Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cbi/9/2021

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, Košice, IČO: 36 199 222, zastúpený advokátskou kanceláriou: Deloitte Legal s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: A. B. A. C., so sídlom kancelárie D. X, E. ako správcovi úpadcu: TENZA Slovakia, spol. s r.o. „v konkurze“, so sídlom Chrenovská 14, Nitra, IČO: 36 537 896, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ivan Drdoš, so sídlom Párovská 26, Nitra, IČO: 50 231 456, o určenie popretej pohľadávky, konajúc o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo veci samej domáhal určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávok z titulu nutnosti vykonania opráv na spekacom páse č. 1 (SP2), na spekacom páse č. 2 (SP2), na spekacom páse č. 3 (SP3), na spekacom páse č. 4 (SP4), prihlásených do konkurzu vedeného na majetok úpadcu na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. pod por. č. 63, 64, 65 a 66, a to čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti i poradia.

2. Prejednávaná vec sa nachádza v štádiu pred predbežným prejednaním sporu alebo otvorení pojednávania.

3. Dňa 26.01.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

4. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 25.01.2024 vzal späť prihlášky pohľadávok prihlásených do konkurzu, zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 63, 64, 65 a 66. Doručením späťvzatia prihlášok žalovanému zaniklo žalobcovi postavenie účastníka konkurzného konania podľa . Popierací prejav žalovaného, ktorým pohľadávky prihlásené späťvzatými prihlášky poprel, nie je preto dôvodné ďalej skúmať. Konaním žalobcu odpadol predmet súdneho konania a došlo k zániku vecnej legitimácie, a tým k naplneniu predpokladov späťvzatia žaloby a zastavenia konania z procesných dôvodov. Žalobca rovnako uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne a nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že pohľadávky sú sporné. Späťvzatie prihlášok pohľadávok neznamená, že prihlášky a následná žaloby boli podané nedôvodne. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobca navrhol, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania neprizná žiadnej strane, keďže žaloba bola podaná dôvodne.

5. Podľa (inak aj len „“ alebo „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa a , (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí sporu procesným právom vziať žalobu späť ( ) a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako procesnoprávny následok späťvzatia žaloby alebo jej časti je však za určitých okolností podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania nevyhnutný súhlas žalovaného ( ). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však tento nesúhlas žalovaného má právnu relevanciu len ak je daný po začatí predbežného prejednania sporu podľa alebo po začatí pojednávania, keďže ak by bol daný pred začatím týchto procesných úkonov, súd na nesúhlas žalovaného neprihliada ( ).

8. Žalobca vo fáze konania pred predbežným prejednaním sporu alebo otvorením pojednávania podal podanie (bod 2. odôvodnenia), ktoré obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.

9. Keďže žalobca urobil predmetný procesný úkon – späťvzatie žaloby v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd by podľa nemohol prihliadnuť ani na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, a preto nebolo ani hospodárne ( ) toto späťvzatie žaloby žalovanému doručovať na vyjadrenie, keďže na jeho nesúhlas by súd nemohol akokoľvek prihliadať (a teda by nebol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu o späťvzatí žaloby). V prejednávanej veci pritom súčasne nejde o spor, v ktorom by určitý spôsob vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, a preto sa súhlas žalovaného podľa so späťvzatím žaloby nevyžadoval ani z tohto dôvodu.

10. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje ( ) a na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by súd nemohol prihliadnuť vzhľadom na štádium konania, v ktorom žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť ( ), sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa zastaviť.

11. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa konanie zastavil.

12. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.

15. Právna úprava rozhodovania o náhrade trov konania pri zastavení konania, o ktorom súd rozhodol v I. výroku tohto uznesenia, obsiahnutá v , vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania.

16. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie zastavenia konania nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (totožne doktrína civilného procesu – Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, inak aj len „Komentár k “, ).

17. V prejednávanej veci dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobcom, pričom tento v späťvzatí žaloby uviedol, že žalobu zobral späť z dôvodu, že vzal späť u žalovaného prihlášky pohľadávok, ktoré žalovaný poprel a ktorých určenie bolo predmetom tohto incidenčného konania.

18. Samotný žalobca pritom v späťvzatí výslovne uviedol, že jeho konaním, spočívajúcim v späťvzatí prihlášok pohľadávok, čím mu zaniklo účastníctvo v konkurznom konaní, odpadol predmet súdneho konania v prejednávanej veci.

19. Súd sa s týmto tvrdením žalobcu obsiahnutom v späťvzatí žaloby o tom, že jeho konaním došlo k odpadnutiu predmetu konania v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožňuje, pretože späťvzatím prihlášky všetkých žalovaným popretých pohľadávok u žalovaného správcu úpadcu mu podľa o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“) zaniklo účastníctvo v konkurznom konaní, čím došlo aj k strate jeho aktívnej vecnej legitimácie a odpadnutiu predmetu tohto incidenčného konania, ktorého predmetom bolo určenie žalovaným popretých pohľadávok, prihlásených uvedenými späťvzatými prihláškami do konkurzu na majetok úpadcu. V dôsledku späťvzatia týchto prihlášok pohľadávok žalobcu u žalovaného preto žalobcovi neostávalo iné, ako vziať žalobu späť, ako to napokon vyplýva aj z dôvodov urobeného späťvzatia žaloby.

20. Žalobca pritom k späťvzatiu žaloby pripojil aj jednotlivé späťvzatia prihlášok pohľadávok doručených žalovanému ako správcovi úpadcu, avšak ani z nich nevyplýva, že by dôvodom, pre ktorý žalobca berie prihlášky pohľadávok späť a ktorého následkom späťvzatia prihlášok bol zánik účastníctva žalobcu (v rozsahu jednotlivých prihlásených pohľadávok) podľa , ktorý bol následne dôvodom späťvzatia žaloby, bolo akékoľvek správanie úpadcu, resp. žalovaného, konajúceho za úpadcu.

21. Na základe uvedeného súd uzatvára, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca, a to späťvzatím žaloby, ktoré bolo opäť vyvolané jeho samotným konaním – a to späťvzatím prihlášok pohľadávok u žalovaného úpadcu, ktorých určenie bolo predmetom tohto incidenčného konania, pričom žalobca ani len netvrdí, že by toto späťvzatie predmetných prihlášok pohľadávok bolo zapríčinené v dôsledku konania úpadcu, resp. žalovaného, konajúceho za úpadcu.

22. Žalobca však v späťvzatí žaloby navrhoval, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania žiadnej strane sporu, pričom tento návrh odôvodňoval len tým, že žaloba bola podaná dôvodne (a teda aj konanie o nej bolo vedené dôvodne).

23. K uvedenému dôvodu žalobcom navrhovaného nepriznania náhrady trov konania žiadnej sporovej strane, t. j. tvrdenej dôvodnosti podanej žaloby, je nutné uviesť, že v ňom nie je možné vzhliadnuť žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa a súčasne ani žiadne výnimočné okolnosti, výlučne za kumulatívneho naplnenia ktorých by do úvahy prichádzalo rozhodovanie o náhrade trov konania podľa .

24. Z povahy veci je totiž vylúčené pri zastavení konania odôvodňovať splnenie podmienok na uplatnenie moderačného práva súdu vo vzťahu k náhrade trov konania tým, že žaloba bola podaná dôvodne (a teda aj konanie o nej bolo vedené dôvodne). Totiž, samotný žalobca späťvzatím žaloby (v dôsledku späťvzatia prihlášok pohľadávok, ktorých určenie bolo predmetom tohto incidenčného konania, vo vzťahu ku ktorému žalobca netvrdil, že by bolo vyvolané konaním úpadcu, resp. jeho správcu ako žalovaného) zapríčinil, že konanie musel súd zastaviť a o veci tak nemohol meritórne rozhodnúť a tým zistiť, či žaloba bola podaná dôvodne (teda, či popierací prejav žalovaného obstojí, a ak áno, v akom rozsahu). Aj preto

sa náhrada trov konania v prípade jeho zastavenia posudzuje vždy len z procesného hľadiska, bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

25. Keďže v konaní súd nemohol v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom meritórne posúdiť dôvodnosť žaloby, je objektívne vylúčené v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby vôbec urobiť záver o dôvodnosti uplatnenej žaloby, a tým o naplnení tvrdenia žalobcu, ktorým odôvodňuje uplatnenie moderačného oprávnenia súdu podľa , až v prípade preukázania ktorého tvrdenia žalobcu by do úvahy prichádzalo jeho následné posudzovanie v zmysle kumulatívnych kritérií pre uplatnenie moderačného práva súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania tak, ako sú tieto stanovené v . Za opísanej procesnej situácie, o akú ide aj v prejednávanej veci, preto neprichádza do úvahy splnenie primárneho predpokladu – preukázanie tvrdení žalobcu (ktoré, ak spočívajú v tom, že žaloba bola podaná dôvodne a aj konanie o nej bolo vedené dôvodne, nemôže súd pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby skúmať, keďže dôvodnosť žaloby môže posúdiť len v meritórnom rozhodnutí vo veci [rozsudku]) – na to, aby súd tieto následne vôbec mohol posudzovať, či napĺňa podmienky uplatnenia moderačného oprávnenia súdu podľa .

26. Keďže teda procesne zavinil zastavenie konania žalobca späťvzatím žaloby, ktoré nebolo vyvolané konaním žalovaného, resp. úpadcu, ale vyvolané iným konaním žalobcu, a to späťvzatím prihlášok pohľadávok, ktorých určenie bolo predmetom tohto konania, ktoré nebolo vyvolané konaním žalovaného, resp. úpadcu (ako to napokon konštatoval samotný žalobca v späťvzatí žaloby) a súčasne neboli splnené z už uvedených dôvodov podmienky uplatnenia moderačného oprávnenia súdu podľa , má podľa nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovaný proti žalobcovi.

27. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník ( o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (, ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).