Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-109-2023.pdf
PDF · 75.57 KB
Case nature
Subarea
59Ek/109/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 945/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ 24 785 199, právne zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČ 01 435 400, konajúci na území SR prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie svätého Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO 47 255 773, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 4.869,25 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Denisou Kvasňovskou, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. 281EX 40/23, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 07.01.2023 domáhal od povinného vymoženia 4.869,25 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 37Up/971/2022 dňa 02.08.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.01.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/109/2023, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Dňa 03.03.2023 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol tunajším súdom uznesením sp. zn. 59Ek/109/2023 zo dňa 04.05.2023, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietnutý. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2023. Exekučnému súdu bol prostredníctvom súdneho exekútora dňa 21.12.2023 doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú tu preukázateľné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože povinnému boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného (dodávateľa). Povinný preto dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie v predmetnej veci. Žiada exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Povinný ďalej uviedol, že popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/11-19. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží.
2. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
6. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
7. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu s výnimkou tých skutočností, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal ako druhý v poradí, ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že popiera nárok oprávneného v celom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že povinný tieto skutočnosti uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na dôvody, pre ktoré uvedené rozhodnutie súdu považuje za zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Povinný v návrhu ďalej uviedol, že súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Exekučný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že povinný sa aj v tomto prípade rovnako obmedzil len na všeobecné tvrdenia, keďže bližšie nešpecifikoval plnenie, ktoré bolo oprávnenému priznané v rozpore so zákonom. Povinný v návrhu poukázal aj na rozhodnutie NS SR a rozhodnutia ÚS SR, avšak bez akejkoľvek väzby na prejednávanú vec. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné konštatovať, že takéto všeobecné tvrdenia nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné
a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti uviesť také skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné prijať záver o neprípustnosti prebiehajúcej exekúcie. Povinný sa však v návrhu na zastavenie exekúcie obmedzil len na všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia a preto exekučný súd nemohol postupovať inak, než návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.
9. Súd však predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný v návrhu uvádza, že popiera nárok oprávneného, že rozhodnutie súdu vydané v základnom konaní je nezákonné, keďže priznáva oprávnenému aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží, bolo jeho povinnosťou uvedené namietať v predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Keďže je návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa vyššie uvedených tvrdení povinného neúčinný z dôvodu, že povinný tieto skutočnosti predkladá až v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie a teda oneskorene, súd nemohol návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Súd pre úplnosť uvádza, že námietkami povinného o aktívnej vecnej legitimácii, o skutočnosti, že exekučný titul, na podklade ktorého je exekučné konanie vedené, je nulitným právnym aktom, ako aj s existenciou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve sa zaoberal v rozhodnutí, ktorým bol v poradí prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, pričom tieto námietky povinného vyhodnotil ako nedôvodné.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.