Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-218-2018.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/218/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: ADOS spol. s r.o., Pri Suchom mlyne 10, 811 04 Bratislava, IČO: 17 314 526, zast.: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 237 325 proti žalovanému: ALK Slovakia s. r. o., Tomášikova 64, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 893 761, zast.: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., Karlovo náměstí 671/24, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, IČO: 35 884 703 o zaplatenie sumy 2.539,50 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/458/2016-302 zo dňa 25.4.2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/458/2016-302 zo dňa 25.4.2018 p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.539,50 eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 20.8.2014 uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1. V zmysle článku II. zmluvy bolo účelom nájmu okrem iného aj umiestnenie sídla žalovaného na adresu nehnuteľnosti, čím strany zmluvného vzťahu jasne deklarovali spätosť existencie nájomného vzťahu s oprávnením žalovaného využívať adresu nehnuteľnosti ako jeho sídla a mať ho takto zapísané aj v obchodnom registri. Dňa 31.12.2015 došlo k ukončeniu zmluvy o nájme nebytových priestorov na základe dohody ku dňu 31.12.2015. Zmena adresy zo strany žalovaného v obchodnom registri nebola zabezpečená, na základe čoho žalobca adresoval žalovanému list označený ako dohoda o ukončení zmluvy o nájme nebytového priestoru dňa 11.2.2016 a oznámil mu svoj nesúhlas s používaním adresy nehnuteľnosti ako sídlo žalovaného, nakoľko titul, z ktorého vyplývalo oprávnenie túto adresu užívať, odpadol ukončením nájomného vzťahu medzi stranami. K zmene sídla zápisu žalovaného v obchodnom registri došlo až dňa 22.3.2016. Žalovaný užíval adresu nehnuteľnosti bez právneho titulu z toho dôvodu žalobcovi v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie. Užívanie nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti je ponúkanou službou, za takúto službu je odberateľom uhrádzaná primeraná mesačná - ročná odplata. Obvyklá trhová cena za zriadenie sídla spoločnosti, súčasným preposielaním poštových zásielok sa pohybuje v rozpätí 10 - 15 eur mesačne. Žalobca si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie sídla žalovaným
po ukončení nájomného vzťahu za obdobie od 1.1.2016 do 22.3.2016 vo výške 10 eur mesačne, t.j. 30 eur. Žalobca ďalej uviedol, že po ukončení nájomného vzťahu žalobca uzatvoril dňa 8.1.2016 novú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom tých istých nebytových priestorov so začiatkom od 15.1.2016 s dohodnutým mesačným nájomným 717 eur bez DPH na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou so spoločnosťou ARVEL, spol. s r.o. Žalobca v zmluve vyhlásil, že neexistujú žiadne skutočnosti oprávňujúce obavu, že budúci nájomca predmetných priestorov by nemohol tieto užívať v súlade s účelom nájmu, respektíve, že neexistuje žiadna okolnosť spôsobilá ohroziť nájomcov v nerušenom výkone užívacieho práva v zmysle zmluvy. Zároveň sa v zmysle článku 5 bod 5.4. zmluvy strany dohodli na sankcii v podobe možnosti odstúpenia od zmluvy s okamžitou účinnosťou v prípade, že by sa tieto prehlásenia žalobcu ukázali ako nepravdivé. Dňa 15.1.2016 nový nájomca odstúpil od zmluvy pre porušenie článku 5 bod 5.3. písmena a) až f). Nájomca porušenie videl v tom, že vyššie uvedené prehlásenie žalobcu ako prenajímateľa sa ukázali ako nepravdivé, nakoľko podľa názoru nájomcu skutočnosť, že určitý subjekt má v priestoroch, ktoré predstavovali predmet nájmu zriadené sídlo by mohlo do budúcnosti priamo či nepriamo ohroziť výkon jeho užívacieho práva ako nájomcu. Žalovaný v súlade s ustanovením §§ 373, 377 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka porušil svoju povinnosť tým, že po ukončení nájomného vzťahu nevykonal zmenu zápisu sídla. Žalobca si teda podanou žalobou uplatnil tiež nárok na náhradu škody a ušlého zisku podľa §§ 379, 380 Obchodného zákonníka, pozostávajúce z dôvodne očakávaného nájomného, minimálne vo výške 358,50 eur za mesiac január a 717 eur za mesiac február, marec, apríl v celkovej sume 2.509,50 eur, čo predstavuje jeho ušlý zisk.
2. Prvoinštančný súd na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že sídlo právnickej osoby je možné vnímať vo formálnom a materiálnom zmysle. Vo formálnom zmysle predstavuje sídlo právnickej osoby údaj, ktorý sa zapisuje do príslušného registra a musí byť určený pri vzniku právnickej osoby, keďže je jedným z jej hlavných znakov. V materiálnom zmysle vnímame sídlo ako miesto skutočného výkonu podnikateľskej činnosti spoločnosti alebo miesto, kde sa prijímajú podnikateľské rozhodnutia. Prienik formálneho a materiálneho sídla nie je právnym poriadkom Slovenskej republiky vyžadovaný. Ďalej uviedol, že v zmysle Obchodného zákonníka je titulom pre zápis adresy ako sídla právnickej osoby do obchodného registra vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo užívacie právo k nehnuteľnosti (napr. nájomná zmluva) alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti s jej zápisom ako sídla. Všetky uvedené zákonné možnosti sú rovnocenné a je možné ich využiť samostatne. Obchodný register je verejný zoznam zákonom určených údajov o zapisovaných subjektoch.
3. V prípade zápisu sídla žalovaného do obchodného registra bol podkladom súhlas. Súhlas nebol podmienený trvaním nájomného vzťahu. Žalobca nepreukázal, že súhlas odvolal, ak tvrdí, že to priamo vyplýva z dojednania v nájomnej zmluve v čl. II. bod 2.1. Vlastník alebo iná oprávnená osoba môže podať podnet, ak užívací titul, resp. súhlas bol odvolaný, uplynul čas, na ktorý bol udelený a pod. Žalobca si uplatnil nárok 10 eur za každý mesiac, pokiaľ bolo v obchodnom registri ako sídlo zapísané miesto podnikania žalovaného, pričom žalobca tvrdil, že v tom období žalovanému bola doručovaná pošta. Žalovaný preukázal, že požiadal poštu o doposielanie zásielok, samozrejme nemôže ovplyvniť to, ak tretia osoba aj napriek tomu, že bola upozornená, poštu smerovala na inú adresu. K odvolaniu súhlasu s umiestnením sídla nedošlo (nový vlastník vstupuje do práv a povinností). So zápisom sídla žalovaného po ukončení nájomného vzťahu žalobca nepreukázal, v čom spočívalo obohatenie žalovaného, aké služby žalobca poskytoval a aké náklady mu vznikli. V zmluve o nájme nebytových priestorov a v súhlase nebola dohodnutá odplata osobitne za užívanie adresy sídla žalovaného. V dohode o ukončení nájmu sa neriešila osobitne otázka zániku práva žalovaného na užívanie adresy nehnuteľnosti, výslovne nebola dohodnutá povinnosť žalovaného zmeniť sídlo. Spoločnosti, ktoré poskytujú virtuálne sídlo so zápisom sídla poskytujú aj služby - notifikácia o prijatie zásielky, skenovanie zásielky, preposielanie zásielky. Dôkazy o preposielaní zásielok žalobcom sú datované niekoľko mesiacov po zmene sídla žalovaného, objednávka je adresovaná na spoločnosť ADOS. Súd prvej inštancie nepovažoval v tomto konaní za potrebné riešiť otázku obchodných vzťahov, zastúpenia medzi stranami sporu.
4. K nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka prvoinštančný súd uviedol, že ak žalobca tvrdí, že dôvodom odstúpenia nájomnej zmluvy je skutočnosť, že na tej istej adrese mal žalovaný zapísané sídlo, v čase vypracovania nájomnej zmluvy z obchodného registra mohol vedieť, že žalovaný má stále zapísané sídlo na uvedenej adrese a pred týmto vyhlásením si mal preveriť túto skutočnosť. Poukázal tiež na dohodu o ukončení nájmu, ktorá neobsahuje prehlásenie žalovaného o zmene sídla k 31.12.2015. V dohode o ukončení nájmu v čl. 2 sa zmluvné strany dohodli na kompenzácii za predčasné ukončenie nájmu vo výške 7.154,40 eur. Z tohto dojednania nevyplýva, že kompenzácia
predstavuje náhradu za zhodnotenie nebytového priestoru. Táto skutočnosť nevyplýva z výpovede štatutárnych zástupcov, pričom konateľ žalobcu tvrdil, že mal prísľub od žalovaného, že k zmene sídla dôjde k 31.12.2015, žalovaný zastúpený prokuristom uviedol, že žalobcovi oznámil, že táto požiadavka je nereálna. Podľa názoru konajúceho súdu nepostupoval žalobca v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví. Žalobca si pred vyhlásením mal a mohol preveriť, či žalovaný má zapísané sídlo v obchodnom registri. Rovnako túto možnosť mala aj spoločnosť ARVEL.
5. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Za základnú otázku podstatnú pre toto konanie považoval žalobca posúdenie, či žalovaný stratil ku dňu 31.12.2015 právo mať zriadené sídlo na adrese priestorov žalobcu. Namietal záver prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „v dohode o ukončení nájmu sa neriešila osobitne otázka zániku práva žalovaného na užívanie adresy nehnuteľnosti, výslovne nebola dohodnutá povinnosť žalovaného zmeniť sídlo“. Naopak uviedol, že strany sporu sa dohodli, že právo na umiestnenie sídla získava žalovaný ako nájomca, na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Toto právo umiestniť sídlo žalovaného v predmete nájmu je samostatným zmluvným plnením. Ďalej uviedol, že je nesporné že právo fyzicky užívať predmet nájmu a právo použiť predmet nájmu aj na účely sídla nájomcu, sú samostatné plnenia, nakoľko iba samotný písomný súhlas so zriadením sídla nedáva samozrejme subjektu nárok priestory aj užívať, a rovnako Zmluva o nájme priestorov sama o sebe bez výslovného súhlasu so zriadením sídla zo strany Prenajímateľa neoprávňuje nájomcu k zápisu sídla na adrese predmete nájmu. Miera oprávnenia „užívať predmet nájmu“ ako základného zákonného oprávnenia nájomcu je vždy upravená účelom nájmu. Podstatné je však podľa názoru žalobcu to, že v tomto prípade nájomná zmluva explicitne obsahovala právo nájomcu na zriadenie sídla v predmete nájmu a toto právo vyplýva z plnenia prenajímateľa, ktoré poskytuje tento nájomnou zmluvou v nej je explicitne uvedené ako účel nájmu. V zmysle písomnej dohody o skončení nájmu nie je žiadna zmluvná strana od 31.12.2015 oprávnená požadovať akékoľvek plnenie uvedené v zmluve o nájme od druhej zmluvnej strany. Potom nespochybniteľné platí právny záver, že žalovaný ako nájomca nebol oprávnený mať od 31.12.2015 sídlo u prenajímateľa - žalobcu. Z tohto dôvodu nie je ani podstatné, či žalovaný použil na Obchodný register na zápis sídla nájomnú zmluvu alebo samostatný písomný súhlas, jednak je zo skutkového stavu zrejmé, že písomný súhlas so zriadením sídla bol udelený z dôvodu existencie nájomného vzťahu a bol ním podmienený. Ale najmä po podpise nájomnej zmluvy a po udelení písomného súhlasu so zriadením sídla (na ktorý sa žalovaný odvoláva a od ktorého odvodzuje svoje právo mať zriadené sídlo u žalobcu), sa strany sporu preukázateľne dohodli, že od 31.12.2015 zaniká nárok žalovaného mať toto sídlo u žalobcu. Táto dohoda je nespochybniteľná a jednoznačne vyplýva z písomnej dohody. Nebol teda potrebný žiadny jednostranný úkon žalobcu - odvolanie súhlasu, nakoľko sa o tom strany sporu dohodli.
7. Žalobca v súvislosti s nárokom na náhradu škody namietal záver konajúceho súdu, že si mal pred podpisom nájomnej zmluvy s novým nájomcom preveriť, či na adrese predmetu nájmu nie je stále zapísané sídlo žalovaného. Podľa názoru žalobcu tento nemal povinnosť overovať si cez internet, ktorého výpisy nie sú ani smerodajné, nakoľko sú s časovým sklzom a nie sú použiteľné na právne účely, či si žalovaný skutočne svoju povinnosť splnil alebo nie. Oprávnene vychádzal z predpokladu, že keďže záväzky sa majú plniť, že ich splnil aj žalovaný.
8. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.6.2018 uviedol, že napriek opakovaným tvrdeniam žalobcu ani z textu nájomnej zmluvy, ani zo súhlasu a ani zo vzájomných rokovaní strán nevyplýva záver tvrdený žalobcom, že súhlas bol nevyhnutne spätý so zmluvou o nájme. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že by mala zmluva prednosť pred samotným súhlasom alebo že by ho nahradzovala alebo konzumovala, resp. že by zánikom zmluvy zanikal aj súhlas. Súhlas teda predstavoval samostatný právny titul na zápis adresy: X. Q. F. XX, XXX XX B. ako sídla žalovaného. Súhlas so zápisom adresy ako sídla môže byť udelený bezodplatne alebo za dohodnutú odplatu (napríklad pri službách virtuálneho sídla). Súhlas so zápisom adresy ako sídla však vôbec nijako
neoprávňuje právnickú osobu (adresáta súhlasu) k užívaniu nehnuteľnosti, v ktorej sa bude sídlo nachádzať. Na to slúži nájomná zmluva na nehnuteľnosť, resp. jej časť - nebytový priestor. Účelom nájmu podľa článku II, odsek 2.1 zmluvy bolo užívanie predmetu nájmu, t.j. nebytového priestoru ako kancelárske priestory za účelom vykonávania činnosti žalovaného v súlade s predmetom činnosti uvedeným v zakladateľskej listine žalovaného. V predmetnom článku sa tiež uvádza, že žalovaný má právo užívať predmet nájmu na účely umiestnenia sídla žalovaného. V žiadnom prípade však nejde o samostatný účel užívania nebytového priestoru. Zmluva zároveň upravovala iba cenu (nájomné) za nájom nehnuteľnosti a nie za užívanie sídla. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 zákona o nájme nebytových priestorov a vzhľadom na ustálenú judikatúru českých a slovenských súdov výška nájomného ani nesmie zahŕňať cenu za iné služby spojené s nájmom. Ak by nájomné, teda odplata za dočasné užívanie nebytových priestorov, bez ďalšej špecifikácie zahŕňala akékoľvek ďalšie sumy, napr. žalobcom tvrdenú odplatu za užívanie adresy ako sídla zapísaného v Obchodnom registri, bola by táto zmluva absolútne neplatná. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle článku 1 ods. 3 dohody o skončení nájmu zanikli len práva a povinnosti zo zmluvy. Predmetom zmluvy však bol iba nájom nebytového priestoru a zabezpečenie dodávky služieb súvisiacich s nájmom nebytového priestoru, a to najmä vodného, stočného, plynu a elektrickej energie. Podpisom dohody teda nezanikli a ani nemohli automaticky akékoľvek práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným spojené s užívaním nehnuteľností. V dohode sa žiadnym spôsobom nerieši zánik práva žalovaného na užívanie adresy nehnuteľnosti ako to tvrdí žalobca, neruší sa, resp. neobmedzuje sa platnosť súhlasu, ktorý bol podkladom pre zápis adresy: X. Q. F. XX, XXX XX B. ako sídla žalovaného. Zánikom zmluvy teda nezanikol právny titul žalovaného na užívanie adresy nehnuteľnosti ako svojho sídla. Nie je preto možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený mať od 31. decembra 2015 v Obchodnom registri uvedenú ako adresu sídla spoločnosti adresu nehnuteľnosti žalobcu.
10. Žalovaný tiež odmieta argumentáciu žalobcu o bezdôvodnom obohatení. Žalovaný sa žiadnym spôsobom neobohatil (nezískal žiadny prospech) na úkor žalobcu tým, že mal adresu nehnuteľnosti (teda ani nie nebytový priestor) zapísanú ako sídlo v Obchodnom, resp. v inom registri. Žalovaný od 5. decembra 2015 v plnej miere využíval svoj nový prenajatý nebytový priestor na K. ulici XX v B. a nemal žiadne ekonomické využitie alebo iné využitie pre „službu“ poskytovanú žalobcom. Žalovaný sa v čase od 1. januára 2016 do 22. marca 2016 žiadnym spôsobom neobohatil na úkor žalobcu a nemal žiadny reálny ani teoretický prospech zo skutočnosti, že ako adresa sídla bola v tomto čase registrovaná adresa nehnuteľnosti.
11. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaný uviedol, že v danom prípade nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti v súvislosti so zmenou svojho sídla. Zdôraznil, že dotknutý nebytový priestor bol vyprataný a vrátený žalobcovi ešte pred skončením doby nájmu v zmysle dohody o skončení nájmu, a teda žalobca mal možnosť s nebytovým priestorom voľne nakladať, vrátane možnosti ho opätovne prenajať.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. Žalobca vo svojej replike zo dňa 2.8.2018 zopakoval dôvody a právnu argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní.
14. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 26.10.2018 zotrval na svojich vyjadreniach k meritu veci.
15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
17. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30 eur a nárok na náhradu škody vo výške 2.509,50 eur, ktoré si žalobca uplatnil z dôvodu, že žalovaný mal v čase od 1.1.2016 do 22.3.2016 (po skončení nájomného vzťahu) adresu nehnuteľnosti, v ktorej bol predmet nájmu, zapísanú ako svoje sídlo v obchodnom registri.
18. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v zmysle dohody o skončení nájmu nebol žalovaný od 31.12.2015 oprávnený mať sídlo u prenajímateľa - žalobcu, pretože od 31.12.2015 (skončenie nájomného vzťahu) zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy o nájme. Podieloví spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti udelili dňa 20.4.2014 žalovanému podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka súhlas so zápisom nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti žalovaného. Z vykonaného dokazovanie nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že súhlas bol nevyhnutne spätý so zmluvou o nájme. Je nepochybné, že v zmysle platnej právnej úpravy postačuje pre zápis adresy ako sídla spoločnosti právnickej osoby samotný súhlas vlastníka nehnuteľnosti (bez súčasného uzavretia nájomnej zmluvy). Len zo skutočnosti, že v danom prípade bola uzavretá aj nájomná zmluva a súčasne bol udelený samostatný súhlas so zriadením sídla, nemožno konštatovať, že súhlas bol (existenčne) viazaný na dobu trvania nájomnej zmluvy. Zánikom zmluvy o nájme teda nezanikol právny titul žalovaného na užívanie adresy nehnuteľnosti ako sídla žalovaného.
19. Nad rámec uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal, v čom spočívalo obohatenie žalovaného, aké služby žalobca poskytoval a aké náklady mu vznikli. Je nutné poznamenať, že žalovaný dňa 4.12.2015 protokolárne odovzdal žalobcovi dotknutý nebytový priestor, a teda od tohto dňa ho fakticky neužíval. Zapísanie konkrétnej adresy ako sídla spoločnosti možno v posudzovanom prípade považovať za administratívnu kategóriu. V tejto súvislosti nemožno tiež opomenúť fakt, že podľa článku 2 bod 3 dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov sa zmluvné strany dohodnú, že žalovaný uhradí žalobcovi sumu vo výške 7.154,40 eur bez DPH ako kompenzáciu za predčasné ukončenie zmluvy o nájme.
20. V súvislosti s nárokom na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 2.509,50 eur odvolací súd v názorovej zhode s prvoinštančným súdom konštatuje, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Žalobcove argumenty uvádzané v podanom odvolaní nevyvrátili ani nespochybnili právne závery súdu prvej inštancie ohľadom (ne)existencie predpokladov pre vznik škody, pričom odvolací súd uvedené závery súdu prvej inštancie, ako aj ich odôvodnenie, považuje za správne, a preto na ne odkazuje.
21. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).