Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Er-309-2011.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Subarea
8Er/309/2011
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Klimentská 1216/46, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 61 860 069, proti povinnému: J. W., K.. XX.X.XXXX, O. Č. XXX, o vymoženie 100381 Kč s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 127,01 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.2.2011 navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodčí nález vydaný rozhodcom Mgr. Marekom Landsmannom, so sídlom Pardubice, Náměstí Republiky 53, Česká republika, sp. zn. La 3213/09 zo dňa 23.10.2009, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 26.10.2009 a vykonateľnosť dňa 30.10.2009. Predmetom exekúcie podľa návrhu oprávneného je vymoženie istiny 100381 Kč s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie súd udelil dňa 12.6.2014 súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi PhD.
2. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
3. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 EP a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Preto súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú smlouvu o revolvingovém úvěru zo 17.7.2008 a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.
4. Oprávnený je právnickou osobou iného štátu - ČR a predložený exekučný titul je tzv. cudzím rozhodnutím /rozhodčí nález č.j. La 3213/09 zo dňa 23.10.2009/. Česká republika a Slovenská republika sú členské štáty Európskej únie a pripojený exekučný titul bol vydaný po vstupe oboch členských štátov do Európskej únie. Nariadenie Rady /ES/ č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa s poukazom na predmet úpravy uvedený v kapitole I. v článku 1 ods. 2 písm. d/ nevzťahuje na rozhodcovské konanie.
5. ČR a SR sú viazané Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z 10.06.1958, ktorý pre Československú republiku nadobudol účinnosť 10.10. 1959 a tento dohovor je záväzný aj pre ČR. Ide o špeciálnu úpravu medzinárodného práva procesného, ktorá osobitne upravuje konanie o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, ktoré zahŕňajú nielen rozhodnutia vydané rozhodcami ustanovenými na každý jednotlivý prípad, ale aj rozhodnutia vydané stálymi rozhodcovskými orgánmi, ktorým sa strany podrobili /čl. 1 ods. 2 dohovoru/. Dohovor ďalej v článkoch III. a IV. bližšie upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia. Je zrejmé, že oprávnený, ktorý navrhuje vykonať takéto rozhodnutie nevyhnutne musí žiadať aj o uznanie a k žiadosti musí predložiť príslušné listiny, zabezpečiť preklad listín, preukázať splnenie podmienok pre uznanie. V uznávacom konaní v zmysle čl. V. je daná možnosť aj strane, proti ktorej sa rozhodnutie uplatňuje, aby preukázala orgánu krajiny, v ktorej sa žiada o uznanie a výkon, okolnosti, podľa ktorých je možné uznanie a výkon odoprieť, resp. sám orgán krajiny môže uznanie a výkon odoprieť.
6. V uvedenej veci sa uznanie cudzieho majetkového rozhodnutia vydaného v Českej republike a jeho výkon spravuje bilaterálnou Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993 Z.z. (Zmluva medzi SR a ČR), preto návrh na uznanie rozhodcovského nálezu a na vykonanie exekúcie skúmal prednostne v súlade s čl. 24 ods. 3 Zmluvy medzi SR a ČR, teda či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský nález vydaný v Českej republike spĺňa podmienky uvedené v čl. 22 a 23 uvedenej zmluvy na uznanie rozhodnutia na území Slovenskej republiky a je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
7. Rozhodcovský nález splnil formálne náležitosti uznania v zmysle čl. 23 písm. a), rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, rovnako justičné orgány Slovenskej republiky nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi v mysle čl. 23 písm. b), účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku Českej republiky, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené v zmysle čl. 23 písm. c) a na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov Slovenskej republiky v zmysle čl. 23písm. d) citovanej zmluvy.
8. Súd ďalej skúmal v súlade s čl. 23 písm. e) zmluvy súlad exekučného titulu - rozhodcovského nálezu s verejným poriadkom Slovenskej republiky, teda so zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorých je nutné bez výhrady trvať, prípadne či cudzí rozhodcovský rozsudok, ktorého uznanie sa žiada na území Slovenskej republiky neobchádza kogentné predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky.
9. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/.
11. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Oprávnený a povinný dňa 17.7.2008 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá v súlade s § 52 OZ je spotrebiteľskou zmluvou, teda tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú „Smluvní ujednání smlouvy o revolvingovém úvěru poskytovaném společností PROFI CREDIT CZECH A.S." . Súd z pohľadu vnútroštátneho právneho poriadku zameraného na ochranu spotrebiteľa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
13. V danom prípade teda bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári nepochybne predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinná strana vôbec pristúpila. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 18.1 zmluvných dojednaní. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
14. Rozhodca je podnikateľským subjektom, jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber rozhodcov zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, kde vystupujú opakovane rovnakí rozhodcovia (obdobne v konaniach vedených na tunajšom súde). V tomto smere sa preto vynárajú aj určité pochybnosti o nezaujatosti rozhodcov určených v takto predtlačených zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ by zrejme takto určený rozhodca posudzoval prípadné spory vzniknuté z týchto zmlúv tak, že by neboli celkom v súlade s predstavou, s akou boli tieto zmluvy zostavované, o ktoré sa opierajú žaloby v rozhodcovskom konaní, bolo by pre veriteľa dlhodobo výhodnejšie obrátiť sa na iného rozhodcu, ktorý s veriteľom zdieľa zhodný výklad práva. Ak by aj druhá strana - teda spotrebiteľ osobu rozhodcu namietal, resp. všetkých v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber náhradného rozhodcu znova na veriteľovi, teda oprávnenom /18.1 rozhodcovskej doložky/.
15. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.s I-10421, bod 25).
16. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou súd tiež poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
17. Súd tiež poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 21. novembra 2002 vo veci Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), kde tento súd uvádza, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje aj na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od „možnosti" výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú
doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom výlučne v každej situácii pred oprávneným vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu.
18. Napokon aj podľa vnútroštátnej úpravy ochrana spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/ EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), bola kvalifikovaná ako nekalá.
19. Z uvedených dôvodov súd rozhodcovský nález v súlade § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom ku dňu vzniku zmluvy o revolvingovom úvere a čl. 22 písm. c), čl. 23 a čl. 24 písm. c) Zmluvy medzi SR a ČR, s poukazom na jeho rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky, teda so zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorých je nutné bez výhrady trvať a pre obchádzanie kogentných predpisov nášho právneho poriadku, ktorými sú aj ustanovenia § 53 a 54 Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi zákona č. 150/ 2004 Z.z. implementujúceho smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá zároveň ochranu spotrebiteľa považuje za základnú zásadu právneho poriadku členských štátov Európskej únie a tým aj Slovenskej republiky, neuznal na území Slovenskej republiky za spôsobilý exekučný titul a exekúciu zastavil.
20. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
9. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie a mal za to, že tieto si súdny exekútor vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017. Trovy exekúcie boli vyčíslené správne a zodpovedali reálne vykonaným úkonom súdneho exekútora zachyteným v exekučnom spise sp. zn. EX 322/11.
10. S poukazom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 127,01 eur, ktorá suma pozostáva: 1/ z paušálnej odmeny vo výške 89,64 eur za 27 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, 2/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 16,20 eur titulom poštovného, telekomunikačných výdavkov a náhrady za administratívny materiál v súlade s § 22 citovanej vyhlášky 2/ a z náhrady 20% DPH vo výške 21,17 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP). Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal v súlade s § 203 ods. 1 EP oprávneného, ktorý zastavenie exekúcie zavinil, keď návrhom zo dňa 10.12.2010 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.