Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-20-2019.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému K. N., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 26.9.2018 č. k. 6T/90/2016-115, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. N., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Skalica na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 26. septembra 2018 rozhodol takto: „Obžalovaný K. N., nar. XX.XX.XXXX v J., ČR, trvale bytom R. č. XX, adresa na doruč. písomností R. č. XXX, okres C., ČR, na slobode
sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
od presne nezisteného času do dňa 23.11.2015 si na presne nezistenom mieste zadovážil sušinu rastliny rodu Cannabis, pričom dňa 23.11.2015 v čase o 10,10 h pri jeho vstupe na územie Slovenskej republiky na nákladnom motorovom vozidle zn. Fiat Ducato, r.v. 2005, EČV: 7B55102, MPZ CZ, žltej farby bol kontrolovaný príslušníkmi Colného úradu finančnej správy Trnava v colnom priestore hraničného prechodu Brodské D2 vstup do SR, kde služobný pes cvičený na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok ev. č. 146/2009 OL, označil prítomnosť týchto látok v priestore priehradky pred spolujazdcom, ktorú K. N. následne dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Tr. poriadku, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2015/17513 zo dňa 21.12.2015 bolo zistené, že stopa č. 1 čierne plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovala upotrebiteľné konope s hmotnosťou 7505 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 12,3 % hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 31 obvykle jednorazovým dávkam, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
t e d a
neoprávnene previezol, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,
č í m s p á ch a l
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného zákona,
za to m u u k l a d á
podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o treste obžalovaný, ktoré však bližšie neodôvodnil. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na tento postup. Obžalovaný neprevzal upovedomenie o verejnom zasadnutí na adrese, ktorú uviedol na účely doručovania zásielok. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Treba v prvom rade uviesť, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Výrok o vine u obžalovaného teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti, obžalovaný totiž zákonne konformným spôsobom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že uloženie trestu obžalovanému v trestnej sadzbe 3 až 10 rokov by bolo neprimerane prísne. Okresný súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Podľa tohto stanoviska ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného rovnako ako okresný súd k záveru, že je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. Na rozdiel od obžalovaného ale má za to, že trest uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Krajský súd konštatuje, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní aj mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Okresný súd správne uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko odsudzoval páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Správny je z tohto hľadiska podľa odvolacieho súdu aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.