Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-84-2016.pdf
PDF · 107.16 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/84/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností, so sídlom Bratislava, Koceľova 15, IČO: 00419109, právne zastúpeného JUDr. Petrom Berníkom, advokátom so sídlom Poprad, Karpatská 3256/15, proti žalovaným: 1. Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, Námestie mieru 3, Prešov, 2. Okresný úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 16, Poprad, 3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie 10 384,39 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 384,39 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade zamieta,
III. žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná v osobitnom uznesení, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia,
IV. náhradu trov konania žalovaným v 2. a 3. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 9.3.2016 žiadal súd, aby zaviazal pôvodne Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Prešov na zaplatenie sumy 10 384,39 Eur spolu s príslušenstvom, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy č. XX/XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX odkúpil od predávajúceho Slovenská republika - Obvodný úrad v O. O. pozemky, parcely K. Č.. XXX/XX o výmere XX XXX m2, v katastrálnom území O. T. za dohodnutú cenu 1 254 990,- Sk. Neskôr na Okresnom súde v Poprade prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva a Okresný súd v Poprade rozsudok č. k. 15C 1/2012 - 199 zo dňa 29.9.2013 rozhodol, že žalobcovia v danom konaní sú vlastníci pozemkov č. XXX/X X. XXX/X v k. ú. O. T.Á., ktoré boli súčasťou pôvodnej parcely K. XXX/XX. Kúpnopredajná zmluva č. XX/XXX-XX podľa rozhodnutia Okresného súdu bola absolútne neplatný právny úkon. Žalobca hoci zaplatil Slovenskej republike za predmetnú nehnuteľnosť sa nestal vlastníkom parciel č. XXX/X X. XXX/ X. Od žalovaného teda žiadal vrátenie kúpnej ceny za predmetné pozemky, čo pri parcele č. XXX/X pri výmere X XXX m2 bolo 164 890,- Sk a pri parcele č. XXX/X pri výmere X XXX m2 bolo 147 950,- Sk, teda spolu 312 840,- Sk, čo predstavuje sumu 10 384,39 Eur. Keďže žalovaný dobrovoľne finančné prostriedky žalobcovi nezaplatil tento bol nútený podať žalobu. Žalobca mal zato, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
3. Súd dňa 27.5.2016 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel č. k. 25C 84/2016
- 56. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, pričom namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to, že vo veci ide o majetok štátu v dočasnej správe. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zo zákonov, okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu stanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu a to konkrétne § 5 Zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj k rozporuplným vyjadreniam či už Okresného úradu Poprad, Okresného úradu Kežmarok alebo ďalších subjektov, žalobca postupne upravoval okruh subjektov na strane žalovaného, pričom žalovaným bol aj Okresný úrad Poprad, Okresný úrad Kežmarok, Okresný úrad Prešov, Ministerstvo vnútra SR a Centrum podpory Prešov. Vzhľadom k tomu, že Centrum podpory Prešov nemá samostatnú právnu subjektivitu, keďže ide len o zariadenie Ministerstva vnútra SR súd, skúmajúc podmienky konania, zastavil vo vzťahu k tomuto subjektu konanie, keďže nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo vzťahu k pôvodne žalovaným Okresný úrad Kežmarok a Okresný úrad Prešov žalobca zobral žalobu späť. Súd v tejto časti konanie zastavil. Na strane žalovaných tak v konaní zostali Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, Okresný úrad Poprad a Ministerstvo vnútra SR.
4. Okresný úrad Poprad vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje konanie voči nemu zastaviť z dôvodu absencie jeho pasívnej legitimácie. Poukázal tiež na skutočnosť, že predmetné parcely, ktorých vrátenie kúpnej ceny je predmetom sporu, boli v dočasnej správe Obvodného úradu v O. O. a podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okresný úrad v sídle kraja, teda Okresný úrad Prešov, spravuje majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu a to konkrétne § 5 Zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
5. Ministerstvo vnútra SR vo svojom podaní zo dňa 8.6.2016 odstúpilo Okresnému úradu Poprad platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Prešov v tomto konaní s tým, že tento orgán, teda Okresný úrad Poprad, je príslušným na ďalšie konanie. Ministerstvo vnútra SR vznieslo aj námietku premlčania, z dôvodu, že ak zmluva bola absolútne neplatná mal žalobca svoj nárok možnosť uplatňovať už od roku XXXX.
6. Okresný úrad Prešov vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko podľa neho Okresný úrad Prešov v čase podania žaloby nemal postavenie účastníka, keďže nemá právomoc v tomto konaní vystupovať samostatne. Poukázali na skutočnosť, že Slovenská republika nebola účastníkom konania vedeným pred Okresným súdom Poprad č. k. 15C 1/2012 a nemal možnosť sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu. Podľa Okresného úradu Prešov nie je jasné z predložených dokumentov z akého titulu pôvodne pripadli predmetné nehnuteľnosti do majetku štátu a z tohto dôvodu nie je údajne Okresný úrad Prešov v predmetnej právnej veci konať. Žalovaný teda žiadal, aby súd vo vzťahu k nemu konanie zastavil. Na pojednávaní tiež uviedol, že Okresný úrad nemá právnu subjektivitu, je len správcom pohľadávky. Nie sú správcami pohľadávok štátu, sú len správcami pohľadávok, ktoré vznikli z ich činnosti a žalovaná suma takouto pohľadávkou nie je.
7. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán konania, oboznámením kúpnou zmluvou č. XX/XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 15C 1/2012 - 199 a rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 5Co 43/2014 - 228, vyjadreniami žalovaného Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.7.2015 a 26.10.2015, oboznámením sa s výpisom z LV XXX v k. ú. O. T., výpisom z pozemkovej knihy č. XXX, XXX, XXX, XXX, výkazom zo dňa XX.X.XXXX, osvedčením zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
8. Na základe Kúpnej zmluvy č. XX/XXX -XX/maj zo dňa XX.XX.XXXX odkúpil žalobca od predávajúceho Slovenská republika - Obvodný úrad v O. O. pozemky - parcelu K. Č.. XXX/XX o výmere 11 409 m2 v kat. úz. O. T. za dohodnutú kúpnu cenu 1 254 990,- ktorú navrhovateľ zaplatil. Predávajúci v zmluve prehlásil, že „ručí za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť predávanej nehnuteľnosti“. V článku I. zmluvy je uvedené, že SR je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, v zmysle § 1 ods. b) vyhlášky FMF č. 61/1986 Zb o dočasnej správe národného majetku, v dočasnej správe Obvodného úradu v O. O.. 9. Parcela EN č. XXX/XX bola vytvorená, okrem iných, aj z parciel mpč. XXX/X a XXX/X v k. ú. O. T., na ktoré si žalobným návrhom uplatnili vlastnícke právo pozostalí po pôvodnej vlastníčke B. O..
Okresný súd v Poprade po vykonaní rozsiahleho dokazovania vydal pod č. k. 15C/1/2012-199 dňa 29.9.2013 rozsudok, ktorým rozhodol, že vlastníkom pozemkov č. XXX/X a č. XXX/X v k. ú. O. T. je ich pôvodná vlastníčka, pričom v odôvodnení rozsudku konštatoval, že „štátny orgán Obvodný úrad v O. O. nedostatočne zistil skutkový stav veci a napriek tomu uzavrel kúpnu zmluvu so Zväzom vedecko- technických spoločností. Súd preto ako predbežnú otázku riešil aj neplatnosť uvedenej Kúpno-predajnej zmluvy č. XX/XXX - XX/maj uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcim Slovenskou republikou
- Obvodným úradom v O. O. a kupujúcim Zväzom vedecko-technických spoločností Bratislava. Táto kúpna zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka uzatvorená v rozpore so zákonom a jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože štát v čase uzatvorenia tejto zmluvy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a previedol najprv na seba a neskôr na ďalších účastníkov, viac práv ako mal.“ 10. Na základe žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Prešove pod č. k. 5Co/43/ 2014-228 vydal dňa 12.3.2015 rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok Okresného súdu v Poprade v plnom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení konštatuje, to isté ako súd prvej inštancie, teda že „štátny orgán Obvodný úrad v O. O. nedostatočne zistil skutkový stav veci a napriek tomu uzavrel kúpnu zmluvu so Zväzom vedecko- technických spoločností. Súd preto ako predbežnú otázku riešil aj neplatnosť uvedenej Kúpno-predajnej zmluvy č. XX/XXX-XX/maj uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Medzi predávajúcim Slovenskou republikou - Obvodným úradom v O. O. a kupujúcim Zväzom vedecko- technických spoločností Bratislava. Táto kúpna zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka uzatvorená v rozpore so zákonom a jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože štát v čase uzatvorenia tejto zmluvy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľnosti a previedol najprv na seba a neskôr na ďalších účastníkov, viac práv ako mal." Parcely č. XXX/X a č. XXX/X v k. ú. O. T. boli pôvodným vlastníkom vydané.
11. Kúpnou zmluvou č. XX/XXX-XX/maj zo dňa XX.XX.XXXX bola dohodnutá cena za 1m2 suma 110,- Sk; Parcela pk.č. XXX/X má výmeru X XXX m2 jej cena bola 164 890,- Sk, parcela pk.č. XXX/X má výmeru X XXX m2, jej cena bola 147 950,- Sk, za obe neplatne odkúpené parcely teda žalobca zaplatil žalovanému v 1. rade celkom 312 840,- Sk, t. j. 10 384,39 Eur.
12. Žalobca požiadal listom zo dňa 29.06.2015 Okresný úrad v Poprade a listom z toho istého dňa i Okresný úrad v Kežmarku o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 10 384,39 Eur. Na žalobcovu žiadosť odpovedal pôvodne žalovaný listom zo dňa 13.7.2015 pod č. J.-L.-XXXX/XXXXXX-XXX - nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny 10 384,39 Eur odmietol uspokojiť dôvodiac „...vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove neukladá štátu, ktorý v tomto prípade zastupuje Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Prešov povinnosť vrátiť ktorejkoľvek strane tohto sporu nejaké finančné prostriedky.“ Na opätovnú žiadosť žalobcu - návrh na mimosúdne urovnanie - žalovaný v 3. rade listom sp. zn. I.-L.- XXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 nárok žalobcu odmietol uspokojiť.
13. Podľa § 2 ods. 4 Zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.
14. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len "dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.
15. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu
ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu.1) <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ ZZ/2013/180/20170601.print.html>(§5zák.č. 278/1993Z.z.)
16. Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
23. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
24. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
25. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
26. V predmetnom konaní súd zistil, že medzi Slovenskou republikou, ako predávajúcim, a žalobcom, ako kupujúcim, bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX kúpna zmluva číslo XX/XXX-XX/maj. Neskôr bolo rozhodnutím Okresného súdu Poprad a Krajského súdu Prešov v konaní č. k. 15 C 1/2012 konštatované, že táto zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom a ide o absolútne neplatný právny úkon. Slovenská republika totiž v čase uzatvárania zmluvy nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, previedla na seba a neskôr na žalobcu viac práv ako mala. Žalobca teda bol nútený vydať parcely č. XXX/X a XXX/ X v katastrálnom území O. T. zap. na T. XXX skutočným vlastníkom. Štát z tejto zmluvy, za vrátené nehnuteľnosti, nadobudol finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok.
27. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd ju nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca napriek tomu, že bola konštatovaná absolútna neplatnosť zmluvy, mal dôvod si uplatňovať vrátenie časti kúpnej ceny až po právoplatnom rozhodnutí v konaní Okresného súdu Poprad č. k. 15 C 1/2012. Rozsudok Okresného súdu Poprad, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2015. Žaloba bola podaná 9.3.2016.
28. Aj keby námietka premlčania, vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy, bola dôvodná, súd by na ňu neprihliadal z dôvodu, že konanie žalovaného v 1. rade je podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi. Postup súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu tzv. šikanózny výkon práva (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/41/2012). V prípade odopretia práva vzniesť námietku premlčania ide o natoľko významný zásah do právnej istoty strany, ktorá námietku premlčania vzniesla, že okolnosti, za ktorých bola vznesená prekročili rámec dobrých mravov natoľko intenzívne, že tento zásah možno považovať za odôvodnený. Použitie korektívu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania je tak možné len vo výnimočných, ojedinelých prípadoch a predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia väzby medzi normami písaného práva a základnými morálnymi hodnotami v spoločnosti. Ako dôvod, pre ktoré je vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súd vidí to, že štát je subjekt, ktorý prostredníctvom príslušných orgánov prijíma zákony, tieto cez príslušné orgány aplikuje, a prostredníctvom príslušných orgánov aj dbá na dodržiavanie týchto zákonov. Pokiaľ nejaký subjekt vstupuje do právnych vzťahov so štátom, má za to, že štát bude dodržiavať príslušné právne predpisy, a v súlade s nimi bude postupovať aj pri uzatváraní zmlúv. Z tohto pohľadu pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so štátom aj žalobca. Pokiaľ štát, ako predávajúci, uzatvoril kúpnu zmluvu a prijal z tejto kúpnej zmluvy finančné prostriedky, žalobca nemal dôvod pochybovať o svojom vlastníctve, ani o dôvodnosti vyplatenia kúpnej ceny podľa vzájomnej dohody. Okresný súd v Poprade však konštatoval, že Obvodný úrad v O. O., ktorý v danej veci konal za štát, nedostatočne zistil skutkový stav a nesplnil si povinnosti, ktoré mu zákon ukladal. Samotní vlastníci predmetných nehnuteľností sa svojich práv domáhali až po mnohých rokoch, z dôvodu, že nemali dôvod pochybovať o svojom vlastníctve. Za daného stavu, sa teda javí žiaduce, aby štát prijal zodpovednosť za toto svoje pochybenie. Namiesto toho, však štát vzniesol námietku premlčania, ktorej vyhovenie by spôsobilo, že žalobca nesprávnym konaním štátu nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ale sa mu ani nevrátia finančné prostriedky za túto nehnuteľnosť. Štát prostredníctvom konajúceho orgánu sa snaží ponechať si finančné prostriedky, ktoré získal z neplatného právneho úkonu. Toto konanie štátu, je však podľa súdu neprípustné, v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd takémuto konaniu štátu nemôže poskytnúť ochranu, vo forme vyhovenia námietke premlčania.
29. Súd teda vec riadne prejednal. Orgán, ktorý konal za štát pri uzatváraní danej zmluvy, teda Obvodný úrad v O. O., v čase vydania predmetných nehnuteľností žalobcom už neexistoval. Právna subjektivita obvodných úradov bola zrušená s účinnosťou od X.X.XXXX. V konaní je nepochybné, že predávajúcim bola Slovenská republika. Finančné prostriedky, ktoré získala z neplatného právneho úkonu, a ktoré boli súčasťou štátneho rozpočtu, je teda z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi povinná vydať práve Slovenská republika. Žalobca vzhľadom na zmätočnosť vyjadrení samotných štátnych orgánov, kto je oprávnený za štát v danej veci konať, okrem žalovaného v 1. rade, žaloval aj Okresný úrad Poprad a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
30. V súdnom konaní štát vystupuje spravidla v prípadoch, ktoré sa týkajú práv a povinností vyplývajúcich zo správy majetku štátu a vo veciach týkajúcich sa realizácie mocenských funkcií štátu. Jeho postavenie sa pritom rozlišuje podľa toho, či výkon týchto práv a povinností vykonáva sám vo vlastnom mene, alebo ich výkonom na základe právnej úpravy poveril iné subjekty, ktoré výkon práv a povinností realizujú vo vlastnom mene. Od toho rozlišujeme aj postavenie štátu v civilnom sporovom konaní, čo je dôležité najmä pre určenie hmotnoprávnej (vecnej) aktívnej a pasívnej legitimácie a od toho závislého procesného postavenia štátu, resp. subjektov, na ktoré štát preniesol výkon svojich práv a povinností.
31. Kúpnu zmluvu uzatvárala ako predávajúca Slovenská republika, v tom čase vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že účastníkom zmluvy bola priamo Slovenská republika, súd žalobu vo vzťahu k týmto subjektom, teda žalovaným v 2. a 3. rade zamietol.
32. Podľa súdu otázkou ostalo už len určiť orgán, ktorý v súčasnosti koná v tejto veci za štát. Ako je zrejmé zo samotnej zmluvy, predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti, ktorých Slovenská republika bola vlastníkom, a ktoré boli v dočasnej správe Obvodného úradu v O. O.. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 180/2013 Z. z., o organizácii miestnej štátnej správy, v súčasnosti takýto majetok dočasnej v správe spravuje okresný úrad v sídle kraja, v súčasnosti Okresný úrad Prešov. Súd teda považoval za orgán, ktorý v danej veci má vystupovať v mene štátu tento orgán. Rovnaký názor vo svojich vyjadreniach prezentoval aj Okresný úrad Kežmarok, Okresný úrad Poprad a Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky. Súd teda vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.
33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže týmto subjektom trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.