Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/37/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: JUDr. Miroslav Vereb, správca konkurznej podstaty úpadcu: BRAND FOOD INVEST s.r.o. v konkurze, sídlo : Popradská 56, Košice 040 01, IČO: 46 598 421, sídlo žalobcu: Hrnčiarska 3, 040 01 Košice, proti žalovanému : eilSK s.r.o., sídlo : Popradská 56, Košice 040 01, IČO: 46 040 820, zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Sisák, sídlo : Hroncova 1, 040 01 Košice, v konaní o neúčinnosť právnych úkonov a o zaplatenie 880.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27. júna 2019 č.k. -24 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v civilnom sporovom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie 880.000,- eur s príslušenstvom podľa na základe návrhu žalobcu vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného evidovaných v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec Y. K. kat. územie Y. K., na liste vlastníctva č. XXX. Konkrétne zriadil záložné právo ohľadom týchto nehnuteľností : parcela registra „C“ č. 1041/1, orná pôda o výmere 709 m2; parcela registra „C“ č. 1041/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 450,- m2; parcela registra „C“ č. 1041/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36,- m2; parcela registra „C“ č. 1057/80, orná pôda o výmere 46,- m2 a stavba - dom súpisné číslo 502 na parcele č. 1041/2.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobcu (správca konkurznej podstaty úpadcu BRAND FOOD INVEST s.r.o. v konkurze) uplatnenú v súdnom konaní voči žalovanému, pretože žalobca dostatočne preukázal svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež aj dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil nasledovne : 1, Žalobcom tvrdený a uplatnený nárok je domnelý a nedôvodný; 2, Žalobca k žalobe účelovo nepredložil úplné bankové výpisy z peňažného účtu úpadcu a zamlčal, že žalovaný v príslušnom období previedol na účet úpadcu finančné prostriedky v celkovej sume 1.101.679,20 eur. V týchto platbách bola úpadcovi v plnom rozsahu vrátená peňažná pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní a dokonca žalovaný zaplatil úpadcovi o 221.679,20 eur vyššiu sumu ako bola pôvodne úpadcovi uhradená; 3, Nie je pravdou, žeby úpadcove platby v prospech žalovaného boli bez akéhokoľvek právneho titulu a to, že žalobca nedisponuje účtovníctvom úpadcu neznamená automaticky, že išlo o plnenie bez právneho titulu; 4, Na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neboli

splnené zákonné podmienky podľa , pretože zo žalobcom predložených dôkazov (uznesenia o nariadení neodkladných opatrení v iných konaniach) nie je možné uzavrieť, žeby naozaj existovala obava, že exekúcia bude ohrozená; 5, Vydané zabezpečovacie opatrenie v jeho súčasnom rozsahu nedôvodne spôsobuje rozsiahle obmedzenie práv žalovaného a znemožňuje výkon jeho podnikateľskej činnosti, čo je v rozpore s SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne : 1, Napadnutým uznesením súd zatiaľ rozhodol iba o zabezpečovacom opatrení a otázka splnenia podmienok odporovateľnosti právnych úkonov bude predmetom dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej; 2, Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu nič účelovo nezamlčal a po oboznámení s obsahom odvolania žalobcu konštatuje, že žaloba je dôvodná; 3, Nie je zrejmý účel podaného odvolania, keďže odvolanie bolo vyhotovené mesiac potom, čo už žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností vo výroku napádaného uznesenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný dvoma kúpnymi zmluvami podpísanými tesne pred vydaním napádaného uznesenia previedol na spoločnosť Chrysso business Club Družstvo všetky nehnuteľnosti uvedené vo výroku napádaného uznesenia, pričom jeden vklad bol povolený pod č. V 2467/2019 dňa 25.6.2019 ( súčasne založené nové LV č. XXXX ), druhý pod č. V 2467/2019 dňa 28.6.2019 a okresný úrad už žalobcovi iba listom zo dňa 1.7.2019 oznámil, že zápis zabezpečovacieho opatrenia nie je možný, pretože žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností; 4, Pokiaľ sa snaží žalovaný započítať svoje pohľadávky ( jeho platby na peňažné účty úpadcu ) voči úpadcovi s pohľadávkou žalobcu z odporovateľných právnych úkonov, tak toto nie je možné a to s poukazom na znenie ; , Obava, že exekúcia bude ohrozená ako podmienka na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je naplnená, čo je zrejmé z tej skutočnosti, že konateľka žalovaného ako konateľka úpadcu a aj v iných spoločností nerešpektovala neodkladné opatrenia vydané konajúcimi súdmi a v rozpore s obsahom vydaných opatrení prevádzala z peňažných účtov dotknutých spoločností peňažné platby na iné účty; 6, Tvrdenie žalovaného, že vydaným uznesením je obmedzené jeho právo na podnikanie a že vydané obmedzenie nerešpektuje zásadu proporcionality ako aj SR je absolútne nezmyselné, pretože kataster odmietol zriadené záložné právo zapísať a to z dôvodu prevodu nehnuteľností pred vydaním napadnutého rozhodnutia.

5. Podľa ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

6. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

7. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

8. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.“

9. Podľa : „(1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,

schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. (2) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.“

10. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa ako aj z obsahu ďalších podaní a listinných dôkazov predložených stranami sporu v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. Zrušenie vydaného rozhodnutia vyplýva z ustanovenia písmeno d) , pretože v danej veci nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie vydané po podaní návrhu zanikli a v čase rozhodnutia už neexistovali.

11. Podľa : „(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa : „Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.“

13. Podľa : „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

14. Žalobca využijúc možnosť danú vyššie citovaným navrhol na zabezpečenie svojej pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach dlžníka, t.j. žalovaného. Konajúci súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu návrhu a tiež obsahu predložených listinných dôkazov podanému návrhu vyhovel, pretože považoval žalobný nárok žalobcu za dostatočne osvedčený a tiež považoval za potrebné zabezpečiť predmetnú pohľadávku žalobcu z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie.

15. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle má za účel okamžite (t.j. ešte pred rozhodnutím vo veci samej) v prípade obavy ohrozenia budúcej exekúcie zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach dlžníka. Zásadným v rámci konania o zabezpečovacom opatrení je rýchle (neodkladné) rozhodnutie, z čoho vyplýva, že v tomto konaní nie je možné relevantné skutočnosti dostatočne objektívne zistiť spôsobom ako sa to deje v riadnom konaní vo veci samej. Z uvedených dôvodov sa v rámci tohto inštitútu rozhoduje v zásade na základe osvedčenia nároku ako takého.

16. Na základe obsahu vyjadrení strán sporu a taktiež aj z obsahu nimi predložených listinných dôkazov dospel odvolací súd k nasledovným záverom. Žalobný nárok na zaplatenie sumy 880.000,- eur je síce sporný, avšak pre vydanie opatrenia bol dostatočne osvedčený. Z neskoršieho konania žalovaného (prevod jeho nehnuteľností) je tiež možné vyvodiť záver, že bolo dostatočne osvedčené aj ohrozenie budúcej exekúcie.

17. Ako z obsahu vyššie uvedeného vyplýva, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzajúce z jeho skutkových zistení (z obsahu žaloby a jej príloh) bolo vydané správne. Dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa môže byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach dlžníka. Podľa vyjadrenia žalobcu v čase vydania rozhodnutia už žalovaný - dlžník nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto už v tomto prípade nie je možné zriadiť záložné právo, nakoľko nehnuteľnosti sú vo vlastníctve tretieho subjektu a nie žalovaného - dlžníka žalobcu.

18. Odvolací súd podľa písmeno d) v spojení s jeho napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zistí, či žalovaný už skutočne nie je vlastníkom nehnuteľností

(dožiadaním strán sporu, prípadne z obsahu verejne prístupného registra alebo priamo dožiadaním na príslušnom správnom orgáne), tiež zistí, či žalobca aj za danej skutkovej situácie trvá na podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a potom opätovne rozhodne o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

19. Rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení nemá povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia. Ide o procesný zabezpečovací návrh počas konania vo veci samej, preto o trovách konania súvisiacich so zabezpečovacím opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej ( ), v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

20. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).