Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/58/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému W. Q., pre prečin ublíženia na zdraví podľa a prečin výtržníctva podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20.09.2018 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného W. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Senica zo dňa 20.09.2018 pod sp. zn. bol obžalovaný W. Q. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa a prečinu výtržníctva podľa , na tom skutkovom základe, že

dňa 18.09.2016 asi o 04.00 h v Šaštíne-Strážach na Hviezdoslavovej ulici č. 548 na diskotéke v klube Riverside bezdôvodne fyzicky napadol W. Z. tým spôsobom, že ho jeden krát udrel päsťou do tváre na ľavú stranu, čím spôsobil W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S., Q. XXX zranenie dvojitú zlomeninu sánky s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28-32 dní podľa záverov znaleckého posudku znalca prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa , za použitia , , , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu zároveň podľa a podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa súd poškodeného W. Z., nar. XX.X.XXXX v J., bytom T. S., Q. XXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 141-153.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (a to ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku č.l. 139 spisu) zahlásil obžalovaný po porade s obhajcom odvolanie čo do viny a trestu.

Prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal.

Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom svojej obhajkyne (č. l. 160-161) namietal správnosť napadnutého rozsudku s poukazom na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že jeho konaním došlo k naplneniu skutkových podstát prečinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva a tiež nebolo preukázané spáchanie skutku tak, ako je uvedené v obžalobe, pričom

považuje za špekulatívnu aj zmenu skutkovej vety. Má za to, že prokurátor svojvoľne dezinterpretoval výpoveď poškodeného, že tento sa mohol z dôvodu knokautu pomýliť. Prokurátor upravil skutkovú vetu obžaloby tak, aby bola v súlade so závermi znaleckého posudku, kedy znalec uviedol, že obžalovaný poškodeného udrel do ľavej časti tváre. Poškodený pritom jasne uviedol, že ho obžalovaný udrel do pravej časti, ktorý rozpor nebol podľa jeho názoru odstránený.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne D., tak podotkol, že svedkyňa bola pod vplyvom značného množstva alkoholu. Táto tiež zatajila žiarlivostnú scénu poškodeného, čo bolo zrejme spúšťačom útoku poškodeného na obžalovaného. Obžalovaný pritom trvá na tom, že sa len bránil napadnutiu zo strany poškodeného.

Rovnako vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené, že poškodeného mohol udrieť aj niekto iný, nakoľko z výpovedí niektorých svedkov vyplynulo, že v čase incidentu pri poškodenom bolo veľa ľudí, pričom poškodený bol zároveň vyvedený zamestnancami príslušnej SBS, čiže k jeho zraneniu mohlo dôjsť aj iným spôsobom.

Podľa výpovede viacerých svedkov to bol práve poškodený, ktorý na diskotéke vyvolal konflikt voči obžalovanému. Rovnako viacerí svedkovia uviedli, že poškodený vyvolával konflikty aj v minulosti. Obžalovaný preto trvá na tom, že sa bránil zjavnému útoku zo strany poškodeného a v žiadnom prípade mu úmyselne neublížil na zdraví. Nebol to on kto útočil, a teda sa nemohol dopustiť trestných činov výtržníctva a ublíženia na zdraví.

Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajcu, prokurátora krajskej prokuratúry. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil poškodený.

Obžalovaný W. Q. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že na podanom odvolaní zotrváva, pričom doplnil, že žije slušný život, nie je žiadny agresor, žiadnej výtržnosti sa nedopustil, bol v danom čase na nesprávnom mieste, iba sa bránil.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko zistený skutkový stav odôvodňuje právnu kvalifikáciu, trest považuje za primeraný a rozsudok preto za správny a zákonný.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa , ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Postupom podľa preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil :

· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 23.05.2017 pod č. obžalobu na W. Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa a prečin výtržníctva podľa ,

· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného W. Q., výsluchom svedka a poškodeného W. Z., výsluchom svedkov G. J. D., N. Y., R. F., S. U., N. F. a J. Y., prečítaním výpovede svedka J. B. z prípravného konania, výsluchom MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, oboznámením listinných dôkazov a to lekárskeho potvrdenia MUDr. J. A. zo dňa 11.11.2016, lekárskej správy - nálezu MUDr. J. A. zo dňa 23.5.2018, prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Ružinov, Kliniky ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie LF UK a UNB zo dňa 30.9.2016, e-mailovej správy VŠZP a. s. zo dňa 19.6.2018, e-mailovej správy spoločnosti EAGLE SECURITY, a.s. zo dňa 27.4.2017, záznamu k prevereniu kamerového systému zo dňa 31.10.2016, správy o povesti, odpisu z RT, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby v predmetnej trestnej veci postupoval dôsledne podľa príslušných ustanovení tretej časti , ktorá upravuje základné pravidlá súdneho konania. Na hlavnom pojednávaní okresný súd vykonal všetky dôkazy zákonným a transparentným spôsobom, dodržal pritom všetky základné princípy kontradiktórneho trestného procesu.

Svojím procesným postupom na hlavnom pojednávaní okresný súd poskytol obžalovanému všetky nevyhnutné záruky pre zabezpečenie spravodlivého procesu.

Okresný súd rozhodujúc o obžalobe prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a následne sa dopracoval k správnym skutkovým a právnym záverom, čo sa týka viny obžalovaného, právnej kvalifikácie jeho konania, ako aj uloženého trestu.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení .

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

S ohľadom na doterajšie obhajobné námietky obžalovaného, na ktorých v podstate zotrval v priebehu celého doterajšieho trestného konania, považuje krajský súd za potrebné zhrnúť nasledovné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že niet najmenších pochybností, že sa skutok stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku teda, že dňa 18.09.2016 asi o 04.00 h v Šaštíne-Strážach na Hviezdoslavovej ulici č. 548 na diskotéke v klube Riverside bezdôvodne fyzicky napadol W. Z. tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou do tváre na ľavú stranu, čím spôsobil W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S., Q. XXX, zranenie dvojitú zlomeninu sánky s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28-32 dní podľa záverov znaleckého posudku znalca prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý detailne popísal priebeh skutkového deja s tým, že to bol práve obžalovaný, kto ho fyzicky napadol a spôsobil predmetné zranenia, nakoľko okrem obžalovaného ho nikto iný nenapadol a s nikým iným žiadny konflikt nemal tak pred incidentom, tak i po ňom. V korelácii s výpoveďou poškodeného sú potom aj výpovede svedkov G. J. D. a J. B., ktorí obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti taktiež priamo usvedčujú, keď obaja zhodne potvrdili, že boli očitými svedkami fyzického napadnutia poškodeného obžalovaným. Svedkyňa G. J. D. na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že vie, že sa spolu obžalovaný a poškodený rozprávali pri bare, nevie o čom, vie, že sa to zomlelo veľmi rýchlo a obžalovaný udrel jej priateľa. Udrel ho do sánky, na dvakrát mu ju zlomil. Najrýchlejšie ukončenie videla tak, že odišli čo najrýchlejšie domov. Svedok J. B. tiež potvrdil, že videl zo vzdialenosti cca 5-7 metrov, ako išiel obžalovaný priamo na poškodeného a tohto jedenkrát udrel päsťou do tváre. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že napadnutiu poškodeného mal predchádzať slovný konflikt obžalovaného s poškodeným, pričom samotný konflikt mal vyvolať poškodený. Obaja zhodne potvrdili, že boli pod vplyvom alkoholu.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok obžalovaného krajský súd považuje za potrebné iba potvrdiť, že aj podľa jeho názoru vina obžalovaného na predmetnom skutku bola spoľahlivo a bezpečne preukázaná. Na rozdiel od obhajoby, odvolací súd považuje výpovede poškodeného a vyššie uvedených svedkov za dôkazy s takou mierou dôkaznej sily, ktorá nedáva žiadne pochybnosti o tom, ako sa predmetný skutok stal a nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že sa ho dopustil práve obžalovaný.

Pokiaľ ide o právne posúdenie správne zisteného skutkového stavu, odvolací súd hodnotí ako zjavne neopodstatnené jeho odvolacie námietky, že jeho konanie nemôže byť posúdené ako trestný čin pre splnenie podmienok konania v nutnej obrane v zmysle .

O takéto konanie vylučujúce jeho protiprávnosť aj podľa zistenia odvolacieho súdu nešlo. Krajský súd nespochybňuje obhajobu obžalovaného z toho hľadiska, že napadnutiu poškodeného mohol predchádzať verbálny konflikt obžalovaného s poškodeným, ktorí boli obaja pod vplyvom alkoholu a že takýto stav, kryjúci sa s vnímaním prebiehajúcej udalosti samotným obžalovaným aj nastal. Existencia konfliktu spočívajúceho vo vyvolaní verbálneho útoku poškodeným, však neumožňuje v posudzovanej veci prijať záver v podobe absencie trestnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie žalovaného trestného činu.

Námietky obžalovaného o nesprávnosti záveru okresného súdu, že v momente útoku bol de facto v defenzíve, keď poškodený po predchádzajúcom slovnom útoku k nemu popri značnému počtu ľudí na diskotéke prichádzal, hodnotí odvolací súd ako neopodstatnené a tendenčné s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin, nakoľko je z vykonaného dokazovania zrejmé, že to bol práve obžalovaný, ktorý v domnienke, že bude zo strany poškodeného nešpecifikovaným spôsobom napadnutý prvý fyzicky zaútočil na poškodeného päsťou. Tiež neobstojí obrana obžalovaného, že mal z poškodeného pre jeho predchádzajúce výhražné výroky strach, nakoľko bezprostredne po útoku išiel po odchode poškodeného za ním bez akejkoľvek obavy pred budovu, ktorú skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia a to N. Y. a S. U.. Svedok U. zároveň potvrdil, že obžalovaný mal ešte po poškodenom v čase odchodu niečo kričať.

Z hľadiska primeranosti obrany obžalovaný preferuje ako dominantné subjektívne hľadisko, pritom však predstavy obžalovaného ako sa mu javil útok (že poškodený po predchádzajúcom vyhrážaní sa ku nemu približoval) nevychádzali z konkrétnej situácie na konkrétnom mieste, nakoľko bolo svedeckými výpoveďami potvrdené, že útok obžalovaného bol náhly a v podstate nečakaný.

Stav možného ohrozenia jeho života, príp. zdravia podľa názoru súdu objektívne neexistoval a takto situáciu v čase svojho konania nemohol hodnotiť ani samotný obžalovaný. Aj zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že nikto iný do konfliktu medzi ním a poškodeným nezasahoval, v rukách poškodeného nevidel žiadnu zbraň a poškodeného (natiahnutou rukou) zasiahol len preto, že sa mu pri predchádzajúcom verbálnom konflikte javil byť agresívny a v kritickom čase pristupoval do jeho blízkosti, pričom nevylúčil, že takto konal zrejme z dôvodu pudu sebazáchovy.

Vzhľadom na uvedené okolnosti, keď predmetným úderom bolo zo strany obžalovaného spôsobené poškodenému zranenie vo forme dvojitej zlomeniny sánky, považuje krajský súd tento spôsob „obrany“ za celkom zjavne neprimeraný a v hrubom rozpore s konaním poškodeného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu uzatvára, že v posudzovanom prípade nemožno konanie obžalovaného W. Q. subsumovať pod podmienky nutnej obrany a súčasne dopĺňa, že je tomu tak pre vybočenie z jej medzí v podobe excesu intenzívneho znamenajúceho v podstate to, že miera zákroku obžalovaného nebola celkom zjavne primeraná spôsobu možného resp. predpokladaného útoku poškodeného, pričom ide o nepomer v intenzite a tiež v spôsobenej škode.

Vzhľadom na uvedený záver je potom vylúčená možnosť oslobodenia obžalovaného spod obžaloby tak, ako to navrhoval obžalovaný v odôvodnení podaného odvolania.

Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I. stupňového rozsudku v celom rozsahu. Konanie obžalovaného tak, ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého rozsudku bezpochyby napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa a tiež prečinu výtržníctva podľa , a ako to správne ustálil a odôvodnil v napadnutom rozsudku i okresný súd.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Prihliadal pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, ako ich určujú ustanovenia až 4 , pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti ( ), poľahčujúce okolnosti ( ) a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka, ukladaný obžalovanému na samej spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v , za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, pričom zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc však zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu naznačenú nevyhnutnú mieru spĺňa. K naplneniu účelu trestu totiž prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že krajský súd nemal zákonný dôvod pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle zamietol.

Na záver je potrebné uviesť, že výrokom o náhrade škody sa odvolací súd vecne nezaoberal, nakoľko tento nebol napadnutý opravným prostriedkom žiadnou z procesných strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.