Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-55-2017.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. XXXX/XX, B., o zaplatenie sumy 590,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 438,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 438,50 eur od 20.05.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania v rozsahu 50,68 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 15.03.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 590,01 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, na základe toho, že so žalovanou uzatvoril dňa 01.07.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanej pôžičku 627 eur na kúpu spotrebného tovaru. Žalovaná uhradila pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 0 eur. Žalovaná uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ. Podľa zmluvy mala splácať pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach po 37,70 eur, do celkovej sumy 842,72 eur. Žalovaná uhradila sumu 188,50 eur. K úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, preto pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 19.05.2014.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX . zo dňa 01.07.2013, prehľadom splátok a úhrad, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
3. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila.
4. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
5. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
8. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
9. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 01.07.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku v sume 627 eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 215,72 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 23 mesačných splátkach vo výške 37,70 eur (s poistením). Celkom tak mala vrátiť sumu 867,10 eur (uvedená ako celková suma pôžičky s poistením). Fixná ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 36,39 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 48,52 %. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom „06/2015“. Z článku 6 ods. 6.2 Zmluvných podmienok vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z bodu 12.4 Zmluvných podmienok vyplýva, že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Žalovaná podľa priloženého prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu) nezaplatila riadne splátky pôžičky splatné od 20.01.2014. Celkom na pôžičku uhradila sumu 188,50 eur (keď prípadnú úhradu akontácie, ktorá nebola súčasťou pôžičky by súd nemohol započítavať na plnenie zo zmluvy). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.03.2014 označeným ako „predžalobná upomienka“ (č.l. 5 spisu) vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo
výške 120,64 eur, s tým, že ak do 06.05.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 1/2014 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade nedošlo, právny predchodca žalobcu úver dňa 19.05.2014 zosplatnil. Predčasné zosplatnenie úveru v konaní nebolo sporné. Žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila zo zmluvy žiadnu ďalšiu sumu.
13. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v prejednávanom prípade právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Na uvedenej skutočnosti nič nemení údaj (uvedený v predmetnej zmluve) o pracovnom zaradení žalovanej ako fyzickej osoby - podnikateľa, pretože z neho nijakým spôsobom nevyplýva, že by poskytnutú pôžičku použila pri výkone jej podnikateľskej činnosti. Postavenie žalovanej ako spotrebiteľky v predmetnom zmluvnom vzťahu potvrdzuje aj skutočnosť, že je v zmluve identifikovaná údajmi ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, to znamená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého bydliska (teda nie údajmi, aké sa vyžadujú pri podnikateľoch). Okrem toho samotný právny predchodca žalobcu v ním vyhotovenej formulárovej zmluve uviedol v rámci údajom vo predmete financovania pôžičky aj údaj o „celkových nákladoch spotrebiteľa“. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd posudzoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa uvedených ustanovení, ako aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže ide o spotrebiteľský úver.
14. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 36,64 eur (resp. s poistením 37,70 eur) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené, a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
15. Hoci zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 nesankcionuje neplatnosťou, poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu spočívajúcu v tom, že ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Vzhľadom na to, že posudzovaná úverová zmluva uzavretá medzi stranami
sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 627 eur, z ktorého uhradila sumu 188,50 eur (čo nebolo medzi stranami sporné), ktorú súd započítal na istinu úveru. Žalovanej tak zostáva povinnosť zaplatiť zvyšnú sumu 438,50 eur (627 eur - 188,50 eur). V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovanej nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. právo požadovať úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, pričom rozhodujúca je výška sankčných úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky počas celej doby omeškania. Pôvodný žalobca úver zosplatnil ku dňu 19.05.2014 (čo nie je medzi stranami sporné) a v nasledujúci deň (t.j. 20.05.2014) sa žalovaná so zaplatením dlžnej sumy 438,50 eur dostal do omeškania. Na základe toho má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 438,50 eur od 20.05.2014 do zaplatenia je dôvodný a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,68 % (75,34 % - 24,66 %), pretože žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 438,50 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 438,50 eur od 20.05.2014 do dňa vydania rozsudku (438,50 eur + 125,07 eur / 748,01 eur = 75,34 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 438,50 eur a úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 151,51 eur od 20.05.2014 do dňa vydania rozsudku (151,51 eur + 32,93 eur / 748,01 eur = 24,66 %). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).