Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-74-2019.pdf
PDF · 90.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. P. XXX/X, Z., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/62/2018-163 zo dňa 06.02.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. 4P/41/2018-9 zo dňa 09.04.2018 vylúčil návrh matky na zvýšenie výživného na samostatné konanie. Z podaného návrhu vyplýva, že mal. syn nastupuje do ZŠ s MŠ L. a skutočné náklady na starostlivosť sa zvyšujú, preto matka navrhla určiť otcovi výživné vo výške 250,- eur splatné vždy k 15. dňu v mesiaci.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Poprad 15P/180/2012 zo dňa 18.1.2013 vo výroku o výživnom pre mal. dieťa tak, že toto výživné zo strany otca O. O., nar. XX.X.XXXX pre maloletého B. O., nar. XX.X.XXXX zvyšuje zo sumy 135,- eur mesačne na sumu 185,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa Q. O., nar. X.X.XXXX, a to počnúc dňom 1.9.2018.
II. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.1.2019 vo výške 250,- eur je otec povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného prešlo 5 rokov, došlo teda k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - mal. dieťaťa B., vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Mal. B. nastúpil do prvého ročníka ZŠ, s čím súvisia jeho zvýšené výdaje a v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal vek 1 roka. Deti sa fyzicky aj duševne vyvíjajú, jednoznačne aj bez potreby podrobnejšieho skúmania majú zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava, oblečenie). Mal. B. od poslednej úpravy výživného vyrástol, začal navštevovať školu, jeho odôvodnené potreby, čo i len základné, jednoznačne a výrazne vzrástli. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek mal. B., jeho školské a mimoškolské aktivity a zdravotný stav. Matka spolu s kolíznym opatrovníkom vyčíslila priemerné mesačné výdavky na dieťa cca 380,- eur, zároveň je potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa.
5. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. synovi M.. Príjem matky v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol z rodičovského príspevku v sume 194,- eur mesačne a prídavku na mal. dieťa, plus v tom čase bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky. Jej terajší príjem pozostáva tiež z rodičovského príspevku v sume 216,- eur mesačne a prídavku na dve mal. deti.
6. Príjem otca pozostával v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom z výsluhového dôchodku vo výške 616,52 eur mesačne a zároveň bol otec tiež zamestnaný prostredníctvom pracovnej agentúry N. v M. vo firme O., kde mal dojednanú mzdu vo výške 2,05 eur na hodinu. /č.l. 6 rozsudku 15P/180/2012/. Aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia otec splácal hypotekárne úvery vo výške 585,- eur mesačne.
7. Toho času má otec príjem vo výške 1.297,- eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Výdavky spojené s bývaním sú hypotekárny úver 395,52 eur mesačne, spotrebný úver k hypotéke 141,32 eur mesačne, domová daň 25,94 eur ročne, brikety na kúrenie 504,- eur ročne, údržba - čistiace prostriedky v dome 15,- eur mesačne, povinné zmluvné poistenie auta 79,- eur ročne, STK + EK 50,- eur na 2 roky, spotreba PHM - práca 105,64 eur mesačne, spotreba PHM - po syna 71,34 eur mesačne, hygiena 20,- eur mesačne, oblečenie 29,58 eur mesačne, strava 150,- eur mesačne, lekár 35,- eur ročne, mobilný telefón 14,49 eur ročne.
8. Súd neakceptoval ako objektívny výdavok auto - havarijné poistenie 190,57 eur ročne, ročný servis okien a dverí 226,- eur, ročne poistenie nehnuteľnosti 84,88 eur ročne, tablet 52,49 eur ročne, nakoľko výživné na dieťa má prednosť pred takýmto výdavkami. Súd sa priklonil k názoru matky, ako aj kolízneho opatrovníka a napr. (paušál T-com 32,- eur mesačne, Internet T-com 15,- eur mesačne, inkaso 95,64 eur mesačne - z toho len elektrina záloha je 86,- eur), vyhodnotil ako značne nadhodnotený. Pokiaľ ide o predložené čestné prehlásenie matky otca I. O. /č.l. 99/ o finančnom príspevku v sume 150,- eur mesačne, ktorý dáva synovi-otcovi mal. dieťaťa z dôvodu núdze a nedostatku financií na jeho domácnosť, súd vyhodnotil ako účelové. Otec mal. dieťaťa vo veku 43 rokov, pri príjme cca 1300,- eur mesačne, by nemal byť odkázaný ešte aj na výpomoc svojej matky. Je v schopnostiach otca prispievať na výživu syna B. sumou 185,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2018, kedy maloletý nastúpil do 1. ročníka ZŠ. Dlžné výživné v sume za obdobie od 01.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 250,- eur súd zaviazal otca uhrádzať postupne v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
III. Obsah odvolania otca
10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec. Matkou uvádzané výdavky na dieťa sú prehnane vysoké a nadhodnotené. Na základe predložených dokladov o príjmoch súd nesprávne vyhodnotil a určil výšku príjmov na strane matky. Súd neakceptoval ako objektívny výdaj na strane otca havarijné poistenie auta, ročné poistenie nehnuteľnosti am ročný servis okien a dverí na nehnuteľnosti, ako aj výšku mesačného inkasa. Poistenia však slúžia na ochranu pred neočakávanými
finančnými výdajmi otca, ktoré by ho mohli priviesť do ešte väčšej finančnej núdze. Namietal aj posúdenie podmienok, v ktorých prebýva dieťa u otca, ich hodnotenie zo strany kolízneho opatrovníka považuje za povrchné a urážajúce. Navrhol prehodnotenie výšky výživného na sumu 165,- eur a vzniknuté dlžné navrhuje uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu.
11. Ustanovený opatrovník v rámci vyjadreniu k odvolaniu otca zotrval na svojich vyjadreniach, prezentovaných na súdnom pojednávaní.
12. Matka uviedla, že toho času je predlženej rodičovskej dovolenke. Podľa jej názoru, pri dosahovanom príjme otca nie je zvýšenie výživného o sumu 25,- eur oproti výške výživného, navrhovanej otcom, likvidačné.
13. V odvolacej replike otec žiadal o prehodnotenie a zdokladovanie príjmov na strane matky, ktoré podľa doložených výpisov dosahujú sumu 950,- eur mesačne. Zotrval na svojom odvolacom petite.
14. V ďalších procesných vyjadreniach, účastníci konania v zásade len zotrvali na svojich predchádzajúcich podaniach.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
16. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/180/2012-45 zo dňa 18.01.2013, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 135 eur mesačne. V čase rozhodnutia maloletý bol vo veku jedného roka, otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 616,52 eur, súčasne bol zamestnaný vo firme O., s dojednanou mzdou 2,05 eura na hodinu.
17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
20. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
21. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného odvolací súd prioritne skúmal nárast výdavkov, vynakladaných na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Je nepochybné, že od času poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako šiestich rokov. Súd prvej inštancie správne uviedol, že maloletý sa prirodzenie fyzicky aj duševne vyvíja, s čím sú spojené zvýšené výdavky na stravu, ošatenie či hygienické potreby a pod.. Okrem toho, maloletý nastúpil povinnú školskú dochádzku, ktorá vyžaduje zaobstaranie školských potrieb. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie možno považovať v tomto smere za dostačujúce, preto naň odvolací súd odkazuje.
22. Keďže objektívny nárast životných nákladov už sám o sebe môže byť dôvodom zvýšenia výživného, odvolací súd venoval svoju pozornosť aj druhému rozhodujúcemu kritériu, a teda možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom povinného rodiča. Otec je v súčasnosti naďalej poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 617,- eur, zároveň je v zamestnaneckom pomere vo firme H. O. M., kde ako vodič vysokozdvižného vozíka poberá mzdu v sume približne 680,- eur. Z obsahu posledného rozhodnutia odvolací súd nezistil, akú výšku mzdy v spoločnosti O. otec dosahoval, každopádne, v súčasnosti dosahuje príjem vo výške takmer 1.300,- eur, ktorý mu zabezpečuje pomerne vysokú životnú úroveň, na ktorej má právo podieľať sa aj maloletý. Z tohto dôvodu ani výška príjmových pomerov otca ako povinného rodiča nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu matky o zvýšenie výživného.
23. Odvolací súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k nevyhnutnosti či dôvodnosti uplatňovaných výdavkov otca, pretože už samotná výška jeho mesačných príjmov je dostatočná pre určenie výživného v sume 185,- eur. Netreba pritom opomínať, že platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Ak otec spláca úvery v tak vysokých sumách mesačných splátok, učinil tak sám pri uzavieraní zmlúv o úvere, sledujúc pritom skoré splatenie úvere, čo však nemôže byť na ťarchu odôvodneným potrebám maloletého. Ostatné sumy výdavkov nie sú tak zásadného významu, aby schopnosť otca platiť výživné vylučovali. V konečnom dôsledku otec navrhol prehodnotiť výšku výživného na sumu 165,- eur, čo je len o 20,- eur menej ako súdom prvej inštancie určená suma výživného a v porovnaní s ostatnými výdavkami otca je nezanedbateľná.
24. K odvolacím námietkam, týkajúcim sa nesprávnosti zistenia príjmov matky, odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Príjmové pomery rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nie sú posudzovaným kritériom pri určovaní výšky výživného. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd námietku otca za nedôvodnú.
25. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
26. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).