvahy, ktorými dôkazy hodnotil, pričom tak urobil v súlade s § 33 ods. 3 a § 24 Daňového poriadku. Poukázal na to, že základnou zásadou obchodného práva je poctivosť obchodného styku, ale súčasným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľskej činnosti je to, že podnikateľ musí mať vedomosť nielen o obsahu činnosti, ktorá napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu „podnikanie" ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti podnikateľovi chýbajú, potom výkon práva na podnikanie nie je v súlade s . Žalovaný uzavrel, že zo zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok za daňový výdavok, musí splniť základné podmienky uznateľnosti, a to: "Výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosť; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť preukázaný - podmienka preukáznosti; podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). Uplatnenie daňových výdavkov je viazané na kumulatívne plnenie všetkých uvedených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje oprávnenosť zahrnutia nákladov daňových výdavkov. Náklady v sume 3 473 945.-Eur fakturované spoločnosťou Eurotransfer spol. s r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukáznosti, t. j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná, a preto tieto náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky. Žalobca tým, že si ich do daňových výdavkov zahrnul, porušil , písm. i) a zákona o dani z príjmov, a preto mu bolo opodstatnene podľa , zákona o dani z príjmov zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2010.

Žalobné body

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejne správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konkrétne žalobca namietal, že správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach svoje názoru vyvodili z nezákonne získaných dôkazov, konkrétne z dôkazov získaných zo spisu PPZ-NKA-JFP1-36-042/2015, ktoré boli zistené od Policajného zboru SR podľa o Policajnom zbore. Žalobca namietal, že žalovaný neuviedol, na základe akého postavenia v trestnom konaní bol oprávnený nahliadnuť do tohto spisu, pričom túto skutočnosť v odvolaní namietal. Poukázal na to, že v súlade s sú explicitne vymenované osoby oprávnené nazerať do spisu, pričom správca dane nemal takéto oprávnenie. S poukázaním na , a zákona o Policajnom zbore žalobca uviedol, že získané informácie je Policajný zbor oprávnený používať na plnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením, pričom je nepochybné, že pri daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní zo strany žalovaného a resp. správcu dane nešlo o plnenie úloh Policajného zboru. Ďalej poukázal na to, že v tejto veci bolo zrušené obvinenie voči konkrétnym osobám uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Bratislave. Namietal to, že žalovaný nijakým spôsobom neosvedčil, nepreukázal a nevysvetlil oprávnenie správcu dane nahliadnuť do spisu orgánu policajného zboru a získavať z neho akékoľvek dôkazy a informácie, prípadne oprávnenie nahliadnuť do akéhokoľvek iného spisu. Tým, že správca dane ktorý nebol oprávnený informovať týmito informáciami a použiť ich ako dôkazy, ich v konaní použil, išlo o nezákonne získaný dôkaz, na ktorý sa vôbec nemalo prihliadať a nemali byť z neho vyvodzované žiadne právne závery, nakoľko správca dane tieto informácie získal neoprávnene, keďže došlo k ich vyzradeniu a následne nezákonnému použitiu v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Takýto postup je podľa žalobcu jednoznačne v rozpore so zásadou zákonnosti podľa Daňového poriadku, na základe čoho nadobudli tieto dôkazy povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, na ktorý v daňovom konaní nemožno prihliadať. Poukázal na ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého je možné prihliadať

iba na to, čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalobca namietal, že išlo o nezákonne získané dôkazy, ktoré odporujú zásade zákonnosti konania, nie samotný pôvod dôkazov v trestnom konaní. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že získanie nezákonného dôkazu predstavovalo tak závažné pochybenie zo strany orgánov verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Súčasne namietal aj to, že žalovaný nemal prihliadať ani na vyjadrenie I.. J. R. z 26.11.2004 záznam č. PPZ-NKA-JFP1-36-040/2015 získaný podľa § 17a zákona o Policajnom zbore. Jedná sa podľa názoru žalovaného o vyjadrenie fyzickej osoby, ktoré má povahu alebo charakter svedeckej výpovede, nakoľko sú tejto osobe kladené otázky za účelom podania konkrétnych informácií ku konkrétnej veci, z ktorých dôvodov nemožno automaticky prevziať takéto vyjadrenie osoby v konaniach podľa Daňového poriadku, nakoľko žalobca nebol nijakým spôsobom o tomto plánovanom úkone informovaný a tým mu bolo odopreté právo klásť svedkovi otázky. Toto porušenie práva žalobcu uvedené v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku má podľa jeho názoru za následok neprípustnosť tohto získaného dôkazu v daňovom konaní a na nezákonne získaný dôkaz sa nesmie prihliadať. Žalobca ďalej namietal, že záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena je s prihliadnutím na zistený skutkový stav nesprávny a neodôvodnený, založený na nedostatočnom a účelovom vyhodnotení dôkazov a zistených skutočností. Zdôraznil, že záver bol založený na zisteniach, ktoré sa týkajú vnútorných záležitostí spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., na ktorých vyvrátenie žalobca nemá, ani nemôže mať vplyv a nemá možnosť predložiť dôkazy týkajúce sa iného daňového subjektu. Nedostatky spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. nie je možné považovať za nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu, ktoré boli pričítané na ťarchu žalobcu a existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Nemožno vyhodnocovať ako neunesenie dôkazného bremena žalobcu skutočnosť, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. je nekontaktná, nepredkladá požadované dôkazy a neplní si svoje povinnosti voči správcovi dane. Žalovaný zdôraznil, že k veci sa vyjadrili príslušní svedkovia, a to I.. J. R. a L. G., ktorí boli oprávnení sa vyjadrovať a odpovedať na kladené otázky k záležitostiam, ktoré tvorili ich náplň činnosti, pričom nepredložili žiadny dôkaz, ani žiaden dôkaz k dodatočnému predloženiu nenavrhli. Z § 25 Daňového poriadku je podľa žalobcu zrejmé, že svedkovia nemali povinnosť predložiť nejaké dôkazy, ani navrhovať dodatočné predloženie dôkazov, pretože bolo na správcovi dane, ktorý viedol výsluch svedka, aby doplňujúcimi a s presnenými otázkami prijímal od svedka odpovede. Nie je však chybou žalobcu, že si svedok nevedel spomenúť s odstupom siedmich až ôsmich rokov na to, aké konkrétne technické riešenie konzultoval s pani R.. Žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy a podklady, ktoré mal k dispozícii, a to zmluvy o dielo, faktúry a preberacie protokoly, ktoré sú v podnikateľskom styku štandardnými dôkazmi o skutočnom vykonaní prác. Niektoré doklady žalobca vzhľadom na časový odstup nemá k dispozícii a ani nemal povinnosť ich taký dlhý čas archivovať. Podľa žalobcu žalovaný svedecké výpovede uvedených svedkov a predložené listiny vyhodnotil tendenčne a účelovo v absolútnom rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, najmä s poukázaním na výpoveď svedka L. G.. Podľa žalovaného výpoveď svedka L. G. nepreukázala dodanie fakturovaných prác spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o., pričom však opomenul vziať do úvahy, že tento svedok vo svojej výpovedi presne špecifikoval okruh činností, ktoré zabezpečoval, pričom v kontexte argumentu žalobcu ide o preukazné tvrdenia. Uviedol, že jeho úlohou boli konzultácie a bol sa pozrieť na jednotlivých trafostaniciach, pričom jeho činnosť spočívala na službách, ktoré nezakladajú povinnosť byť prítomný na staveniskách. Podľa jeho názoru žalovaný vyhodnotil výpoveď svedka G. len konštatovaním, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác pre žalobcu a nevysporiadal so žiadnymi tvrdeniami a námietkami žalobcu k hodnotenej svedeckej výpovedi. Považoval za neprijateľné, že konajúce orgány pričítali žalobcovi neunesenie dôkazného bremena za reálne uskutočnenie dodávaných prác, pričom však akékoľvek dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu žalovaný vôbec nevzal do úvahy alebo vyhodnotil účelovo v neprospech žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov sú rozhodnutia žalobcu nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi ako neunesenie jeho dôkazného bremena. Konajúce orgány dostatočným spôsobom nepreukázali svoje jednoznačné a kategorické závery o tom, že k plneniu nedošlo. Žalovaný mal za to, že svojimi písomnými a ústnymi prednesmi vierohodne a jednoznačne preukázal uskutočnenie služieb deklarovaných na jednotlivých faktúrach od dodávateľa Eurotransfer, s.r.o. a aj opodstatnenosť ich zaúčtovania ako daňových výdavkov na jednotlivých zákazkách. Kategorické závery správcu dane a žalovaného nemajú oporu v administratívnom spise a v ňom sa nachádzajúcich dôkazoch a podkladoch a vyjadreniach žalobcu, ale sú založené výlučne na údajnom neunesení dôkazného bremena žalobcu na preukázanie skutočností, o ktorých zmysle vyššie uvedeného nemohol mať žiadnu vedomosť a nepatria do jeho dôkaznej povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu je podľa žalobcu jednoznačne zadokumentovaný a preukázaný skutkový stav, že žalobca ako zhotoviteľ na základe zmlúv o dielo vykonal práce na tam uvedených zákazkách. Po podpise zmlúv o dielo, na realizáciu jednotlivých

zákaziek vznikla na strane žalobcu reálna potreba zvýšenia výrobných kapacít z dôvodu nárastu výroby a montáží pre zabezpečenie dohodnutých termínov, resp. z dôvodu individuálnych požiadaviek konkrétnych objednávateľov, a preto časť zmluvných prác vykonal prostredníctvom subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o., ktorý prostredníctvom svojich subdodávateľov vykonal dohodnuté práce na vyššie uvedených zákazkách pre žalobcu. Všetky práce na zákazkách, ktoré tvorili predmet príslušných zmlúv o dielo boli pre všetkých dodávateľov riadne a včas vykonané a práce boli v každom prípade zo strany objednávateľov od žalobcu a od ďalších dodávateľov riadne a bez výhrad prevzaté. Na všetkých uvedených zákazkách sa vykonávali práce realizované priamo v blízkosti elektrických zariadení a rozvodov vysokého napätia, na ktorých realizáciu bol v zmysle STN potrebný tzv. príkaz „B" a ďalšie súvisiace a podporné práce v blízkosti elektrických zariadení a rozvodní vysokého napätia, na ktorých realizáciu a vykonanie sa nevyžadoval príkaz „B" a ani žiadna špecifická odborná spôsobilosť. Žalobca tvrdil, že riadnym a dostatočným spôsobom preukázal reálnosť plnenia, a to predložením príslušných zmlúv o dielo, faktúr a preberacích protokolov, pričom ku každej z vystavených faktúr zo strany subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o. pre žalobcu bol priložený preberací protokol potvrdený a odsúhlasený oboma zmluvnými stranami po fyzickej kontrole prác na mieste. Vystavené faktúry žalobca riadne zahrnul do svojho účtovníctva a boli subdodávateľovi Eurotransfer, s.r.o. v plnom rozsahu uhradené. Fyzickú kontrolu vykonávaných prác za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia I.. J. R. aj svedok L. G., pričom kontrolu kvality vykonávali aj poverení pracovníci objednávateľov a nezistili v tomto smere žiadne pochybenie. Zdôraznil, že žiadna zo zmlúv o dielo nezakazovala, ani neobmedzovala vykonanie prác prostredníctvom subdodávateľských subjektov, išlo teda o dovolený postup, ktorý bol dokonca predkladaný. Spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. riadne a včas splnila zmluvne dohodnuté záväzky, ktorých výkon bol pravidelne kontrolovaný, a preto nebolo pre žalobcu relevantné skúmať a dopytovať sa, či ide o priamych zamestnancov spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. alebo jej zmluvných subdodávateľov. Potrebné je podľa neho vziať do úvahy aj špecifickosť výkonu prác v oblasti energetiky, kde nie je v mnohých prípadoch možné na dlhý čas odstaviť z prevádzky existujúce elektrické zariadenia, nakoľko by tým vznikli nevyčísliteľné škody. Preto bolo potrebné splniť svoje zmluvné záväzky špecificky, vrátane špecifických a individuálnych požiadaviek objednávateľom, u ktorých bol žalobca nútený okrem vlastných výrobných kapacít použiť, aj zabezpečiť aj kapacity subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o. K záveru žalovaného, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. nemala v relevantnom čase zamestnancov a konatelia I.. J. R. a L. G. nemali príslušnú odbornú spôsobilosť na výkon prác v blízkosti elektrických zariadení nad 1 000 V a tak isto neexistovali príkazy „B" o prítomnosti osôb na príslušných zariadeniach uviedol, že na predmetnom diele nevykonávali odborné práce priamo v silovej časti stanice a rozvodne, na ktorých výkon by bolo potrebné vystaviť tzv. príkaz „B". Okrem samotnej montáže v silovej časti elektrických zariadení bola realizácia zákaziek v zmysle uzatvorených zmlúv spojená s výkonom aj iných prác, ktoré sa vykonávali primárne mimo rozvodne, napríklad išlo o prípravné a predmontážne práce ako aj práce týkajúce sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod. ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch, či na pracovnom dvore. Na takéto práce nebolo potrebné získať príkazy „B", nakoľko sa nevykonávali priamo v silovej časti elektrického zariadenia. Subdodávateľ Eurotransfer, s.r.o. vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov pre žalobcu iba tú časť prác, na ktorých vykonanie nebolo potrebné vystaviť a zabezpečiť príkaz „B", pričom priamo v silovej časti zariadenia vykonali práce oprávnení zamestnanci žalobcu alebo subdodávateľov, ktorých prítomnosť bola preukázaná na základe príkazov „B". Podľa žalobcu bola nesprávne vyhodnotená i svedecká výpoveď I.. L. U., ktorý uviedol, že na práce vykonávané v blízkosti elektrických zariadení nad 1 000 V boli vystavované predmetné príkazy „B", pričom tieto neboli vystavované na práce v budove spoločných prevádzok a mimo technologických častí. Svedok U. teda podľa žalobcu potvrdil, že na diele sa vykonávali aj také práce, na ktoré neboli vystavované príkazy „B", pričom ďalej sa vyjadroval len k prácam, na ktoré bol príkaz „B" potrebný, nakoľko iba tieto skutočnosti tvorili náplň jeho pracovných činností. Keďže spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. nevykonávala žiadne práce priamo v silovej časti elektrickej stanice, na ktoré bol potrebný príkaz „B", svedok U. nemal, ani nemohol mať vedomosť o vykonávaní prác pracovníkmi za túto spoločnosť. Navyše je bežné, že zamestnanci a objednávatelia nemajú ani nemusia mať prehľad o celom reťazci dodávateľských a subdodávateľských subjektov, preto nie je výnimočné, že svedok U. nemal vedomosť, že práce na diele vykonávala aj spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. prostredníctvom svojich ďalších subdodávateľov. Ďalej zdôraznil, že konateľ spoločnosti nemusí byť odborne zdatný, ak má odborne zdatných vlastných zamestnancov, resp. pracovníkov subdodávateľov, ktorí zabezpečujú odbornosť vykonávaných prác. Na vykonávanie prác, ktoré vykonávala spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. postačovalo vzdelanie a odborná spôsobilosť a prax L. G., nakoľko išlo najmä o všeobecné znalosti z oblasti energetiky a organizácia koordinácie prác, na ktoré sa nevyžaduje špecifický druh vzdelávania, či odbornej činnosti. V prípade zákazky „Horná Ždaňa"

žalobca namietal, že v tomto prípade bol viazaný platobnými podmienkami zakotvenými v zmluvách o dielo s objednávateľom SEPS, a.s., ktoré stanovovali špecifické podmienky fakturácie medzi zmluvnými stranami, konkrétne podľa článku VI. bod 6.2 zmluvy o dielo z 15.03.2010, kde je uvedené, že zhotoviteľ nemôže vystaviť faktúry za vykonané práce podľa bodu č. 3 tejto zmluvy o dielo na základe protokolov o prevzatí diela odsúhlasených osobou objednávateľa oprávnenej rokovať vo veciach technických. V čiastke podľa bodu 5.2 bez súhlasu objednávateľa skôr ako k termínu 10.01.2011. Takýmto spôsobom malo dôjsť k situácii, že hoci boli práce vykonané riadne a odovzdané, hlavný objednávateľ SEPS, a.s. viazaný špecifickými podmienkami tieto práce nemohol uhradiť a bolo preto potrebné uzavrieť dodatky k pôvodnej hlavnej zmluve o dielo. Z týchto dôvodov bola uzatvorená aj nová zmluva o dielo medzi žalobcom a subdodávateľom Eurotransfer, s.r.o., kde sa zrejme nedopatrením uviedli nesprávne dátumy. V prípade zmluvy o dielo z 2.12.2009 teda nešlo o fiktívny, či nezrealizovateľný predmet plnenia, ale o dodržanie zmluvných podmienok daných objednávateľom SEPS, a.s. ktorými bol žalobca viazaný aj vo vzťahu k svojím subdodávateľom, čo spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. akceptovala. Z uvedených dôvodov sú závery orgánu verejnej správy o nepriznaní daňových výdavkov v rozpore so zisteným a preukázaným skutkovým stavom zo strany žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že pre rozhodnutie vo veci nepostačujú len domnienky vyplývajúce z rozporov vykonaných dôkazov a mal za to, že správne orgány len prevzali závery a zistenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré následne použili jednostranne pri vykonaní daňových kontroly a vo vyrubovacom konaní, avšak uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené. Ďalej, že má dôvodné pochybnosti o tom, či bolo vykonané dokazovanie vykonané zákonne. Namietal, že správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav veci, ktorý vzali za základ rozhodnutia, nemá dostatočnú oporu v administratívnom spise a v ňom sa nachádzajúcich dôkazoch. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR , z ktoré odcitoval: „Za nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané, a odvoláva sa pritom na nepreverené informácie od iného orgánu. Ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy obsiahnuté v rozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami ako dostatočnými dôkazmi". Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, konkrétne žalovanému vytýkal, že v rozpore s predchádzajúcim svojim vyjadrením na strane 50 napadnutého rozhodnutia uviedol, že akýkoľvek výdavok, nielen daňový sa nevyhnutne musí vzťahovať k jeho nositeľovi - dodávateľovi, teda žalovaný stanovil nad rámec uvedeného aj určitú personálnu podmienku uznateľnosti daňového výdavku, ktorá nemá oporu v zákone. Materiálnym znakom výdavku podľa a v nadväznosti na nie je osobné vymedzenie výdavkov pre daňové účely, ktorých preukázateľnosť sa vzťahuje k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov a nie k iným skutočnostiam, a teda nie k osobe dodávateľa. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko náklady v celkovej sume 3 473 945.-Eur vynaložené zo strany žalobcu jednoznačne spĺňajú všetky podmienky na to, aby mohli byť uznané ako daňový výdavok podľa . Záverom žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že dôvodom neuznania nákladov v celkovej sume 3 473 945.-Eur na daňových výdavkoch bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie prác uvedeným dodávateľom, a tým nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uznanie nákladov daňových výdavkov podľa , a preto správca dane podľa citovaného zákona o túto sumu zvýšil výsledok hospodárenia za rok 2011. Uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom a úplne preveril dodanie prác na strane dodávateľa vykonal úkony smerujúce k vypočutiu svedkov, vyzval samotného žalobcu na predloženie dôkazov o dodaní prác deklarovaných dodávateľov, pričom mal oprávnenie vykonať dokazovanie aj sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale platí prejednacia zásada, pričom takto postupoval aj správca dane, čo znamená, že nemá povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy v prospech žalobcu. Správca dane mal pre prijaté závery dostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol vyhodnotený v súlade so zákonom a s ustálenou judikatúrou. Dôkazy boli poskytnuté NAKA žalovanému ako dôkazy, ktoré mali význam pre začatie daňového konania, resp. pre prebiehajúce daňové konanie, a teda boli poskytnuté za účelom ich použitia v rámci daňovej kontroly, z čoho vyplýva, že neboli použité v rozpore s právnymi ustanoveniami, ako to uvádza žalobca. Podľa

Daňového poriadku, každý kto má písomnosti listinnej veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní je povinný na výzvu ich správcovi dane vydať alebo zapožičať. Navyše dôkazy poskytnuté NAKA neboli jedinými dôkazmi, ktoré správca dane a žalovaný použili na prijatie svojich záverov. So všetkými skutočnosťami bol žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Výsluch I.. J. R. správca dane nevykonával podľa Daňového poriadku, ale bol vykonaný NAKA, to znamená, že nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, pričom však správca dane doplnil dokazovanie aj o vypočutie I.. J. R. a L. G. v priebehu daňových kontrol, resp. vyrubovacích konaní u žalobcu o čom bol žalobca upovedomený a zúčastnil sa len výsluchu L. G.. K dôkaznému bremenu poukázal na to, že ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte, ktorý primárne má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný len návrhmi daňového subjektu. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania a určitých skutočností pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Preto, aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane, museli byť splnené podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na uplatnenie daňových výdavkov a ich verifikovateľnosti. Ak žalobca takéto dôkazy nemá nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné jeho tvrdenia neboli preukazujúcim dôkazom. Predložené zmluvy faktúry a protokoly, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu služieb a prác došlo práve dodávateľom Eurotransfer, s.r.o. uvedeným na týchto dokladoch. Tieto sa stali len vyhláseniami žalobcu bez možnosti overenia. Je v rozpore so zásadou logiky, a poctivého podnikania, aby žalobca ako dodávateľ diela nedisponoval dokladmi umožňujúcimi prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady diela a z ktorých by neboli zrejmé také skutočnosti, kto práce vykonal a kto je odborne za riadne vykonanie diela zodpovedný. Ťažisko dôkazného bremena je teda v tomto prípade na žalobcovi vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti, a pravdivosti predložených dokladov. Správca dane si zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti. K bodu 6 žaloby žalovaný uviedol, že deklarovaný dodávateľ Eurotransfer, s.r.o. v preverovanom období 2010 nezamestnával žiadnych zamestnancov a práce, ktoré mal dodať pre žalobcu mali byť vykonané subdodávateľsky, čo nebolo preukázané výpoveďami I.. J. R. konateľkou v tom čase, pretože táto nevedela uviesť názvy dodávateľov ani odberateľov, nespomínala si na najväčšie zákazky, ktoré v roku 2010 a 2011 spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. realizovala. Neuviedla, aké práce má dodávať pre žalobcu, no aj napriek tomu tvrdila, že práce boli dodané. Z jej vyjadrení dokonca vyplynulo, že predmetné práce ani neodovzdávala osobne pre žalobcu, pretože odovzdanie mal vykonať dodávateľ spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. a prevziať a podpísať technik žalobcu. Na základe týchto skutočností ani predložené preberacie protokoly, ktorými malo dôjsť k odovzdaniu vykonaných prác spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. pre žalobcu neodrážajú dodanie prác spoločnosťou, ale predstavujú len nejasné a nevierohodné vyjadrenia, ktoré nebolo možné ani overiť. Nebolo to preukázané ani z výpovede L. G., ktorý disponoval osvedčením len na opravy vyhradených elektrických zariadení do 1 000 V a bleskozvodov, pričom mal vykonávať len konzultačnú činnosť pre I.. J. R., ktorá ho aj viackrát mala telefonicky kontaktovať, ale nepamätala si, ktoré riešenia konzultoval. V prípade prác, ktoré mali byť dodané pre žalobcu sa nezúčastnil ani ich začatia, čo je v rozpore s tvrdením I.. R., podľa ktorej práce boli začaté ešte za jeho konateľstva v spoločnosti. Nezúčastnil sa ani skúšok, ani konzultačných dní pri predmetných prácach, mal osobne navštíviť jednotlivé trafostanice, no ani o tom dôkazy neboli. Žalobcom neboli predložené podľa žalovaného také dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetné práce dodal práve dodávateľ Eurotransfer, s.r.o., okrem tvrdení, že predložil všetky dôkazy o dodaní prác a to aj napriek tomu, že bol správcom dane zo zistenými skutočnosťami oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k nim vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Samotné tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom, pretože z nich nevyplývali skutočnosti preukazujúce vykonanie prác deklarovaných na dodávateľských faktúrach od spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. a stali sa len vyhlásením žalobcu. Navyše sa ako to vyplýva z vykonaných dôkazov stali vo svetle zistených skutočností nedôveryhodnými a nepreukázanými. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšími námietkami žalobcu týkajúcich sa nesprávneho alebo nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a uzavrel, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný

ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia aj v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobca v replike v plnom rozsahu zotrval na podanej správnej žalobe ako aj na skutkových a právnych dôvodoch, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Poukázal na rozporné vyjadrenie žalovaného, ktorý v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že dôkazy zabezpečené NAKA získal na základe nahliadnutia do spisu z 29.4.2016 a prevzal z neho informácie získané podľa § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pričom vo vyjadrení k žalobe z 25.3.2018 poukázal na ustanovenie § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Ide o vyjadrenie, ktoré nielenže neodstránilo pochybnosti, ale ešte aj tieto pochybnosti zvýšilo. Ďalej namietal, že žalovaný nijakým spôsobom nereagoval na tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správca dane nepatrí medzi osoby oprávnené nazerať do trestných spisov v zmysle ani v zmysle zákona o policajnom zbore. Žalovaný do dnešného dňa nepoukazoval, ani nepredložil žiadnu výzvu, ktorou by on alebo prvostupňový orgán vyzvali policajný zbor SR na predloženie uvedených dokladov. Zotrval na tom, že správca dane nebol oprávnený disponovať informáciami a dôkazmi zo spisu NAKA a použiť ich ako dôkazy v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní. Zdôraznil, že povinnosť zabezpečiť interné doklady, certifikáty, či zoznamy svojho subdodávateľa netvorí a nemôže tvoriť dôkazné bremeno a že v tomto prípade správca dane ho pričítal neoprávnene na ťarchu žalobcu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré ho netvorili. V zostávajúcej časti vyjadrenia žalobca argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „") a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.

7. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

9. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky () pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

10. Podľa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku pri zisťovaní základu dane sa a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b/ zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c/ zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

11. Podľa ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

12. Podľa daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

14. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

15. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

16. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

17. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

18. Podľa , (1) Policajný zbor plní tieto úlohy: e) vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.

19. Podľa Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

20. Podľa , (1) Útvary Policajného zboru sú oprávnené pri plnení svojich úloh požadovať od štátnych orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb podklady a informácie. (3) Policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na plnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením.

21. Žalobca námietkami nezákonne získaných dôkazov v podstate namietal jednak to, že žalovaný mu nedal odpoveď na odvolaciu námietku, ktorou namietal, že správca dane nebol oprávnený nahliadať do policajného spisu a ani dôkazy z neho použiť a jednak rozhodnutie správcu dane a žalovaného sú nezákonné preto, že správcu dane na takýto úkon neoprávňuje ani zákon o Policajnom zbore a ani a tiež, že dôkazy - výsluchy svedkov vypočutých v iných daňových kontrolách alebo osôb vypočutých orgánmi polície podľa zákona o Policajnom zbore je neprípustné použiť v daňovom konaní. V replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že keď žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na postup Daňového poriadku, voči ktorého použitiu má žalobcu dôvodné pochybnosti, tak nebola preukázaná žiadna výzva, ktorou by on alebo prvostupňový správca dane vyzvali Policajný zbor SR na predloženie dôkazov, pričom ide o tvrdenie nové. Takéto námietky nemohli obstáť, nakoľko nemajú oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ani v obsahu správneho spisu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako sa s námietkou žalobcu vysporiadal na strane 34 až 36 napadnutého rozhodnutia, keď v podstate uviedol, že postup správcu dane, keď okrem dôkazov získaných v rámci ním vedeného dokazovania uvedených v protokole a v rozhodnutí, prihliadol aj na dôkazy získané v trestnom konaní, je postupom v súlade so základnou zásadou správy daní ( Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane prihliadol aj na takéto dôkazy a poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej konštatoval, že správca dane získal všetky dôkazy zákonným spôsobom, ktoré daňovník počas daňovej kontroly nespochybňoval. Ďalej žalobcovi vysvetlil, prečo pri použití dôkazu získaného na základe zákona o Policajnom zboru a to vyjadrenie J. R. zo dňa 26.11.2014 a výpovedí osôb v iných daňových kontrolách, nedošlo k porušeniu žalobcovho práva, ktorému patrí podľa , Daňového poriadku. Nebola dôvodná ani časť námietky a to, že správca dane nebol oprávnený nahliadať do spisu polície a použiť z neho dôkazy. Podľa vyššie citovaného , o Policajnom zbore, Policajný zbor plní úlohy okrem iného aj spolupôsobením pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Potom postup Policajného zboru, ktorým v rámci plnenia tejto úlohy, resp. na splnenie takejto úlohy zaslal oznámenie finančnému riaditeľstvu, bol postupom, ktorý predpokladá zákona o Policajnom zbore. Podľa zákona o Policajnom zbore Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci. Policajný zbor spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, pričom patrí do kompetencie správcu dane vykonať správu daní, ktorou je zabezpečenie správneho určenia dane a zabezpečenie jej úhrady. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Bratislava odstúpil informácie pre daňové konanie listom zo dňa 4.8.2015 pod č.: PPZ-NKA-JFP1-36/042/2015, v ktorom uviedla, že informácie poskytuje v súvislosti s plnením úloh finančnej polície podľa , a zákona o Policajnom zbore, keď boli získané informácie, ktoré môžu mať význam pre začatie daňového konania, alebo môžu mať význam pre prebiehajúce daňové konanie, ktoré sa týkajú žalobcu a spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o.. Následne tieto informácie Finančné riaditeľstvo SR odstúpilo správcovi dane

spolu so žiadosťou o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu a spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011. Správcovi dane tak boli poskytnuté informácie získané podľa § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Aj z obsahu úradného záznamu, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe vyplýva, že policajný orgán umožnil správcovi dane na jeho žiadosť (a teda v súlade s § 26 ods. 7 Daňového poriadku) nahliadnuť do príloh, ktoré mali byť pôvodne pripojené k oznámeniu o poskytnutí informácií pod sp. zn. PPZ-NKA-JFP1-36/042/2015. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane telefonicky požiadal policajný orgán o nahliadnutie do dokumentov, ktoré odstúpená informácia neobsahuje, ale podľa jej obsahu by mala obsahovať. Ďalej je v spise písomná žiadosť o poskytnutie informácie a podkladov adresovaná Policajnému zboru, Národná kriminálna agentúra, Bratislava, ktorá bola tomuto subjektu doručená dňa 21.4.2016. Zodpovedá tomu aj zoznam materiálov, ktoré boli na základe tohto nahliadnutia správcovi dane poskytnuté. Z uvedeného vyplýva, že správca dane sa oboznámil len s takými informáciami, ktoré policajný orgán získal podľa § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, a ktoré žalovanému odstúpil ako informácie získané pri plnení úloh Policajného zboru, konkrétne úlohy spolupôsobiť pri odhaľovaní daňových únikov, a ktoré boli za účelom splnenia tejto povinnosti odstúpené správcovi dane ako orgánu oprávnenému zisťovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane a zabezpečiť, aby bola správne určená daň zaplatená. Správny súd zotrváva na dôvodoch, pre ktoré uvedeným námietkam žalobcu chýbalo opodstatnenie tak, ako uviedol v obdobnej veci žalobcu voči žalovanému (spor o zákonnosť rozhodnutia, ktorým žalobcovi bola vyrubená daň z príjmov za rok 2011) sp. zn. , ktoré platí bezozbytku aj pre toto konanie: „Žalobca správnou žalobou primárne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť získaných dôkazov - listín (spísaných zápisníc, záznamov a iných podkladov získaných od žalobcu, prípadne od tretích osôb a pod.) zo spisov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré listiny obsahovali informácie a poznatky NAKA získané postupom podľa § 76 a § 17a zákona o Policajnom zbore. Svedecké a iné výpovede (a tým aj iné podklady) získané inými správcami dane, resp. inými napríklad policajnými orgánmi, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, v súlade s judikatúrou NS SR (napr. rozsudok č.k. ) v daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.09.2017 podľa ktorého: „Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa v daňovom konaní nemohol oprieť o dôkazy (výsluchy svedkov) získané v trestnom konaní, čím malo dôjsť k zásahu do jeho práva klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Odvolací súd zastáva názor, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. (v danom prípade zápisnice o výsluchu svedkov poskytnuté PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica). Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Žalobca pritom uvedené svedecké výpovede nespochybňoval, ani nenavrhoval vypočutie týchto svedkov pred správcom dane/s výnimkou svedka F. Q./. Vzhľadom na to, že nešlo o výsluchy svedkov na ústnom pojednávaní vykonávanom správcom dane, nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu o porušení jeho práva klásť týmto svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku". Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa 17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp. počas daňového konania oboznámený. Uvedené závery súdov dávajú dostatočnú odpoveď na žalobné námietky v tejto časti žaloby a správny súd na ne odkazuje. Možno len doplniť, že v preskúmavaných prípadoch nebolo zistené (ani namietané), že by predmetné výpovede a iné podklady neboli získané zo strany NAKA v súlade so o Policajnom zbore. Podklady a výpovede zaznamenané v zápisniciach boli zo strany

NAKA v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o Policajnom zbore (Policajný zbor plní tieto úlohy - odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.), teda v súlade s úlohami Policajného zboru poskytnuté žalovanému listom označeným ako „LiV Elektra, a.s. odstúpenie informácie pre daňové konanie - zaslanie" z 4.8.2015. Žalovaný následne požiadal správcu dane listom z 17.8.2015 o vykonanie daňových kontrol u žalobcu. Správou daní sa v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane (teda postup predchádzajúci resp. naprávajúci daňové úniky) a ďalšie činnosti podľa tohto zákona (v rámci správy dane bola vykonaná daňová kontrola žalobcu a následne bolo vedené vyrubovacie konanie, v ktorom boli vydané prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie). Nešlo teda o neoprávnené nahliadanie do spisov policajných orgánov, ale o postup, ktorý zákon predvída a to nielen z hľadiska jeho účelu (správa daní), ale aj z hľadiska procesného podľa ust. § 3 ods. 3, § 24 ods. 2, 4 a § 26 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Správca dane je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, pričom policajné orgány, ktoré bezpochyby sú orgánmi štátu, boli povinné oznámiť správcovi dane také výsledky svojej činnosti, z ktorých vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol so všetkými podkladmi prvostupňového rozhodnutia v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania preukázateľne oboznámený. Podklady a informácie boli získané v súlade s oprávnením policajných orgánov (NAKA) v zmysle zákona o Policajnom zbore, čo nebolo žalobcom spochybnené. Nie je preto dôvodná ani námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné podané informácie získané od konkrétnych osôb zo strany NAKA neboli vykonané správcom dane v rámci ním vedenej daňovej kontroly, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade nevykonával dokazovanie výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového poriadku a právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku nemohlo byť porušené. Potrebné je však zdôrazniť, že správca dane vychádzal najmä z ním vykonaného rozsiahleho dokazovania, v rámci ktorého uskutočnil viaceré miestne zisťovania a vypočul svedkov (napr. I.. R., p. G. ako aj I.. L. U.), pričom umožnil žalobcovi zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky. Z uvedeného dôvodu nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí".

22. Žalobca v podanej správnej žalobe ďalej namietal, že predložil správcovi dane všetky dôkazy a podklady, ktoré mal k dispozícii, a to zmluvy o dielo, faktúry a preberacie protokoly, ktoré sú v podnikateľskom styku štandardnými dôkazmi o skutočnom vykonaní prác. Tvrdil, že všetky zmluvne dohodnuté práce boli spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. riadne vykonané a odovzdané, a teda ani v jednom prípade sa nemohlo stať, že by sa fakturovali práce, ktoré v skutočnosti neboli vykonané. Produkovanie ďalších dôkazov, navyše takých, ktoré sú predmetom vnútorných pomerov spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., podľa žalobcu netvoria jeho dôkazné bremeno. Doklady (zmluvy o dielo, faktúry, preberacie - odvozdávacie protokoly, výpisy z účtov k úhradám a apod.), ktorými žalobca v rámci daňovej kontroly preukazoval ním tvrdené daňové výdavky vzniknuté v súvislosti s dodaním zmluvne dohodnutých diel (v rámci iných zmluvných záväzkov žalobcu subdodávateľsky) spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o., žalovaný vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a v potrebnom rozsahu. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

23. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane použil neprimerane zaťažujúci a extenzívny výklad znášania dôkazného bremena na jeho úkor, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa

daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka ( ). Daňovými výdavkami naopak nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ( ). Možno tak súhlasiť so záverom žalovaného, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov so svojim dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom dane z príjmov (daňovníkom), vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na zníženie základu dane preukázať. Zo znenia Daňového poriadku nevyplýva záver, na ktorom žalobca založil svoje tvrdenia o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením účtovných dokladov prípadne ďalších podporných podkladov (napr. zmlúv o dielo a pod.), ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa v nadväznosti na , vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane až vtedy, ak bolo daňovníkom preukázané, že daňové výdavky daňovníka špecifikované na zaúčtovanej faktúre skutočne a preukázateľne vznikli a to tak, ako ich vznik deklaruje daňovník (t.zn. spôsobom zahŕňajúcim pôvod nákladu - výdavku v osobe pôvodcu), a teda nie je sporná deklarovaná existencia nákladu vynaloženého daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov.

24. Žalobca preukazoval splnenie zákonných podmienok pre uznanie výdavku zmluvami o dielo, faktúrami a odovzdávacími protokolmi, platbami. Niet pochybností, že vzhľadom na charakter obchodného vzťahu, spočívajúceho v konkrétne dohodnutých elektromontážnych prácach, v daných fakturovaných sumách, predloženie len uvedených listinných dôkazov na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ako daňového subjektu nepostačovalo. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dôkazoch akceptované zo strany správcu dane, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na úpravu - zníženie základu dane a jeho verifikovateľnosti. To znamená, museli by obsahovať skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na uznanie tvrdených daňových výdavkov (nákladov), ktoré by mohol správca dane v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu, ako daňového subjektu verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt, uplatňujúci si úpravu základu dane z príjmov, je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktorými je možné verifikovať, t.j. preukázať údaje uvedené vo faktúre a v účtovnej evidencii. Ak také dôkazy nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia Daňového poriadku v spojení s Samotné tvrdenia žalobcu nie sú dôkazmi o tvrdnej skutočnosti. Neboli nimi ani zmluvy o dielo, faktúry, odovzdávacie protokoly a pod., pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali reálny vznik nákladu fakturovaním skutočne vykonaných prác subjektom uvedeným v týchto dokladoch (Eurotransfer, s.r.o.). Takýmito dôkazmi neboli aj preto, že samotný obsah zmlúv o dielo (predmet zmlúv - diel) bol vymedzený v rozpore s tvrdeniami žalobcu o tom, že malo ísť o prípravné a predmontážne práce týkajúce sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod., ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch, či na pracovnom dvore, pretože nebol takto z hľadiska opisu prác ani miesta plnenia definovaný. Tvrdenia žalobcu sa tak stali len vyhlásením žalobcu, bez možnosti overenia. Z uvedeného dôvodu k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu nedošlo. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia daňového subjektu verifikovať u dodávateľov žalobcu, nemohol zistené skutočnosti ignorovať (tak, ako nemohol ignorovať jednotlivé vyjadrenia žalobcu), ale v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov musel svoje skutkové zistenia vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo žalovaný urobil.

25. Žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na závere, že akýkoľvek výdavok nielen daňový sa nevyhnutne musí vzťahovať k jeho nositeľovi - dodávateľovi. Materiálna existencia výdavku teda predstavuje reálny materiál, tovar, služby skutočne dodané skutočnými osobami v príslušnom množstve, kvalite a čase odberateľom prevzaté a skontrolované. V prípade spoločnosti Eurotransfer, s.r.o. výdavok nemohol preukázateľne vzniknúť, lebo dokazovaním sa nezistil subjekt výkonu služieb - reálne osoby, ktoré by ho dodali. Poukázal na to, že nebolo spochybnené, že práce uvedené na faktúrach vystavených spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. boli zrealizované a následne vyfakturované konečnému odberateľovi

spoločnosti SEPS, a.s., ale v danom priebehu výkonu daňovej kontroly v rámci vyrubovacieho ani odvolacieho konania nebolo žalobcom preukázané, že vyfakturované práce reálne vykonal a fyzicky pre žalobcu dodal práve Eurotransfer, s.r.o. Žalobca podľa jeho názoru dosiahol príjmy len na základe nákladov vynaložených na práce realizované vo vlastnej réžii, t.j. vlastnými zamestnancami a dodávateľmi žalobcu, ktorí reálne práce na predmetných zákazkách preukázateľne vykonávali, takže náklady fakturované dodávateľom Eurotransfer, s.r.o. nemohli smerovať k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov žalobcu. Z uvedeného mu vyplynulo, že nenastal dôvod k tomu, aby daňovou kontrolou boli akceptované výnosy dosiahnuté z predaja vlastných výrobkov a služieb za kontrolované zdaňovacie obdobie. Na základe toho uzavrel, že náklady na základe dokladov - faktúr vystavených osobou, ktorá v týchto konkrétnych prípadoch nedodala žiadne na týchto faktúrach deklarované služby nemožno považovať za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2013 Z.z., a to napriek ich zaúčtovaniu v účtovníctve a úhradám na účet. S uvedenými závermi žalovaného možno súhlasiť, ako aj s tými, že tvrdenia a podklady predložené žalobcom vykazujú vážne logické nezrovnalosti, ktoré ním neboli v daňovom konaní ani v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom vyvrátené. Napríklad, že vzhľadom na odbornú spôsobilosť, zodpovednosť a náročnosť prác fakturovaných spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. ako aj so zohľadnením zásad obozretného a poctivého podnikania žalobcu sa predpokladá prehľad žalobcu o ním poskytovaných zmluvných plneniach a jeho vedomosť o osobách, ktoré tieto práce vykonávali, pre prípad reklamácií, havárií, vzniknutej škody a pod., na všetkých zmluvami o dielo dotknutých častiach el. zariadení (teda aj silových). Žalovaný neuviedol, ako by riešil otázky reklamácií, škôd a najmä ako riešil v rámci svojich záväzkov odborné otázky realizácie diel, ktorých minimálne čiastočnými zhotoviteľmi mali byť subdodávatelia spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., ktorých nepozná, avšak s istotou o nich vedel, aké konkrétne práce vykonávali, akým spôsobom a kde ich vykonávali (bezvýnimočne mimo silových častí el. zariadení).

26. Žalovaný ďalej dôvodne poukázal na to, že pochybnosti neboli odstránené svedeckou výpoveďou I.. J. R. konateľky spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., ktorá nevedela uviesť názvy dodávateľov ani odberateľov, nespomínala si na najväčšie zákazky, ktoré v roku 2010 a 2011 spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. realizovala. Neuviedla, aké konkrétne práce mala dodávať pre žalobcu, no aj napriek tomu tvrdila, že práce boli dodané. Podľa jej výpovede predmetné práce neodovzdávala pre žalobcu osobne (čo je v rozpore s obsahom niektorých odovzdávacích protokolov k faktúram, kde je podpísaná), odovzdanie mal vykonať dodávateľ spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., pričom v odovzdávacích protokoloch nie je, okrem niektorých prípadov, kde je za zhotoviteľa podpísaná I.. R., uvedený nikto iný. Vo väčšine prípadov je tam len podpis technika žalobcu - za odberateľa. Na uvedenom základe je hodnotiaci úsudok žalovaného, že preňho odovzdávacie protokoly (medzi žalobcom a Eurotransfer, s.r.o.) neodrážajú dodanie prác touto spoločnosťou, ale predstavujú len nejasné a nevierohodné podklady a vyjadrenia, ktoré nebolo možné overiť, logický. Žalovaný tak veci priliehavo uzavrel, že je v rozpore so zásadou logiky a poctivého podnikania, aby žalobca ako dodávateľ diela nedisponoval dokladmi umožňujúcimi prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady diela, z ktorých by boli zrejmé také skutočnosti, kto práce vykonal a kto je odborne za riadne vykonanie diela zodpovedný. Ťažisko dôkazného bremena je teda v tomto prípade na žalobcovi vzhľadom na to, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti, a pravdivosti predložených dokladov. Na uvedenom základe tak žalovaný dospel k správnym skutkovým záverom ohľadom nepreukázania daňových výdavkov žalobcu a námietka nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu tak dôvodná nebola.

27. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho subdodávateľ Eurotransfer spol. s r.o. vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov pre žalobcu iba časť prác, na ktorých vykonanie nebolo potrebné vykonanie nebolo potrebné vystaviť a zabezpečiť príkaz B, pričom práce priamo v silovej časti zariadenia vykonávali oprávnení zamestnanci žalobcu LiV ELEKTRA a.s. alebo subdodávateľ Contineo s.r.o., ktorých prítomnosť bola preukázaná na základe príkazov B. Žalobca tvrdil, že okrem samotnej montáže v „silovej časti" elektrických zariadení bola realizácia zákaziek v zmysle uzatvorených zmlúv spojená s výkonom aj iných prác, ktoré sa vykonávali primárne mimo rozvodne, napríklad išlo o prípravné a predmontážne práce ako aj práce týkajúce sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod., ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch, či na pracovnom dvore. Spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. podľa žalobcu vykonávala len tieto práce, na ktoré príkaz „B" nebol potrebný, čím sa mali vysvetľovať výsledky miestnych zisťovaní a iných preverovaní správcu dane, ktoré neosvedčili prítomnosť osôb vystupujúcich za túto spoločnosť ani jej ďalších subdodávateľov v areáloch alebo na miestach, kde boli elektrické zariadenia a stavby (a ich „silové časti"), ktoré boli

predmetom príslušných zmlúv, umiestnené. Tieto tvrdenia žalobcu sú v rozpore so skutkovým stavom zisteným žalovaným, resp. zistený skutkový stav veci im nezodpovedá. Počas daňovej kontroly a v daňovom konaní žalobca nenavrhoval na ich preukázanie žiadne dôkazy. Žalobca ani v správnej žalobe neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Nepodložené tvrdenia potom nebolo možné vyhodnotiť inak ako účelové námietky. Žalobca ani v daňovom konaní nenavrhol dôkazy osvedčujúce, že jeho subdodávateľ Eurotransfer, s.r.o. nepotreboval k realizácii zmluvne dojednaných diel príkaz B. Bolo práve na žalobcovi aby skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane počas daňovej kontroly alebo následného daňového konania správcovi dane preukázal. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k zápisnici o ústnom pojednávaní k prácam, ktoré mal vykonať Eurotransfer spol. s r.o. ako subdodávateľ žalobcu na diele ES 400kV Moldava uviedol, že príkazy B bolo potrebné vystavovať pre činnosti vykonávané priamo v rozvodni pri prácach na silových poliach, ktoré tvoria súčasť rozvodného zariadenia. Nebolo potrebné pre práce týkajúce sa poľa č. 5 a tento dodávateľ nevykonával odborné elektrikárske práce, ku ktorým by bolo potrebné vystavovať príkaz B. Takisto to bolo pri prácach na poli č. 3. Správca dane k týmto vyjadreniam uviedol, že žalobca nevedel preukázať, kto tieto odborné elektrikárske práce vykonal a tiež, že stavebné a montážne práce boli ukončené potom, ako bola rozvodňa daná pod napätie 31.10.2009. Zariadenie stanoviska bolo vypratané a stavebno- montážne denníky ukončené v decembri 2009 a podľa získaných fotokópií montážnych denníkov boli práce spoločnosťou LiV ELEKTRA a.s. skutočne ukončené dňa 12.12.2009. Zo zmluvy medzi žalobcom a Eurotransfer spol. s r.o. č. 091202 zo dňa 2.12.2009 vyplynulo, že táto spoločnosť mala v termíne do 31.1.2010 zrealizovať montážne a demontážne práce na poli č.3, ktoré ale boli odovzdané spoločnosti SEPS a.s. do užívania 4.9.2009, a teda v čase podpisovania zmluvy medzi žalobcom a Eurotransfer spol. s r.o. museli zmluvné strany vedieť, že pristupujú k obchodu, ktorý je nezrealizovateľný, nakoľko predmetné práce boli vykonané a odovzdané už takmer tri mesiace.

28. Žalobca v podanej správnej žalobe ďalej uviedol množstvo všeobecných názorov, tvrdení alebo záverov, ku ktorým nepredložil žiadne dôkazy, resp. neuviedol ich konkrétny vzťah k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Napríklad, že spolupracoval so správcom dane a poskytoval v priebehu daňovej kontroly potrebnú súčinnosť, že nemá žiadne daňové nedoplatky, že do úvahy je potrebné vziať špecifickosť výkonu prác v oblasti energetiky, kde nie je v mnohých prípadoch možné na dlhý čas odstaviť z prevádzky existujúce elektrické zariadenia, nakoľko by mohli vzniknúť nevyčísliteľné škody, že riadne a včas dodal svojim odberateľom (SEPS, a.s., PPC Energy, a.s.) dohodnuté diela (čo nikto nespochybnil), že časť relevantných podkladov a dokumentov (nie je zrejmé akých a čo to znamená) bola predložená NAKA, že na strane žalobcu vznikla reálna potreba zvýšenia výrobných kapacít z dôvodu nárastu výroby a montáží pre zabezpečenie dohodnutých termínov, resp. z dôvodu individuálnych požiadaviek konkrétnych objednávateľov a preto časť zmluvných prác vykonal prostredníctvom subdodávateľa Eurotransfer, s.r.o., ktorý prostredníctvom svojich subdodávateľov vykonal dohodnuté práce na vyššie uvedených zákazkách pre žalobcu, že čo sa týka rozporov v termíne plnenia jednotlivých častí diela v Hornej Ždani žalobca bol viazaný platobnými podmienkami zakotvenými v zmluve o dielo s objednávateľom SEPS, a.s., ktoré stanovovali špecifické podmienky fakturácie a preto bolo potrebné uzavrieť dodatky k pôvodnej hlavnej zmluve o dielo, na základe čoho musela byť uzavretá aj nová zmluva s Eurotransfer, s.r.o. (nie je označená), kde zrejme nedopatrením omylom uviedli nesprávne dátumy (nie je zrejmé aké a ich význam) a pod. Zdôraznil, že žiadna zo zmlúv o dielo nezakazovala, ani neobmedzovala vykonanie prác prostredníctvom subdodávateľských subjektov, išlo teda o dovolený postup, ktorý bol dokonca predkladaný, čo taktiež nikto nespochybnil. Úlohou žalobcu v daňovom konaní bolo preukázať, že ním tvrdené skutočnosti nastali, čo neurobil (ani v konaní pred správnym súdom), pretože len všeobecnými a nekonkrétnymi konštatovaniami spochybňoval postup správcu dane a ním zistené skutočnosti, resp. konštatoval okolnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo.

29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad.

To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ). 30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v niektorých žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

31. Žalobca namietal tiež nesprávne vyhodnotenie dôkazu - výpovede svedka I.. L. U., bývalého vedúceho Elektrickej stanice Horná Ždaňa. Podľa žalobcu svedok uviedol, že na práce vykonávané v blízkosti elektrických zariadení nad 1 000 V boli vystavované predmetné príkazy „B", pričom tieto neboli vystavované na práce v budove spoločných prevádzok a mimo technologických častí. Svedok Prochocký teda podľa žalobcu potvrdil, že na diele sa vykonávali aj také práce, na ktoré neboli vystavované príkazy „B", pričom ďalej sa vyjadroval len k prácam, na ktoré bol príkaz „B" potrebný, nakoľko iba tieto skutočnosti tvorili náplň jeho pracovných činností. Keďže spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. nevykonávala žiadne práce priamo v silovej časti elektrickej stanice, na ktoré bol potrebný príkaz „B", svedok U. podľa žalobcu nemal, ani nemohol mať vedomosť o vykonávaní prác pracovníkmi za túto spoločnosť. Ďalej tvrdil, že je bežné, že zamestnanci a objednávatelia nemajú ani nemusia mať prehľad o celom reťazci dodávateľských a subdodávateľských subjektov, preto nie je výnimočné, že svedok Prochocký nemal vedomosť, že práce na diele vykonávala aj spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. prostredníctvom svojich ďalších subdodávateľov. Takéto závery z výpovede svedka nevyplývajú. Správcom dane bol svedok vyťažovaný najmä k potrebe vystavenia príkazu „B" a k tomu, či na práce, ktoré boli predmetom diela, za zhotovenie ktorého mal byť zodpovedný Eurotransfer, s.r.o., spadali pod tieto prípady, k čomu bol vedený otázkami zamestnancov správcu dane. Jeho výpoveď v tomto smere potvrdzuje závery správcu dane, že niektoré činnosti v rámci predmetu zmluvy o dielo nebolo možné vykonať mimo „silového poľa" el. zariadení, teda bez príkazu „B". V inej časti výpovede svedok uviedol, že v zmysle uzatvorených zmlúv so žalobcom a inými dodávateľmi dostali zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali práce v el. stanici Horná Ždaňa (teda v jej areály), ktoré boli aktualizované na týždennej báze a ich kontrolu vykonávali pracovníci SBS, ktorí nezrovnalosti hlásili vedúcemu stanice a zapísali vždy tieto iné osoby do knihy návštev. Nemožno pritom opomenúť ani predloženú žiadosť o povolenie vstupu do objektu el. stanice (a jej náležitosti) a zoznamy pracovníkov oprávnených na vstup. Teda je zrejmé, že povolenie na vstup do areálu el. stanice sa nevyžadovalo len pre osoby, ktoré potrebovali príkaz „B", ale pre všetkých, ktorí doň vstupovali, pričom vstup akýchkoľvek osôb za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o zistený nebol. Záver žalobcu, že náplň činnosti vedúceho el. stanice bola obmedzená jedine a výlučne na činnosti na ktoré bol príkaz „B" potrebný, je výsledkom jeho subjektívneho a účelového vyhodnotenia výpovede, pretože z obsahu výpovede ani z iných podkladov nevyplýva. Rovnako je len nepodloženou a nedôvodnou domnienkou žalobcu, že svedok U. nemal, ani nemohol mať vedomosť o vykonávaní prác pracovníkmi za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o., pretože je bežné, že zamestnanci a objednávatelia nemajú ani nemusia mať prehľad o celom reťazci dodávateľských a subdodávateľských subjektov.

32. Žalovaný sa ďalej podľa žalobcu pri výpovedi svedka L. G. obmedzil len na konštatovanie, že jeho výpoveďou nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác pre žalobcu a nevysporiadal sa so žiadnymi námietkami žalobcu k hodnoteniu tejto svedeckej výpovede. Žalovaný sa na str. 44 - 45 napadnutého rozhodnutia zaoberal výpoveďou svedka G., kde uviedol najmä dve pre danú vec zásadné skutočnosti, a to, že L. G. disponoval osvedčením len na opravy vyhradených el. zariadení do 1000 V a bleskozvodov a že jeho tvrdená prítomnosť na el. stanici Horná Ždaňa bola vyvrátená výpoveďou svedka U.. Vzhľadom na to, že pre ďalšie závery žalovaného boli práve tieto skutočnosti nosné (pokiaľ mal odbornú spôsobilosť len na el. zariadenia do 1000 V, nemohol konzultovať správnosť postupu alebo úplnosť prác na el. zariadeniach podstatne presahujúcich tento limit - 110, 400kV), nebolo potrebné zdĺhavo verbálne vyvracať všetky tvrdenia a domnienky žalobcu, ktoré na posúdenie veci zásadný vplyv nemali. Správca dane venoval tejto svedeckej výpovedi značný priestor na str. 33 až 35 prvostupňového rozhodnutia, kde zhrnul výpoveď L. G. vo vzťahu k rozhodným skutočnostiam, na ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie založené.

33. Z formulácie uvedených žalobných námietok opätovne plynie len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením výpovede uvedených osôb žalovaným a správcom dane. Žalobca v žalobe predostrel svoje vlastné hodnotenie týchto výpovedí, resp. ich spochybnil bez toho, aby konkretizoval, v čom sa žalobca mýlil pri hodnotení uvedených výpovedí, alebo ktoré skutočnosti z uvedených výpovedí boli správcom dane nesprávne vyhodnotené a z akých dôvodov. Správca dane a žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotili výpovede uvedených osôb v súlade s ich obsahom. Žalovaný preto veci priliehavo skonštatoval, že na ich základe nebolo potvrdené, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. pre žalobcu zhotovila dohodnuté diela. Vyhodnotil tieto výpovede aj v kontexte (vo vzájomných súvislostiach) medzi sebou ako aj s ostatnými dôkazmi, pričom konštatoval, že niektoré svedecké výpovede (napr. výpoveď I.. R.) si vzájomne odporujú. Z obsahu administratívneho spisu, z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane i z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre zníženie základu dane z príjmov zmluvy o dielo, faktúry a odovzdávacie protokoly, ktoré správca dane i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správnu úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na uznanie daňových výdavkov a ani preverovaním vykonaným správcom dane dodanie predmetu zmlúv o dielo žalobcovi spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. nebolo preukázané.

34. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca predovšetkým túto námietku v žalobe nekonkretizoval, len všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi ako neunesenie jeho dôkazného bremena. Správny súd v zmysle nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť". ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade s Daňového poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami

žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku.

35. Žalobca napokon namietal nesprávne právne posúdenie veci, konkrétne žalovanému vytýkal, že v rozpore s predchádzajúcim svojim vyjadrením na strane 50 napadnutého rozhodnutia (žalobca nešpecifikoval o aké vyjadrenie ide, na uvedenej strane je viacero odsekov) uviedol, že akýkoľvek výdavok, nielen daňový sa nevyhnutne musí vzťahovať k jeho nositeľovi - dodávateľovi, teda žalovaný stanovil nad rámec uvedeného aj určitú personálnu podmienku „uznateľnosti" daňového výdavku, ktorá nemá oporu v zákone. Tvrdil, že materiálnym znakom výdavku podľa a v nadväznosti na nie je osobné vymedzenie výdavkov pre daňové účely, ktorých preukázateľnosť sa vzťahuje k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov a nie k iným skutočnostiam, a teda nie k osobe dodávateľa. Možno sa stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého akýkoľvek výdavok nielen daňový sa nevyhnutne musí vzťahovať k jeho pôvodcovi, nositeľovi - dodávateľovi. Materiálna existencia výdavku teda predstavuje reálny materiál, tovar, služby skutočne dodané skutočnými osobami v príslušnom množstve, kvalite a čase, odberateľom prevzaté a skontrolované. Právne posúdenie veci žalovaným bolo teda správne, nakoľko predmetné daňové výdavky boli skúmané zo všetkých všeobecných charakteristík podľa zákona, pričom toto hodnotenie bolo urobené správne, pretože z hľadiska posudzovania, za čo boli zaplatené, s ktorým posúdením (so zohľadnením pravidiel logického myslenia) bola (musela byť) nerozlučne spojená aj otázka komu boli zaplatené, nešlo o preukázateľné daňové výdavky.

36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan rozsudok nepodpísali pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.