Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/86/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu INVITA, s.r.o., Košice, Jazerná 3, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., so sídlom Sládkovičovo, Zátišie 1841/23, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.05.2017 č. 101073966/2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo 07.02.2017 č. 100226890/2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia o správe dani (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30.126,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy 314.848,44 eur na sumu 284.722,11 eur.

2. Z obsahu spisu a uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal dňa 23.08.2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 314.848,44 eur.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za uvedené zdaňovacie obdobie a o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol zo dňa 05.05.2015 č. 20189305/2015.

Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej iba „zákon o DPH“) v sume 1,298.461,77 eur a v súhrnom výkaze za zdaňovacie obdobie júl 2013 vykázal intrakomunitárne dodávky do Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Poľska, Slovinska.

Správca dane preveroval nielen doklady predložené žalobcom k daňovej kontrole, ale v záujme presného a úplného zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie, a to aj vo vyrubovacom konaní, ktorého výsledky uviedol vo svojom rozhodnutí.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli jeho zistenia, že žalobca v zdaňovacom období júl 2013 porušil ustanovenie § 43 ods.1 zákona o DPH, keď neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru pre odberateľov:

- TIBJU spol. s r.o., so sídlom Praha, Borivojová 878/35, deklarované vystavenými faktúrami č. 2130753 zo dňa 01.07.2013 a č. 2130909 zo dňa 26.07.2013 za rúry v celkovej sume 22.202,65 eur,

- Moshak Vasyl Kft. so sídlom Budapest, Nagytétényi út. 190, deklarované 11 vystavenými faktúrami za dodanie rúr a profilov v celkovej sume 83.510,34 eur,

- Holubka Consulting Kft., so sídlom Budapest, Andor utca 21, deklarované 9 vystavenými faktúrami za dodanie profilov a rúr v celkovej sume 75.044,55 eur

4. Správca dane prostredníctvom inštitútu medzinárodného dožiadania preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovarov od dane vyplynuli nasledujúce skutočnosti:

- maďarský odberateľ Holubka Consulting Kft. je nekontaktný a neposkytol ani žiadne doklady,

- nadobudnutie tovaru od žalobcu nie je možné preveriť, maďarský odberateľ nevykonáva svoju činnosť na svojom registrovanom sídle, konateľ spoločnosti Mykhailo Holubka (občan Ukrajiny), ktorého maďarský správca dane kontaktoval e-mailom, nepredložil doklady,

- maďarský odberateľ nepodal daňové priznanie za 3. štvrťrok 2013,

- u maďarského odberateľa prebieha daňová kontrola za 2. a 3. štvrťrok 2013, ale bez dokladov, pretože daňový subjekt nespolupracuje,

- maďarský odberateľ mal tovar dodávať spoločnosti MARBORIN TRADE Kft., tovar mal byť dodaný priamo do skladu spoločnosti BHB 76 Centrum Kft., Budapest, Szugló utca 82, ktorý bol prenajatý od spoločnosti CENTRAL STEEL LOGISTIC Kft.,

- na obchodný účet spoločnosti Holubka Consulting Kft. boli poukazované platby od MARBORIN TRADE Kft., z výpisov z účtu zaslaného bankou bolo zistené, že maďarský odberateľ nerealizoval žiadne platby zo svojho bankového účtu a zrážky z tohto účtu predstavovali len výbery hotovosti,

- na výpisoch z bankového účtu za rok 2013 nie je uvedený žiadny tuzemský ani intrakomunitámy dodávateľ, -. B. T. - konateľ BHB 76 CENTRIJM Kft. maďarskému správcovi dane uviedol, že o spoločnosti Holubka Consulting Kft. nikdy nepočul a ani nepozná jeho zástupcov, tovar nadobudol od VAS-JOBE TRADE Kft. a MARBORIN TRADE Kft., potom, ako ho zástupcovia uvedených daňových spoločností kontaktovali, k zmluvám s týmito spoločnosťami bola zadaná objednávka s presnou dodacou adresou, prepravu realizovali dodávatelia, sklad má prenajatý od CENTRAL STEEL LOGISTIC Kft.,

- podľa BHB 76 CENTRUM Kft. bol tovar do prenajatého skladu skutočne premiestnený, tovar bol prevzatý pravdepodobne tu, avšak nemajú k dispozícii žiadne prepravné doklady, ktoré by to potvrdzovali.

5. Z odpovede na MVI ohľadom preverenia dodania tovaru maďarskej odberateľskej spoločnosti Moshak Vasyl Kft., vyplynuli nasledujúce skutočnosti:

- maďarský odberateľ je nezastihnuteľný, nepredložil žiadne doklady,

- maďarský správca dane nevedel potvrdiť, či tovar naozaj existuje, domnieva sa, že maďarská spoločnosť bola založená ako „zmiznutý obchodník“ za účelom vyhnúť sa plateniu dane,

- z bankových vyhlásení je možné zistiť, že maďarský odberateľ uskutočnil intrakomunitárne nadobudnutia, avšak nepodarilo sa dodávky preveriť v sume 83.510 eur.

6. Z odpovede na MVI ohľadne preverenia dodania tovaru českej odberateľskej českej odberateľskej spoločnosti TIBJU spol. s r.o. vyplynulo, že dodávky tovaru pre tohto odberateľa v sume 22.203,-- eur neboli potvrdené. Český odberateľ so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla sa nenachádza, ani nevykonáva žiadnu činnosť, na zaslané písomnosti daňový subjekt TIBJU spol. s r.o. nereagoval a na pojednávanie sa nedostavil, ani si nedohodol iný termín. Jediným konateľom a spoločníkom je P. C.P., štátny príslušník Maďarska. Spoločnosť TIBJU spol. s r.o. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2013 nepodala, posledné priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za 1. štvrťrok 2013. Český správca dane uviedol, že registrácia na DPH bude spoločnosti zrušená.

7. Žalobca na základe výzvy správcu dane vyjadril k obchodnej spolupráci s českou obchodnou spoločnosťou TIBJU spol. s r.o. a uviedol, že P. C. (konateľ českého odberateľa) kontaktoval obchodné oddelenie žalobcu v roku 2010. Na prvom obchodnom rokovaní sa zúčastnil V.. F. a W. M., ktorí si overili obchodné údaje spoločnosti v Obchodnom registri ČR. S P. C. komunikovali telefonicky, v prípade potvrdenia objednávok mailom. Žalobca vystavil v roku 2013 odberateľskej spoločnosti TIBJU

spol. s r.o. iba jednu zálohovú faktúru (č. 79013034 zo dňa 22.05.2013), následne dňa 23.05.2013 p. P. C. vložil v hotovosti na obchodný účet žalobcu sumu 24.475,-- eur. Z dôvodu, že tovar ešte nebol vyrobený, ekonomické oddelenie žalobcu túto čiastku naúčtovalo na účet 32410 - preddavky. Dňa 01.07.2013 bola vystavená faktúra č. 2130753, dňa 26.07.2013 faktúra č. 2130909, ktoré boli uhradené z účtu 32410. Po ich úhrade bol objednaný tovar prevzatý odberateľom v areáli žalobcu a expedovaný. Z dôvodu, že spoločnosť TIBJU spol. s r.o. mala potvrdených viac objednávok a k prevzatiu tovaru dochádzalo čiastočne z viacerých objednávok (podľa vyrobeného sortimentu) bolo podľa žalobcu neprehľadné vystavovať zálohové faktúry a následne ich párovať s faktúrami, preto žalobca od vystavovania zálohových faktúr upustil. P. C. uhrádzal na účet pri každom odbere sumy okolo 24.000,-- eur, pretože vedel, že dva kamióny vyrobeného tovaru budú fakturované podľa cenníka v tejto sume. Vyrobený tovar daňový subjekt expedoval až po tom, čo mu bola pripísaná dlžná suma na účet.

8. Správca dane preveroval tvrdenie žalobcu a zistil, že po vyrobení tovaru, ktorý mal byť spoločnosťou TIBJU spol. s r.o. prevzatý, bola vystavená faktúra č. 2130753 v sume 9.611,06 eur a faktúra č. 2130909 v sume 12.591,59 eur, pričom na týchto faktúrach nebolo uvedené, že odberateľ nemá vykonať žiadnu úhradu, keďže zálohová faktúra zo dňa 22.05.2013 už mala byť uhradená v sume 24.475,-- eur. Uvedené faktúry sú v Knihe vydaných faktúr zo dňa 21.10.2013, ktorú žalobca predložil k daňovej kontrole, vykazované ako neuhradené (po lehote splatnosti - 112 dní a 87 dní).

9. Správca dane preveroval účtovný denník žalobcu za obdobie 01.07.2013 - 31.07.2013 a zistil, že odúčtovanie prijatej zálohovej platby nie je vykonané tak, ako to uviedol žalobca. Rovnako aj v Knihe vystavených faktúr zo dňa 08.04.2014 za obdobie júl 2013 sú tieto faktúry vykazované ako neuhradené po lehote splatnosti 281 dní a 256 dní.

Na základe predložených dokladov bolo zistené, že spoločnosti TIBJU spol. s r.o. mal byť v zdaňovacom období júl 2013 dodaný tovar v celkovej hodnote 22.202,65 eur, pričom táto spoločnosť mala uhradiť dňa 23.05.2013 vyššiu sumu (24.475,-- eur). Správca dane ďalej zistil, že na faktúrach je uvedené číslo objednávky 2903293. Žalobca predložil Potvrdenie objednávky číslo 2903293 na sumu 23.718,50 eur a dve zálohové faktúry pre odberateľa TIBJU spol. s r.o., a to zálohovú faktúru č. 79013034 zo dňa 22.05.2013 na sumu 24.475 eur (cena vrátane dopravy), na ktorej bolo uvedené číslo objednávky 2903285 a zálohovú faktúru č. 79013036 zo dňa 23.05.2013 (vytvorená dňa 02.05.2016) na sumu 23.718,50 eur bez uvedenia čísla objednávky. Na predložených faktúrach je uvedené ako miesto určenia Česko a odberateľ TIBJU spol. s r.o., pričom z predloženého CMR dokladu bolo zistené, že tovar mal byť prepravený do Maďarska. Odberateľská spoločnosť TIBJU spol. s r.o. nadobudnutie v ČR nepriznala, ani nepodala daňové priznanie na DPH za 3. štvrťrok 2013. Uvedené dodanie pre odberateľa TIBJU spol. s r.o. tak, ako deklaroval žalobca, nebolo preukázané. Žalobca v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že spoločnosti TIBJU spol. s r.o. bol tovar dodaný.

10. Správca dane vo vyrubovacom konaní preveroval prepravcov, ktorí mali podľa predložených CMR dokladov vykonať prepravy tovaru pre českého odberateľa TIBJU spol. s r.o. (TRETRA, s.r.o., Krosnianska 45,040 22 Košice) a pre maďarských odberateľov Holubka Consulting Kft. a Moshak Vasyl Kft. (ES-TRANS, s.r.o., U.S. Transport s.r.o., RIKKO s.r.o., C. S.), vykonať.

XX. Š. C. - konateľ spoločnosti TRETRA, s.r.o. uviedol, že preprava pre českého odberateľa TIBJU spol. s r.o. bola vykonaná vozidlom K.XXXEB, vodičom bol zamestnanec spoločnosti V. V., CMR doklady, ktoré tvoria prílohu faktúr č. 98/2013 a 70/2013 vystavil odosielateľ - žalobca. Prepravu si objednala spoločnosť AP Logistic s.r.o., ktorej bola aj vykonaná preprava vyfakturovaná. K vykládke tovaru v Maďarsku sa Š. C. nevedel vyjadriť, pretože pri nakládke, ani vykládke, nebol prítomný.

12. Žalobca ohľadom prepravnej spoločnosti ES-TRANS, s.r.o., že táto spoločnosť bola zrušená a ďalšie doklady správcovi dane nepredložil. Správca dane zistil, že uvedená prepravná spoločnosť, ktorá od 30.09.2014 zmenila obchodné meno na KOFEGA, s.r.o., so sídlom Komárno, Jókaiho 25, je nekontaktná, prestala si plniť svoje povinnosti voči správcovi dane. Správca dane vyzýval uvedený daňový subjekt na podanie daňových priznaní, zásielky sa vrátili neprevzaté s poznámkou adresát neznámy. Spoločnosti KOFEGA, s.r.o. bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci podľa § 81 ods.5 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu sa prepravu tovaru maďarským odberateľom deklarovaným prepravcom nepodarilo preveriť.

13. K prepravcovi C. S., žalobca uviedol, že prepravca je zrušený a ďalšie doklady správcovi dane nepredložil. Správca dane vyzval uvedeného prepravcu na predloženie dokladov za obdobie 3. štvrťrok 2013, ale prepravca požadované doklady nepredložil, preto prepravu tovaru maďarským odberateľom, ktorá mala byť vykonaná týmto prepravcom sa nepodarilo preveriť.

14. K prepravám tovaru od žalobcu, ako dodávateľa, pre maďarské spoločnosti Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft., ktoré mali byť realizované prepravnou spoločnosťou U.S. Transport s.r.o., so sídlom Košice, Levočská 2, vozidlom s EČV K., sa vyjadrila splnomocnená zástupkyňa a spoločník spoločnosti P. M.Y.. Menovaná uviedla, že prepravy boli fakturované spoločnostiam Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. Prepravy si telefonicky objednal H. M. - konateľ spoločnosti RIKKO s.r.o., ktorý uviedol, že platbu za prepravy vykonajú po ich uskutočnení. H. M. objednávky, ktoré P. M. urgovala, dodatočne doručil mailom z inej dopravnej firmy (niekedy v septembri - októbri 2013). Po vykonaní prepravy peniaze za prepravu odovzdal p. H. M., ktorému sa odovzdali vystavené faktúry. Prepravca so spoločnosťami v Maďarsku do styku neprišli, nemali na nich kontakt, všetko zabezpečoval konateľ spoločnosti RIKKO s.r.o. P. M. nevedela uviesť, kto bol pri vykládkach tovaru, CMR doklady vystavil žalobca, spoločnosť U.S. Transport s.r.o. dodala CMR tlačivá, na ktorých bola ich pečiatka.

15. K prepravám tovaru od žalobcu pre maďarské spoločnosti Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. sa vyjadril konateľ spol. RIKKO s.r.o. H. M. tak, že prepravu tovaru vykonával osobne motorovým vozidlom s evidenčným číslom C., ktoré spoločnosť vlastnila. K nadviazaniu obchodného vzťahu so spoločnosťami Moshak Vasyl KFt. a Holubka Consulting Kft. došlo v skladových priestoroch v Budapešti, časť CSEPEL, kde mali uvedené spoločnosti prenajaté priestory. Rokoval so B. K., ktorý uviedol, že je oprávnený zastupovať tieto spoločnosti, splnomocnenie si neoveroval. Prepravu tovaru objednával p. B. K. telefonicky u H. M.. Menovaný uviedol, že vykonal prepravu plechov pre žalobcu, aj pre rumunskú spoločnosť, ale tovar išiel do Maďarska. Menovaný svedok uviedol, že preprava bola vykonaná a tovar bol vyložený v sklade spoločnosti CENTRAL - STEEL Kft. (označenie tejto spoločnosti bolo umiestnené pri vstupe do areálu skladu), pred vstupom do skladu mu B. K. potvrdil CMR, skontroloval náklad, a potom išiel na vykládku, kde bol prítomný on a zamestnanci skladu. Tovar bol na vozidlo v spoločnosti žalobcu naložený až po tom, keď odberateľ uhradil dodávané množstvo, stalo sa, že čakal v areáli spoločnosti žalobcu na nakládku, kým kupujúci zaplatí za tovar.

Menovaný svedok na pojednávaní dňa 17.10.2016 uviedol, že mal uzatvorené zmluvy na vykonanie prepráv so spoločnosťami Moshak Vasyl Kft., Holubka Consulting Kft. s RÁCIÓ TRANS Kft., ktorú uzatvoril s konateľom tejto spoločnosti. Spoločnosť RÁCIÓ TRANS Kft. vykonala prepravu na základe telefonickej objednávky, ktorú uskutočnil svedok H. M.. K úhradám za prepravu svedok uviedol, že peniaze preberal on v Maďarsku pri vykládke v Budapešti, CSEPEL, peniaze mu každých 14 dní odovzdával B. K., vtedy mu svedok odovzdal faktúry za zrealizovanú prepravu a vyhotovil príjmový pokladničný doklad. Úhradu spoločnosti RÁCIÓ TRANS Kft. vykonal svedok niekedy cez účet a niekedy v hotovosti, peniaze prevzal konateľ spoločnosti v Miškolci. K CMR dokladom svedok H. M. uviedol, že on CMR doklady opečiatkoval, uviedol ŠPZ vozidiel, a podpísal r. 23, ostatné údaje na CMR dokladoch uviedol žalobca. Tovar bol podľa svedka prepravený do miesta uvedeného na CMR doklade, prevzal ho B. K., ktorý potvrdil dodací list. CMR doklady pre dopravcu a pre odosielateľa doručil svedok osobne žalobcovi na expedíciu. Ďalej svedok potvrdil, že tovar bol skutočne fyzicky dodaný pre maďarských odberateľov a na potvrdenie dodania tovaru, okrem CMR dokladov a dodacieho listu, bol tovar sfotený aj s kamiónom - spredu a zozadu, s nákladom a bez nákladu. Fotodokumentácia správcovi dane však nebola predložená.

16. Z odpovede na MVI vyplynulo, že konateľ prepravnej spoločnosti RÁCIÓ TRANS Kft. potvrdil vykonanie prepráv vozidlami, ktoré v preverovanom období patrili tejto prepravnej spoločnosti. Konateľ spoločnosti uviedol, že nemal priamy obchodný vzťah so žalobcom a prepravy vykonal na základe poverenia spoločnosťou RIKKO s.r.o.

17. Prepravy tovaru, ktoré mali vykonať prepravné spoločnosti RÁCIÓ TRANS Kft., U.S. Transport s.r.o. a RIKKO, s.r.o., boli vo vyrubovacom konaní samotnými prepravcami potvrdené, pohyb vozidiel, ktorými mali prepravcovia prepravu tovaru vykonať, bol evidovaný mýtnym systémom SR, ale správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru odberateľom uvedeným na faktúrach.

18. Správca dane prostredníctvom medzinárodného dožiadania týkajúceho sa spoločnosti Moshak Vasyl Kft., preveroval dodávky tovaru a pohyb motorových vozidiel, ktoré mali prepravy tovaru pre odberateľov Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. vykonať aj na území Maďarska. Z odpovede na MVI vyplynulo, že spoločnosť Moshak Vasyl Kft. bola nekontaktná, maďarská finančná správa nenašla žiadny dôkaz o obchodnej aktivite maďarskej spoločnosti, nemá k dispozícii jej doklady. DIČ spoločnosti bolo zrušené dňa 18.10.2013. V databáze nenašli informácie o pohybe vozidiel za rok 2013, takže transakcie nemohol dožiadaný orgán potvrdiť.

19. Žalobca sa k uvedeným zisteniam správcu dane vyjadril vo vyrubovacom konaní. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že žalobcu v mene oboch maďarských odberateľov kontaktoval B. C.. Správca dane zistil, že B. C. neprezentoval ako oprávnený konať za spoločnosti Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting, Kft., len telefonicky informoval žalobcu o tom, že tieto dve spoločnosti ich budú kontaktovať za účelom nákupu materiálu. Za spoločnosť Moshak Vasyl Kft. kontaktoval žalobcu M. V. mailom s údajmi spoločnosti a objednávkou, on posielal avíza na nakládky a informácie o predplatbách. Za spoločnosť Holubka Consulting Kft. kontaktoval žalobcu V. S. mailom s údajmi spoločnosti a objednávkou, tiež posielal avíza na nakládky a informácie o predplatbách.

20. Správca dane vo vyrubovacom konaní preveroval aj predložené účtovné doklady žalobcu a údaje o vykonaných úhradách. Žalobca predložil výpisy z účtu vedeného v W. A. P..B.., ktorými preukazoval úhrady faktúr maďarskými odberateľmi, pričom vo výpisoch sa nachádzali iba údaje o vklade v hotovosti s VS XXXXXXX. Na dopyt správcu dane, kto tieto vklady vykonal W. banka, P..B.. správcovi dane oznámila, že platby vykonané prospech účtu žalobcu vykonal V.N. W. X., XXXX Z., A. X, Maďarsko, teda nie maďarskými odberateľmi, resp. ich konateľmi. Na žiadosť o MVI v súvislosti s preverením menovaného správca dane zistil, že V. W. X. potvrdil vklady, povedal, že niekto ho kontaktoval a ponúkol 5.000 HUF vždy, keď sa zúčastní prevodov. Peniaze boli poskytnuté maďarskou spoločnosťou, ale nemal poverenie konať v mene spoločností počas transakcií a nebol registrovaný ako zamestnanec, spoločník alebo zástupca. Platbu uskutočnil ako súkromná osoba. Nemal obchodný vzťah so žalobcom, nemohol identifikovať nikoho od kupujúceho a dodávateľa, nemohol identifikovať osobu, s ktorou bol v kontakte.

Správcom dane bolo zistené, že uvedené platby (úhrady faktúr) neboli zaúčtované v účtovníctve žalobcu (v Knihe vydaných faktúr zo dňa 21.10.2013, ani v predloženej Knihe vydaných faktúr zo dňa 08.04.2014). Podľa vyjadrenia žalobcu mali byť faktúry uhradené už pri opustení vozidla z areálu spoločnosti žalobcu, avšak bolo zistené, že úhrady neboli žalobcom zaúčtované.

Žalobca správcovi dane uviedol, že neboli vystavené žiadne zálohové faktúry. Úhrady, resp. vklady na účet (v hlavnej Knihe č. 324) sa priradili k jednotlivým faktúram hneď po ich vystavení. V Knihe vyšlých faktúr za júl 2013 sú vyznačené faktúry a zostatky týchto faktúr sú v sume 0,00 eur. Účtovnú agendu podľa zabezpečovala externá firma ale od ďalšej spolupráce žalobca odstúpil a v súčasnosti si účtovníctvo vedie sám.

Správca dane zistil, že žalobca si dňa 23.05.2013 založil v W. A.. P..B.. štandardný podnikateľský účet, ktorý však žalobca v predloženej obratovej predvahe nevykazuje, obrat na tomto účte nie je vykazovaný v účtovnom denníku, ani v Hlavnej knihe, predloženej k daňovej kontrole.

21. Na základe uvedených zistení správca dane rozhodnutím zo dňa 07.02.2017 č. 100226890/2017 určil žalobcovi v zdaňovacom období júl 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty 30.126,33 eur. V rozhodnutí konštatoval, že zdaniteľné obchody - intrakomunitárne dodávky pre Moshak Vasyl Kft., Holubka Consulting Kft. a TIBJU spol. s r.o. v celkovej sume 180.758 eur nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH, keďže v daňovom konaní nebolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky, bol dodaný odberateľovi a bol odberateľom, ako daňovým subjektom, zdanený v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva.

22. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa prevodu práva nakladať s tovarom na nadobúdateľov uviedol, že na uznanie oslobodenia dodávok tovarov od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že podmienky oslobodenia od dane boli splnené.

V súvislosti so zmluvne dohodnutou dodacou podmienkou EX WORKS, pokiaľ žalobca požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie oslobodenia dodaní od dane. V rámci vykonanej daňovej kontroly správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o prechode vlastníckeho práva na spoločnosť Moshak Vasyl Kft., Holubka Consulting Kft a TIBJU spol. s r.o., vzhľadom na skutočnosť, že uvedené spoločnosti daň z deklarovaných nadobudnutí tovaru zo Slovenska nepriznali, a teda nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tovaru na tieto spoločnosti. Uvedené pochybnosti potvrdzujú aj ďalšie zistenia správcu dane pri preverení vykonaných úhrad za deklarované dodávky tovaru, ako aj skutočnosti týkajúce sa nedostatkov zistených v účtovníctve žalobcu. Žalobca v odvolaní síce uviedol, že odberatelia tovar prevzali v závode žalobcu a nadobudli k tovaru vlastnícke právo, uvedené však v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní, žiadnym spôsobom nepreukázal.

23. K tvrdeniu žalobcu o preukázaní odoslania tovaru do krajiny určenia nákladnými listami CMR a výpoveďami prepravcov žalovaný uviedol, že žalobca k faktúram, ktoré vystavil pre deklarovaných odberateľov, a ktorými preukazoval intrakomunitárne dodávky tovaru, predložil kópie dodacích listov (bez potvrdenia dodania odberateľmi) a CMR doklady. Správca dane a následne žalovaný v daňovom konaní preverovali pravdivosť dokladov, ktoré žalobca predložil, ale preprava tovaru do Českej republiky alebo do Maďarska nebola preukázaná. Predložené CMR doklady sa ukázali ako nevierohodný doklad o vykonaní prepravy zo Slovenska do Maďarska a Českej republiky. Žalovaný konštatoval, že ak daňový subjekt preukazuje prepravu tovaru z tuzemska CMR dokladmi, zodpovedá aj za ich správnosť, pretože ide o dôkaz, ktorým preukazuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

Tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane zistil, že prepravné spoločnosti fyzicky dodali tovar kupujúcemu, sa nezakladá na pravde. V prípadoch deklarovaných prepráv tovaru spoločnosťou TRETRA, s.r.o. českému odberateľovi a spoločnosťou U.S. Transport s.r.o. maďarským odberateľom, síce osoby oprávnené konať v mene prepravných spoločností potvrdili uskutočnenie prepráv, vykonaným dokazovaním (analýzou údajov v CMR dokladoch a výpismi z mýtnych transakcií) neboli prepravy tovaru vozidlami prepravných spoločností TRETRA, s.r.o. a U.S. Transport s.r.o. do Čiech a Maďarska preukázané.

V prípadoch prepráv tovaru, ktoré mali vykonať prepravné spoločnosti RÁCIÓ TRANS Kft. a RIKKO s.r.o., boli tieto prepravy samotnými prepravcami potvrdené a pohyb vozidiel zaznamenaný mýtnym systémom. Žalovaný zhodne so správcom dane, na základe nejasností v predložených CMR dokladoch, na základe vyjadrení H. M. (konateľa spoločnosti RIKKO s.r.o.) o dojednávaní prepráv s K. Š., ktorý mal maďarské spoločnosti zastupovať a o úhradách prepráv v hotovosti, dospel k záveru, že neboli preukázané dodania tovarov uvedených na preverovaných faktúrach maďarským odberateľským spoločnostiam.

24. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa súd vyjadruje k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/09 Teleos a v podanom odvolaní uviedol, že nemal možnosť' zistiť, či tovar bol skutočne dodaný do miest určenia, a že konal dobromyseľne a v dobrej viere, že kupujúci si splní svoje daňové povinnosti. K poukázaniu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona žalovaný uviedol, že v predmetnom rozsudku Súdny dvor vyslovil právny názor, v zmysle ktorého predávajúcemu nemožno zamietnuť oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva len z toho dôvodu, že daňový orgán iného členského štátu vymazal z registra daňové identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa až po dodaní tovaru, ale so spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý predchádzal dodaniu. Dôvodom, pre ktorý správca dane v tomto prípade konštatoval nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane nebola skutočnosť, ktorou sa Súdny dvor zaoberal, ale skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že tovar bol dodaný spoločnostiam uvedeným na faktúrach.

K poukázaniu žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu SR a na jeho záver, žalovaný uvádza, že rovnako ako v prípade riešenom Súdnym dvorom EÚ (C-409/09), ani v preverovanom prípade, nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania, takže poukázanie na rozsudok Najvyššieho súdu SR je nedôvodné.

25. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že cieľom zavedenia zdaňovania nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva (do 31.12.2006 hlava XVIa šiestej smernice - prechodný režim zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi, teraz článok 138 smernice 2006/112/ES) je dosiahnuť prenos daňových príjmov do členského štátu miesta konečnej spotreby dodávaných tovarov. Keďže tento režim nahradil systém dovozov a vývozov, jasne sa odlišuje od režimu, ktorým sa riadili plnenia uskutočňované v rámci jedného členského štátu. Mechanizmus vytvorený touto prechodnou úpravou spočíva na jednej strane v oslobodení dodania tovaru zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty, ktoré priznáva členský štát odoslania, a ktoré je doplnené právom na odpočet alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe v tomto členskom štáte a na druhej strane v zdanení nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva zo strany členského štátu určenia. Akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. Podmienka týkajúca sa prekročenia hranice medzi členskými štátmi je súčasťou plnenia vnútri Spoločenstva, ktorá ho odlišuje od plnenia, ku ktorému dochádza vo vnútri členského štátu. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane a k nadobudnutiu tovaru dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom, ako vlastník, je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International). Žalovaný konštatoval, že žalobca správne v odvolaní uviedol, že ak dokazovaním sa preukáže, že doklady sú nepravdivé, dodávateľa nemožno v členskom štáte dodania považovať za osobu povinnú platiť DPH, ak splnil svoje dôkazné povinnosti vyplývajúce z vnútroštátneho práva a bežnej praxe a konal v dobrej viere. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ však vyplýva, že uvedené (dodávateľa nemožno považovať za osobu povinnú platiť DPH) platí len za podmienky, že dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Podstatou judikatúry Súdneho dvora EÚ je ochrana poctivého obchodníka, t.j., že poctivým obchodníkom patrí oslobodenie od dane, aj keď dodali tovar nepoctivému obchodníkovi, ktorý má vo svojom konaní nedostatky alebo prípadný podvod, ak o ňom nevedeli alebo nemohli vedieť. Priebeh a spôsob obchodovania s českou spoločnosťou TIBJU spol. s r.o. a maďarskými spoločnosťami Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. je zrejmé, že tieto preverované zdaniteľné obchody nemožno považovať za štandardné obchodné vzťahy, ktoré by poukazovali, že žalobca prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že týmito zdaniteľnými obchodmi sa nezúčastňuje na neštandardnom a nezákonnom konaní.

26. Žalovaný ďalej konštatoval, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku, či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH (rozhodnutie vo veci C-285/09 R.).

27. Žalovaný k námietke žalobcu, že odberateľ je ten, kto musí niesť zodpovednosť za neplnenie si daňových povinností uviedol, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu. Malo byť v záujme daňového subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou obozretnosti, a aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov. V opačnom prípade preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Zákon o DPH vyžaduje na uznanie oslobodenia od dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, CMR doklady, ktorými preukazuje opodstatnenosť oslobodenia dodávok tovaru od dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

28. K námietkam žalobcu týkajúcich sa vedenia účtovníctva žalovaný uviedol, že správca dane sa s vyjadreniami žalobcu a predloženými dôkazmi riadne vysporiadal a o zistených nedostatkoch vo vedení

účtovníctva žalobcu informoval. Knihu vyšlých faktúr 7/2013, kde sú vyznačené faktúry a zostatky sú v sume 0,00 eur predložil žalobca správcovi dane až v prílohe svojho vyjadrenia zo dňa 25.11.2016. Správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal z účtovných dokladov, ktoré boli k daňovej kontrole predložené žalobcom - Kniha vyšlých faktúr zo dňa 21.10.2013 a následne žalobca dňa 08.04.2014 predložil Knihu vyšlých faktúr 7/2013 opakovane. Z uvedených dokladov správca dane zistil, že úhrady faktúr neboli žalobcom zaúčtované, zaúčtovanie nebolo vykonané ani v účtovnom denníku, ktorý bol predložený k daňovej kontrole. V daňovom konaní bolo zistené, že ani údaje v Knihe vyšlých faktúr 7/2013, ktorá bola správcovi dane predložená dňa 25.11.2016, nie je možné považovať za hodnoverné, keďže v Knihe vyšlých faktúr 7/2013 sú vyznačené faktúry a zostatky týchto faktúr sú v sume 0,00 eur, avšak z údajov o vykonaných zálohových platbách v mesiaci júl 2013 je zrejmé, že v mesiaci júl 2013 došlo v prípadoch faktúr pre ThyssenKrupp Energostal, a.s. aj k čiastočným úhradám, ale doplatky týchto faktúr boli vykonané až v auguste 2013, takže k 31.07.2013 nemohol byť stav zostatkov v sume 0,00 eur. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o nedostatkoch vo vedení účtovníctva, za ktoré zodpovedá externá spoločnosť, ktorá účtovníctvo žalobcu údajne viedla, za nezakladajúce sa na pravde, pretože žalobca je v zmysle o účtovníctve účtovnou jednotkou, ktorá je v zmysle citovaného zákona povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, preto uvedené tvrdenie žalobcu nezbavuje zodpovednosti za správnosť a úplnosť účtovných dokladov. Žalovaný poukázal na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu Q.. S. zo dňa 19.04.2016, že účtovníctvo žalobcu viedlo ekonomické oddelenie, ktoré kontrolovala externá poradenská firma. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zasahoval do svojho účtovníctva a správcovi dane účelovo predkladal požadované doklady a evidencie, ktoré prispôsoboval požiadavkám správcu dane.

29. K námietkam týkajúcich sa úhrad faktúr osobou V. W. X. žalovaný uviedol, že z odpovede na MVI vyplýva, že táto osoba nevedela poskytnúť žiadne informácie o maďarských spoločnostiach, v mene ktorých mala žalobcovi vkladať finančné prostriedky na účet, nevedela uviesť žiadne informácie o okolnostiach obchodov. Z odpovede MVI vyplynulo, že menovaný uzavrel zmluvu s jemu neznámou osobou, ktorá ho oprávňovala na vklady finančných prostriedkov na účet žalobcu. Toto vykonával za finančnú odmenu, ktorá mu poskytnutá zakaždým, keď finančné prostriedky vložil na účet žalobcu. Tento neštandardný postup úhrad, ktorý sa vymyká bežnému spôsobu obchodovania, nebol jediným dôvodom, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Uvedené zistenia uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí, že aj tieto zistenia dotvárajú komplexný obraz o spôsobe, akým žalobca a maďarskí odberatelia obchodovali.

30. Žalovaný konštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalobca neuniesol dôkazné bremenom, že nepreukázal, že splnil podmienky, ktoré zákon o DPH ukladá pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane, a preto nemôže byť úspešný v nároku na oslobodenie od dane. Pre slnenie podmienok pre oslobodenie tovaru a určenie miesta dodania tovaru nie je rozhodujúca existencia faktúr a CMR dokladov, avšak je podstatné, aby tieto dokumenty odzrkadľovali reálne uskutočnenie a reálny priebeh týchto transakcií, aby bolo možné posúdiť miesto dodania a vznik daňovej povinnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie.

31. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice zo 07.02.2017 č. 1000226890/2017. Navrhol, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil. Žalobca uviedol, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie napadnuté žalobou považuje za nezákonné pre rozpor s ust. § 3 ods. 1 v spojení s § 63 a § 68 ods.4 a 6 Daňového poriadku, pretože žalovaný nesprávne ustálil výšku rozdielu DPH v sume 30.126,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy 314.848,44 eur na sumu 284.722,11 eur, pretože žalobca splnil všetky právne podmienky, ktoré zákon o DPH ukladá pre priznanie oslobodenia intrakomunitárnych dodaní tovaru do iného členského štátu. Splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH žalobca preukázal kópiou faktúry, kópiou dokladu o preprave tovaru a v prípade, že takú kópiu nemal, iným dokladom, resp. inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

32. V prípade nadobúdateľa tovaru TIBJU, spol. s r.o. žalobca uviedol, že uvedená spoločnosť je registrovaná ako platiteľ v Českej republike s pridelením IČ DPH, čím bola splnená podmienka dodania tovaru osobe registrovanej ako platiteľ DPH v inom členskom štáte. V danej veci bol tovar odberateľovi

dodaný v mieste dodávateľa - žalobcu s dodacou podmienkou EXW-INCOTERMS - 2010 s poznámkou oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Žalobca preukazoval dodanie tovaru predložením kópií faktúr č. 2130909 z 26.07.2013 a č. 2130753 z 01.07.2013. Za tovar bolo odberateľom zaplatené na podklade zálohovej faktúry č. 79013034 vložením hotovosti na obchodný účet žalobcu, čo žalovaný nerozporuje. Z uvedeného je možné prijať záver, že tovar vyrobený žalobcom bol dodaný a následne prepravený na účet odberateľa do iného členského štátu, na tovar boli vystavené faktúry a za tovar spoločnosť TIBJU, spol. s r. o., Praha zaplatila.

Skutočnosť, že odberateľ nepodal daňové priznanie v Českej republike, nie je určujúcim dôkazom o tom, že tento odberateľ k tovaru nenadobudol vlastnícke právo. Poukázal na judikát vo veci C-409/04 Teleos, v ktorom sa uvádza, že ako doplňujúci dôkaz svedčiaci tomu, že tovar opustil územie členského štátu dodania môže byť skutočnosť, že odberateľ predložil v členskom štáte dodania daňové priznanie ohľadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a zároveň zdôraznil, že toto daňové priznanie nepredstavuje určujúci dôkaz preto, aby dodanie tovaru vnútri spoločenstva bolo oslobodené od DPH; teda a contrario skutočnosť, že odberateľ nepodal daňové priznanie nemôže byť určujúcim dôkazom o tom, či tam tovar bol dopravený a žalobca s poukazom na uvedené opätovne zdôraznil, že nepodanie daňového priznania a nezaplatenie dane v inom členskom štáte nemá nijaký vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcim.

Žalobca má za to, že dodanie tovaru v zmysle ustanovenia § 8 ods.1 písm.a) zákona o DPH (prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník) bolo zo strany žalobcu preukázané a žalovanému sa nepodarilo túto skutočnosť vyvrátiť.

33. Pokiaľ ide o prepravu tovaru do iného členského štátu, žalobca uviedol, že z dodacej podmienky EXW vyplýva, že povinnosťou predávajúceho je dať tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode. Prepravu tovaru v takom prípade zabezpečuje kupujúci alebo na jeho účet iná osoba.

V danej veci prepravu vykonávala spoločnosť TRETRA, s.r.o., ktorej konateľ potvrdil vykonanie prepravy vozidlom ev. č. K.Z., vodičom bol zamestnanec spoločnosti V. V., CMR doklady vystavil odosielateľ (žalobca) a tieto doklady tvorili prílohu faktúr č. 98/2013 a č. 70/2013. Prepravu si objednala spoločnosť AP Logistik, s.r.o., ktorej bola preprava fakturovaná. V danom prípade je nepochybné, že žalobca sa nijakým spôsobom nepodieľal na realizácii prepravy odberateľovi a bol v dobrej viere o tom, že tovar (za ktorý už bola zaplatená kúpna cena) bude prepravený k odberateľovi (kupujúcemu) na miesto určené týmto kupujúcim na základe uzavretej prepravnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu nemá právny význam poukazovanie žalovaného na formálne a obsahové nedostatky v predloženej CMR. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, či je tovar dodaný do Českej republiky alebo do Maďarska, podstatné je to, že tovar opustil územie Slovenskej republiky.

Zistenia správcu dane o nekontaktnosti odberateľa TIBJU, spol. s r.o., sú podľa žalobcu bez právneho významu vo vzťahu k dodaniu tovaru do iného členského štátu. Zároveň s poukazom na judikatúru Súdneho dvora žalobca uviedol, že aj keby nadobúdateľ nesplnil zmluvnú povinnosť prepraviť tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú zaplatiť DPH v tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa (C-273/11 Mecsek - Gabona Kft.).

34. K dodaniu tovarov maďarským odberateľom Moshak Vasyl Kft., Holubka Consulting Kft. žalobca uviedol, že obaja sú registrovaní ako platitelia v Maďarsku s pridelením IČ DPH, čím bola splnená podmienka registrácie odberateľa ako platiteľa DPH požadovaná v ustanovení § 43 ods.1 zákona o DPH. Tovar bol odberateľovi dodaný v mieste dodávateľa (žalobcu) s dodacou podmienkou EXW. Žalobca preukazoval dodanie tovaru faktúrami podľa ustanovenia § 43 ods.1 a ods.5 písm.a) v spojení s § 8 ods.1 zákona o DPH.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že prvý kontakt maďarských spoločností vykonal telefonicky B. C.Ó., ktorý poskytol údaje o firmách Moshak Vasyl Kft., Holubka Consulting Kft. Zamestnankyňa žalobcu pani M. si spoločnosť overila v obchodnom registri Maďarska. Žalobcu následne za spoločnosť Moshak Vasyl Kft., kontaktoval V. M. e-mailom s údajmi spoločnosti a objednávkou, posielal avíza na nakládky a informácie o predplatbách. Za spoločnosť Holubka Consulting Kft. žalobcu kontaktoval V. S. e-mailom s údajmi spoločnosti a objednávkou, on posielal avíza na nakládky a informácie o predplatbách. Potvrdené

objednávky boli zasielané priamo majiteľom maďarských spoločností a odberatelia platili priamo na účet žalobcu. Za tovar bolo zaplatené vkladom v hotovosti na účet žalobcu vedeného v W. A..

Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v rámci svojho podnikania konal s obozretnosťou a prijal všetky opatrenia, ktoré mohli zamedziť jeho účasť na prípadnom daňovom podvode. Naopak, žalovaný nepreukázal „zlú vieru“ žalobcu v tom zmysle, že vedel alebo mohol vedieť o jeho účasti na daňovom podvode pri obchodovaní s uvedenými spoločnosťami. Preto žalobca zastáva s poukazom na rozsudok ESD vo veci C-273/2011 Mecsek Gabona Kft. názor, že žalovaný nebol oprávnený odmietnuť právo na oslobodenie od DPH v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu. Rovnako žalobca zastáva názor, že prenášanie zodpovednosti za prípadný daňový podvod na žalobcu vo forme neuznania oslobodenia od dane bude motivovať rôznych „nadobúdateľov“ k realizácii ďalších podvodov, za ktoré neponesú žiadnu právnu zodpovednosť (rozsudok ESD Teleos C-409/04). V žalobe žalobca uviedol rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora.

35. Žalovaný vo vyjadrení z 02.11.2017 k žalobným bodom navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.

36. Vo vyjadrení žalovaný konštatoval, že vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, pričom skutkový stav a zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane.

Žalovaný konštatoval, že pokiaľ žalobca oslobodil v zdaňovacom období júl 2013 svoje dodávky tovaru od dane, musí byť schopný hodnoverne preukázať, že podmienky, ktoré zákon o DPH, ako aj smernica o DPH pre takéto oslobodenie od dane stanovili, boli splnené, pretože dôkazné bremeno v danej veci znáša žalobca ako dodávateľ tovaru. K odvolávke žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom, ako vlastník, na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru, žalovaný uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly u žalobcu a následnom vyrubovacom konaní preveroval práve tieto skutočnosti a na základe výsledkov dokazovania nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane nebolo v prípadoch dodávok tovaru pre českého odberateľa TIBJU spol. s r.o. a maďarskej odberateľskej spoločnosti Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. hodnoverne preukázané.

37. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nadobudnutia tovaru odberateľmi žalobcu a tvrdení, že odberateľom dodal tovar s dodacou podmienkou EXW, žalovaný uviedol, že dodacie podmienky v medzinárodnom obchode INCOTERMS 2010 vychádzajú zo zásady určovania minimálnych povinností strán, nemajú povahu právnej normy, záväznými sa stávajú len vtedy, pokiaľ sa strany na nich v kúpnej zmluvy výslovne odvolajú. Žalobca predloženými dokladmi (faktúra a kópiami dodacích listov) deklaroval, že tovar odovzdal svojím odberateľom s uvedenou dodacou podmienkou, podľa ktorej všetky formality, riziká a náklady od okamihu prevzatia tovaru v závode, prešli na odberateľa, avšak správcovi dane nebol predložený žiaden doklad (napr. kúpnopredajná zmluva, dodací list s uvedenou EXW podmienkou, podpísaný aj odberateľom), ktorý by preukazoval, že táto dodacia podmienka bola s odberateľmi skutočne dohodnutá a bola výsledkom vôle všetkých zúčastnených strán. Dodacie podmienky v medzinárodnom obchode INCOTERMS 2010 neurčujú otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru, táto otázka by mala byť riešená v kúpnopredajnej zmluve. Vystavené faktúry s podmienkou expedície - EXW - zo závodu a kópie dodacích listov bez ich potvrdenia odberateľmi, nemožno považovať za hodnoverný dôkaz o tom, že táto dodacia podmienka bola skutočne s odberateľmi žalobcu dohodnutá. Uvedenie dodacej podmienky EXW nemôže ovplyvniť povinnosť žalobcu splniť zákonom stanovené podmienky oslobodenia od dane a preukázať ich, pretože na uznanie oslobodenia dodávok tovarov od daní znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Žalovaný uviedol, že takto dohodnuté dodacie podmienky EXW, síce žalobcu v súvislosti s dodaním tovaru zaväzujú k minimálnym povinnostiam voči odberateľovi, na druhej strane žalobcu vystavujú riziku, že nebude schopným hodnoverne preukázať, že odberatelia nadobudli k tovaru vlastnícke právo, a že tovar bol odberateľom skutočne dodaný, ako sa to stalo v preverovaných prípadoch.

38. K podmienkam uvedeným v § 43 zákona o DPH žalovaný uviedol, že pre uznanie oslobodenia intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane, musia byť všetky tieto podmienky splnené kumulatívne a nesplnenie hoci len jednej z nich, má za následok neuznanie oslobodenia dodania tovaru od dane.

K spoločnosti TIBJU spol. s r.o. žalovaný konštatoval, že správca dane, ani žalovaný, nespochybnili, že táto spoločnosť bola v preverovanom období registrovaným platiteľom DPH v ČR a mala pridelené IČ DPH, pod ktorým tovar objednala. Žalobca sa v danej veci odvoláva na dodaciu podmienku EXW, ale nepreukázal, že táto dodacia podmienka bola skutočne s odberateľom dohodnutá. Uvedenie dodacej podmienky EXW vo vystavených faktúrach žalobcu, nezbavuje povinnosti riadne preukázať, že splnil podmienky pre oslobodenie dodávok tovaru od dane. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa nijakým spôsobom nepodieľal na realizácii prepravy odberateľovi. Žalovaný uviedol, že žalobca vystavil spoločnosti TIBJU spol. s r.o. zálohovú faktúru č. 79013034 zo dňa 22.05.2013 (vytvorená dňa 22.05.2013) v sume 24.475,-- eur, predmetom ktorej bolo dodanie rúr s podmienkami expedície CPT - cena vrátane dopravy. Z predloženej zálohovej faktúry vyplýva, že prepravu tovaru českému odberateľovi mal zabezpečiť žalobca a túto prepravu následne vyfakturovať českému odberateľovi. Podľa vyjadrenia žalobcu bola v roku 2013 vystavená tomuto odberateľovi jedna zálohová faktúra, následne dňa 23.05.2013 pán C. vložil v hotovosti na obchodný účet žalobcu sumu 24.475,-- eur. Žalobca sa vyjadril, že z dôvodu, že tovar ešte nebol vyrobený, ekonomické oddelenie túto čiastku naúčtovalo na účet 32410 - preddavky. Dňa 01.07.2013 bola vystavená faktúra č. 2130753, dňa 26.07.2013 faktúra č. 2130909, ktoré boli uhradené z účtu 32410. Tvrdenie (o vystavení jednej zálohovej faktúry) spochybnil sám žalobca, keď dňa 12.10.2016 zaslal správcovi dane zálohovú faktúru č. 79013036 zo dňa 23.05.2013 (vytvorená dňa 02.05.2016) na sumu 23 718,50 eur bez uvedenia čísla objednávky, ktorá už informáciu o doprave neobsahovala. Podľa vyjadrenia prepravnej spoločnosti TRETRA, s.r.o., ktorá mala prepravu vozidlom K. vykonať, si prepravu objednala spoločnosť AP Logistic s.r.o., ktorej bola aj vykonaná preprava vyfakturovaná. Spoločnosť AP Logistic s.r.o., že si prepravu objednal P. C., s ktorým konali telefonicky, aj mailom, uvedené tvrdenie o objednávky prepravy sa však nepodarilo u spoločnosti TIBJU spol. s r.o. preveriť z dôvodu nekontaktnosti tejto spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že nie je zrejmé, kto prepravu tovaru objednal a na koho účet mala byť preprava tovaru realizovaná (v zálohovej faktúre je uvedené, že cena je vrátane dopravy, prepravca uviedol, že prepravu si objednala spoločnosť TIBJU spol. s r.o.). Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že za tovar bolo riadne zaplatené uviedol, že z predloženého výpisu z obchodného účtu žalobcu vedeného vo M. A. vyplýva, že za tovar nebolo zaplatené prevodom z obchodného účtu spoločnosti TIBJU spol. s r.o., ale dňa 23.05.2013 bola na účet vložená hotovosť v sume 24.475,-- eur s variabilným symbolom XXXXXXXX, ktorý korešpondoval s číslom zálohovej faktúry vystavenej pre TIBJU spol. s r.o. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosti TIBJU spol. s r.o. mal byť v zdaňovacom období júl 2013 dodaný tovar v celkovej hodnote 22.202,65 eur, a teda P. C. vložil na účet žalobcu vyššiu sumu. Napriek tejto skutočnosti na faktúrach č. 2130753 a č. 2130909 uvedená informácia, že odberateľ už nemá vykonať ich úhradu. Žalovaný tvrdí, že spoločnosť TIBJU spol. s r.o. za tovar zaplatila, ale v účtovných dokladoch žalobcu tieto faktúry boli vykazované, ako neuhradené, po lehote splatnosti 281 dní a 256 dní.

39. K poukázaniu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-409/04 vo veci Teleos žalovaný uviedol, že správca dane svoj záver o nepreukázaní splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH, v prípade deklarovaných dodávok českému odberateľovi TIBJU spol. s r.o., nezaložil len na skutočnosti, že český odberateľ nepodal daňové priznanie k DPH za 3. štvrťrok 2013 a táto skutočnosť nebola určujúcim dôkazom o tom, že odberateľ nenadobudol vlastnícke právo k tovaru. Ak by z predložených dôkazov, z odpovede na MVI, z výpisov z mýtnych transakcií a ďalších dôkazov vyplynulo, že tovar bol skutočne českému odberateľovi dodaný, nedostatok zistení u českého odberateľa v podobe nepodania daňového priznania k DPH, by nemal takú výpovednú hodnotu, aby bolo možné na jeho základe zamietnuť žalobcovi jeho nárok oslobodiť dodanie tovaru od dane. Prepravu tovaru síce konateľ prepravcu TRETRA s.r.o. ústne potvrdil, dokazovaním však jeho tvrdenia boli spochybnené. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zistenia správcu dane, ktoré spochybňovali tvrdenie spomínanej prepravnej spoločnosti, a to, že na faktúrach je uvedené ako miesto určenia tovaru sídlo českej odberateľskej spoločnosti, ale na priložených CMR dokladoch (SK 2523942 a SK 2531199) je ako miesto vykládky uvedené „Hungary“. V daňovom konaní nebol ozrejmený dôvod, pre ktorý žalobca, ktorý CMR doklady vypisoval, uvádzal do týchto dokladov ako miesto vykládky Maďarsko, pričom tovar dodával českému odberateľovi. CMR doklady nie sú v časti 24 - tovar prevzal, opatrené pečiatkou spoločnosti TIBJU spol. s r.o., ale pečiatkou MAJSAI KERT NÜVENITERMESSZÜT Kft., pričom nie je zrejmý vzťah tejto spoločnosti k odberateľovi TIBJU spol. s r.o., resp. žalobcovi. Prepravca sa nevedel vyjadriť k vykládke

tovaru v Maďarsku a nie je zrejmé kto, kde, presne tovar za českého odberateľa preberal. Rovnako ani výpismi z mýtnych transakcií nebol potvrdený prejazd česko-slovenskej hranice, ani vozidlom EČV: K., ani v jednom prípade deklarovanej prepravy tovaru českému odberateľovi a ani prejazd česko- maďarskej hranice nebol dňa 25.07.2017 (deň deklarovaného dodania tovaru) zaznamenaný mýtnym systémom.

40. K dodávke tovaru maďarskej odberateľskej spoločnosti žalovaný uviedol, že nespochybnil skutočnosť, že maďarskej spoločnosti boli v preverovanom období registrovanými platiteľmi DPH v Maďarsku a bolo im pridelené IČ DPH. Žalovaný však poukázal na to, že žalobca k okolnostiam uzatvorenia obchodu s maďarskými odberateľskými spoločnosťami podával rôzne vyjadrenia. Dňa 28.07.2015 doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol, že prvý kontakt za spoločnosť Moshak Vasyl Kft. nadviazal telefonicky ich spolupracovník a nasledovná komunikácia prebiehala telefonicky a mailom s M. V.. Prvý kontakt za spoločnosť Holubka Consulting Kft. mal taktiež vykonať telefonicky ich spolupracovník C. B., nasledovná komunikácia prebiehala telefonicky a mailom, pričom kontakt na žalobcu mal nájsť menovaný na internete. Dňa 09.05.2016 žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že C. B. vykonal telefonicky prvý kontakt žalobcu s maďarskými spoločnosťami, poskytol údaje o týchto firmách, ktoré zamestnankyňa žalobcu W. M. overila v obchodnom registri MR. Prvú objednávku tovaru vykonali e-mailom majitelia spoločnosti, predobjednávky vždy vykonával telefonicky C. B., oficiálne objednávky zasielali vždy majitelia spoločnosti e-mailom pani M.. Potvrdené objednávky zasielal žalobca priamo majiteľom maďarských spoločností. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 24.10.2016 sa nevedel vyjadriť k tomu, ako preverovali oprávnenosť C. B. konať za maďarské spoločnosti a dňa 25.11.2016 zamestnankyňa žalobcu W. M. uviedla, že C. B. sa neprezentoval ako oprávnený konať za spoločnosti Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft., len telefonicky informoval žalobcu o tom, že tieto dve spoločnosti ho budú kontaktovať za účelom nákupu materiálu. Za tieto spoločnosti mali žalobcu podľa vyjadrenia W. M. kontaktovať ich konatelia mailom, s údajmi spoločnosti a objednávkou, oni mali posielať avíza na nakládky a informácie o predplatbách.

41. Žalobca tvrdí v žalobe, že za tovar zaplatili maďarskej odberateľskej spoločnosti vkladom v hotovosti na účet žalobcu. K tomu žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že vklad v hotovosti na účet žalobcu vykonala osoba menom V. W. X., ktorý nebol zamestnancom, spoločníkom, ani zástupcom ani jednej z maďarských spoločností a platbu uskutočnil ako súkromná osoba.

42. Žalovaný aj v prípade dodávok tovarov do Maďarska vzhľadom na dodaciu podmienku EXW, na ktorú sa žalobca odvolával, opätovne zdôraznil, že uvedenie tejto podmienky vo vystavených faktúrach žalobcu nezbavuje povinnosť riadne preukázať, že splnil podmienky pre oslobodenie dodávok tovaru od dane. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že táto dodacia podmienka bola s maďarskými odberateľmi skutočne dohodnutá. Žalovaný uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádzali žiadne kúpnopredajné zmluvy, ktoré by preukazovali, že dodacia podmienka EXW (uvedená na preverovaných faktúrach) bola obojstranným prejavom vôle.

Prepravy fakturovaného tovaru do Maďarska pre maďarské odberateľské spoločnosti mali v zmysle predložených CMR dokladov vykonať prepravcovia KOFEGA, s.r.o. (do 29.09.2014 ES-TRANS, s.r.o.) C. S., U.S. Transport s.r.o., RÁCIÓ TRANS Kft. a RIKKO s.r.o. Správca dane a následne žalovaný skúmali predložené CMR doklady, ktorými žalobca preukazoval svoje oprávnenie uplatniť na deklarované dodávky tovarov do Maďarska § 43 zákona o DPH. Uvedené doklady sa ukázali ako nevierohodný doklad o vykonaní prepravy zo Slovenska do Maďarska a Českej republiky.

43. K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia vo vzťahu k odberateľským spoločnostiam, pričom poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-273/2011 Mecsek-Gabona Kft. a C-409/04 Teleos, žalovaný uviedol, že podstatou judikatúry Súdneho dvora EÚ vrátane spomínaných rozsudok, je ochrana poctivého obchodníka, t.j. že poctivým obchodníkom patrí oslobodenie od dane, aj keď dodali tovar nepoctivému obchodníkovi, ktorý má vo svojom konaní nedostatky alebo prípadný podvod, ak o ňom nevedeli alebo nemohli vedieť. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukazoval na skutočnosti, na základe ktorých konštatoval, že preverované zdaniteľné obchody nemožno považovať za štandardné obchodné vzťahy, ktoré by poukazovali, že žalobca prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že týmito zdaniteľnými obchodmi sa nezúčastňuje na neštandardnom a nezákonnom konaní. Išlo predovšetkým o skutočnosti, že obchodnú spoluprácu so žalobcom iniciovali telefonicky odberatelia, v prípade spoločnosti TIBJU spol. s r.o. jej konateľ a v prípade

maďarských odberateľov osoba, u ktorej nebolo preukázané, že bol oprávnený v mene maďarských spoločností. Žalobca uzatvoril s odberateľskými spoločnosťami zmluvy, v ktorých dojednal dodaciu podmienku EXW, napriek tomu, že odberateľské spoločnosti, ani ich štatutárov, nepoznal a v minulosti s nimi nespolupracoval. Napriek vyjadreniam daňového subjektu a konateľa prepravnej spoločnosti, že odberatelia za tovar najprv zaplatili a až následne bola uskutočňovaná jeho preprava do iného členského štátu, žalobca až na zálohovú faktúru č. 79013034 zo dňa 22.05.2013 pre odberateľa TIBJU spol. s r.o., nevystavoval odberateľom zálohové faktúry. Konateľ českej spoločnosti uskutočnil platbu vopred za tovar, ktorý mal byť dodaný, avšak na účet žalobcu vložil vyššiu sumu, než aká bola za dodanie tovaru fakturovaná. Na faktúrach napriek uskutočneniu platby je uvedená suma na úhradu a faktúry v Knihe vydaných faktúr sú vykazované ako neuhradené. Tiež bolo vyvrátené vyjadrenie žalobcu, že odberatelia mali pri platbách za tovar uvádzať ako variabilný symbol číslo objednávky. Platby za tovar určený obom maďarským spoločnostiam mal v dňoch 02.07., 10.07., 15.07., 17.07., 18.07. a 22.07.2013 vykonať vkladom na účet za odmenu V. W. X., ktorý sa nevedel vyjadriť k činnosti maďarských spoločností a nepotvrdilo sa, že bol oprávnený konať v ich mene. V. W. X. v uvedených dňoch vkladal na účet žalobcu vždy takmer sumu cca 24.000,-- eur.

44. K námietke žalobcu, že ten, kto musí niesť zodpovednosť za nesplnenie si daňových povinností je odberateľ, žalovaný uviedol, že v daňovom konaní je žalobca, ktorý si uplatňuje oslobodenie dodávok tovaru od dane ten, kto musí preukázať, že toto oslobodenie si uplatnil oprávnene, a teda dôkazné bremeno spočíva na ňom. Skutočnosť, že deklarovaných odberateľov z iných členských štátov nebolo na základe odpovedí z MVI preukázané nadobudnutie tovaru, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. Poukázal na to, že z obsahu rozhodnutí jednoznačne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalovaný z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu nie je možné akceptovať, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

45. Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

46. Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

47. Podľa § 43 ods.5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4: a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľom poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo inou osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať: 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

48. Podľa § 8 ods.1 písm.a) prvá veta po bodkočiarku zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods.1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

49. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí, a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosť, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

50. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 Daňového poriadku).

Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

51. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného z 25.05.2017 č. 101073966/2017, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo 07.02.2017 č. 100226890/2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 30.126,33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 žalobcovi, čím správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 314.848,44 eur na sumu 284.722,11 eur za uvedené zdaňovacie obdobie. Žalobca obe rozhodnutia považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie, keďže v priebehu daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, preukázal, že prijal všetky opatrenia na to, aby sa nestal súčasťou prípadného podvodného reťazca a konal v dobrej viere. Tvrdil, že správca dane ani žalovaný mu nepreukázal zlý úmysel, eventuálne jeho vedomosť, že sa podieľa na daňovom podvode pri obchodovaní s českou spoločnosťou TIBJU spol. s r.o. a maďarskými spoločnosťami Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. Preto žalovaný nebol oprávnený odmietnuť právo žalobcu na oslobodenie od DPH v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu. Žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal splnenie všetkých hmotno-právnych podmienok pre priznanie oslobodenia od DPH podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH.

52. Rozhodujúcou otázkou v danom prípade je posúdenie, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii

predložených dokladov, ale tieto doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 z 23.02.2011 vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

53. V prípade intrakomunitárneho obchodu, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. Č-409/04 vyplýva, že pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos z daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku)(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.01.2017).

54. Súd, zaoberajúc sa žalobnými bodmi žalobcu a ich vyhodnoteniu vzťahu napadnutým rozhodnutiam a obsahu administratívneho spisu, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

K tvrdeniu žalobcu, že preukázal splnenie hmotno-právnych podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH, kde je potrebné uviesť, že jedinou nespochybniteľne splnenou podmienkou bola registrácia českých a maďarských odberateľov ako platiteľov DPH v Česku a v Maďarsku. Splnenie ostatných podmienok vzhľadom na to, že všetky tri spoločnosti boli pre príslušného správcu dane nekontaktné, nepodali daňové priznanie za 3. štvrťrok 2013, a nepredložili žiadne doklady na overenie uskutočnenia obchodných transakcií so žalobcom, nemožno považovať za splnené, pretože pochybnosti správcu dane vykonaným dokazovaním odstránené neboli.

Žalobca sa odvolával na zmluvne dohodnutú dodaciu podmienku EX WORKS podľa Incoterms 2010, v zmysle ktorej jeho povinnosťou bolo odovzdať odberateľom tovar vo svojom závode a všetky formality, riziká a náklady od okamihu prevzatia tovaru prešli na odberateľov. Žalobca však správcovi dane ani žalovanému v odvolacom konaní nepreukázal, že táto dodacia podmienka bola s odberateľmi skutočne dohodnutá, keďže správcovi dane neboli ani predložené žiadne kúpne zmluvy, iba vystavené faktúry s podmienkou expedície EXW zo závodu a kópie dodacích listov bez potvrdenia odberateľmi. Samotná dodacia podmienka EXW sa nepredstavuje sama o sebe, prechod vlastníctva na odberateľa, pretože táto okolnosť má byť dohodnutá v zmluve. Napriek tejto dodacej podmienky však žalobca je povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH.

55. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacom konaní bolo zistené správcom dane, že česká spoločnosť TIBJU s.r.o. nadviazala kontakt so žalobcom prostredníctvom svojho konateľa P. C., s ktorým potom žalobca rokoval iba telefonicky a mailom. Preprava tovaru tejto spoločnosti nebola preverená z dôvodu nekontaktnosti prepravných spoločností ES-TRANS (teraz KOFEGA) prepravca C. S. žiadne doklady o preprave nepredložil, a prepravná spoločnosť TRETRA s.r.o. prepravovala tovar na objednávku spoločnosti SP Logistic s.r.o., ktorej aj preprava bola vyfakturovaná. Žalobca predložil CMR doklad, na ktorom bolo uvedené miesto dodania Maďarsko. Navyše, spoločnosť TIBJU spol. s r.o. mala v máji 2013 zaplatiť zálohovou faktúrou v hotovosti na obchodný účet žalobcu sumu 24.475,-- eur, ktoré boli uhradené z účtu XXXXX. Tejto spoločnosti bol však v júli 2013 dodaný podľa faktúry tovar v celkovej hodnote 22.202,65 eur. Na faktúrach, ktoré vyhotovil žalobca, však nebolo uvedené, že odberateľ už nemá vykonať ich úhradu, a žalobca tieto faktúry vykazoval v účtovníctve ako neuhradené po lehote splatnosti.

56. Maďarské spoločnosti Moshak Vasyl Kft. a Holubka Consulting Kft. boli rovnako registrované v Maďarsku ako platitelia DPH, ale za 3. štvrťrok 2013 priznané dané nepodali. Obe spoločnosti sú

rovnako nekontaktné. So žalobcom za tieto spoločnosti nadviazal telefonický kontakt ich spolupracovník, a následne prebiehala komunikácia telefonicky a mailom. Žalobca si nepreveril, či spolupracovník maďarských spoločností (B. C.) mal oprávnenie konať za tieto spoločnosti a za tovar platili vkladom v hotovosti na účet žalobcu. Ako vyplýva z obsahu spisu, vklady vykonával nielen W.É. X. na základe písomného oprávnenia ako súkromná osoba, pričom nemal vedomosť o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a tými maďarskými spoločnosťami, v mene ktorých vykonával úhrady. Ani údaje na CMR dokladoch, ktoré vypĺňal žalobca, nezodpovedali skutočnosti, tak ako je to uvedené podrobne v protokole, ako aj v oboch rozhodnutiach napadnutých žalobou.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že „Ak daňový subjekt v daňovom konaní nepredložil vierohodné doklady o dodaní tovaru do členských štátov Európskej únie, nesplnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od DPH“.

Súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.01.2017, podľa ktorého „Prepravným dokladom pri medzinárodnej cestnej preprave tovaru v zmysle Dohovoru je CMR. Je bežným pravidlom, že odosielateľ od prepravcu žiada písomné potvrdenie príjemcu tovaru. Pokiaľ CMR nemá všetky podstatné náležitosti vyplnené, správca dane nemusí považovať tento dôkaz za relevantný, a v takomto prípade pristupuje k overovaniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi (dodací list, objednávka, menová pošta, a pod.). Pokiaľ uvedená CMR neobsahovala údaje o mieste určenia a za službu (prepravu), nebola vystavená faktúra, a ani požadovaná platba, tak nie je možné akceptovať nepochopiteľné vyjadrenie prepravcu, že síce prepravu vykonal, ale faktúru nevystavil, lebo odberateľ sa stal nekontaktným.

57. Súd na základe výsledkov dokazovania a nazhromaždených dôkazov považuje tvrdenie žalobcu, že konal s obozretnosťou a prijal všetky opatrenia na zamedzenie jeho účasti v prípadnom daňovom podvode, za neopodstatnené. Tak, ako uviedol aj žalovaný, súd zdôrazňuje, že podstatou judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktoré sa žalobca odvoláva, je ochrana poctivého obchodníka, ktorému patrí oslobodenie od dane aj v prípade, ak dodal tovar nepoctivému obchodníkovi, za podmienky, že o nedostatkoch v jeho konaní, prípadne podvode, nevedel, alebo nemohol vedieť. Všetky okolnosti uzatvárania zmlúv s českými a maďarskými odberateľmi dohodnutá dodacia podmienka EXW napriek tomu, že štatutárnych zástupcov uvedených spoločností nepoznal a ani s nimi predtým neobchodoval, nasvedčujú tomu, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že sa zdaniteľnými obchodmi nezúčastňuje na prinajmenšom pochybnom obchode, napriek tomu, že vedel, že si bude uplatňovať oslobodenie od DPH. Žalobca si splnil iba formálnu povinnosť a predložil faktúry, ktoré vystavil odberateľom a CMR doklady, ktoré vykazovali formálne aj obsahové nedostatky. Zákon však vyžaduje súčasné splnenie aj materiálnej podmienky, čo znamená, že žalobca musí preukázať, že doklady, na základe ktorých si uplatňuje oslobodenie od DPH, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

58. Z uvedených dôvodov súd považoval postup správcu dane, ako aj žalovaného, za správny a zákonný, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 ( ).

60. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa (ďalej len

"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.