Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/169/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: X. W., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom V. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený: Z. & B. F. N., s.r.o., R.: XX XXX XXX, J. námestie 4, XXX XX B. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2019, t a k t o

rozhodol:

Krajský súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.03.2019 bola Krajskému súdu v Žiline doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2019, ktorým žalovaný podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2018, ktorým bol žalobcovi v zmysle ustanovenia daňového poriadku určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 21.664,33 Eur za zdaňovacie obdobie február 2016.

2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. k. -89 zo dňa 07.08.2019 bola vec prikázaná na prejedanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu.

3. Zároveň s podanou žalobou žiadal žalobca s poukazom na ustanovenie odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil tým, že výkonom žalovaného rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. V zmysle zákona nie je žalobca povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.: -50 zo dňa 07.12.2010. 4. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že nedoporučuje odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

5. Podľa ustanovenia (ďalej ) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.1. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5.2. Podľa ustanovenia , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami. Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej závažnej ujmy, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme. Správny súd pri rozhodovaní berie do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť.

7. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie s uvedením, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Žalobca nepreukázal, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákon pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Z uvedeného dôvodu pri zohľadnení sumy 21.664,33 Eur (žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty) súd u žalobcu nevidí hrozbu závažnej ujmy ani pri eventuálnom začatí daňového exekučného konania. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie iného správneho súdu, tak predmetné rozhodnutie zaväzuje účastníkov konania v konkrétnej veci.

8. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a niektorý z týchto dôvodov aj preukázať, nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a tento preto v súlade s ustanovením zamietol, pričom s poukazom na uvedené sa otázkou rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom nezaoberal.

9. Uznesenie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á ( ).