Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/57/2018

Potvrdené rozhodnutím 9Co/20/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: G.. D. X., nar. X.X.XXXX, bytom J. H. P. J., Š. P. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, proti žalovanému: M.. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v H. P. J., G.. Q. XXXX/ XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, o zaplatenie 25.416,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.10.2019 č.k. 11C 57/2018-147 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: G.. D. X., nar. X.X.XXXX, bytom H. P. J., Š. P. XXXX/X, právne zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, IČO: 31 950 817, proti žalovanému: M.. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. P. J., G.. Q. XXXX/XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8, IČO: 47 233 419, v konaní o zaplatenie 25.416,67 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.12.2018 podal žalobca na tunajší súd žalobu v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 25.416,67 Eur s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.416,67 Eur počnúc od 1.1.2018 do zaplatenia, vrátane trov konania.

2. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 4.6.2013 ústnu zmluvu o pôžičke na základe ktorej mu poskytol pôžičku na podnikanie v sume 30.000,- Eur. Túto sumu mu previedol priamo na účet. Žalovaný sa zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť v lehote najneskôr do 31.12.2017. Z dlžnej čiastky žalovaný uhradil dňa 16.10.2017 iba sumu 4.583,33 Eur a to bezhotovostným prevodom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do 31.12.2017 dlh nesplnil, ho dňa 29.1.2018 vyzval na vrátenie celej dlžnej čiastky najneskôr do 1.3.2018. Keďže túto ani v termíne do 1.3.2018 neuhradil, opakovane ho prostredníctvom svojej advokátky vyzval na vrátenie zvyšku dlžnej čiastky vo výške 25.416,67 Eur s tým, že ako dlžnú čiastku v lehote 7 dní neuhradí, vec bude predložená súdu a bude požadovať i úrok z omeškania. Uplatnil zákonný úrok z omeškania od 1.1.2018, pretože vtedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu.

3. V predmetnej veci vydal súd dňa 14.2.2019 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy s príslušenstvom.

4. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, preto ho súd uznesením zo dňa 15.3.2019 zrušil.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok neuznáva a žalobca klame. K prevodu uvedených finančných prostriedkov vo výške 30.000,- Eur zo strany žalobcu žalovanému došlo na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorej obsahom bolo dojednanie o tom, že spoločne uskutočnia podnikateľský plán spočívajúci v zakúpení a prevádzkovaní veľkoplošnej obrazovky umiestnenej na verejnosti prístupnom mieste, premietajúcej reklamu a reklamné spoty tretích osôb

podnikateľov. S týmto podnikateľským nápadom navštívil žalobca žalovaného začiatkom roku 2013, keďže žalobca bol v tom čase zamestnaný ako policajt so služobným pomerom vo vzťahu k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, a teda z povahy svojho služobného pomeru nemohol a nesmel podnikať, využil na túto činnosť služby žalovaného. Žalovaný po prevode finančných prostriedkov na jeho účet v súčinnosti so žalobcom a po vzájomných dohodách, uskutočnil nákup tejto veľkoplošnej obrazovky a táto na základe vzájomných dohôd bola umiestnená na budove OD jednota spoločnosti COOP Jednota na Štefánikovom námestí v Spišskej Novej Vsi. Žalovaný uskutočňoval prevádzku predmetnej obrazovky v súčinnosti so žalobcom a po vzájomných poradách a konzultáciách v priebehu rokov 2013 až 2015. Nakoľko výnosy z prevádzkovania obrazovky nepostačovali ani len na úhradu nákladov na jej prevádzku, medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode spočívajúcej v odpredaní obrazovky inému záujemcovi a ukončenie tohto podnikateľského zámeru. Na základe uvedeného a po vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným došlo zo strany žalovaného k predaju predmetnej obrazovky za sumu 4.583,33 Eur, ktorú sumu po vzájomnej dohode žalovaný previedol na účet žalobcu. Žalovaný počas celej doby prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky komunikoval so žalobcom a počas prevádzkovania obrazovky neobdržal žiadnu odmenu za výkon činnosti spojenej s prevádzkovaním tejto obrazovky, nakoľko tržby za služby reklamy vysielanej na obrazovke postačovali jedine na režijné náklady obrazovky spojené s úhradou nájomného za jej umiestnenie, úhradu elektrickej energie, internet, služieb spojených s dodávkou grafiky a reklamných spotov pre účely ich vysielania na obrazovke. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom bol podnikateľský zámer prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky so záväzkom žalobcu poskytnúť finančné prostriedky pre účely zakúpenia veľkoplošnej obrazovky a materiálneho vybavenia nevyhnutného na jej prevádzkovanie a záväzku žalovaného spočívajúceho v práci a zabezpečovaní fungovania obrazovky, zabezpečovania klientely, komunikácie s tretími stranami a vykonávanie všetkej nevyhnutnej práce spojenej s riadnym chodom tohto podnikateľského zámeru, nakoľko tak ako je to uvedené, žalobca nemohol vyvíjať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, alebo inú zárobkovú činnosť titulom svojho výkonu povolania policajta. Tu je potrebné konštatovať, že žalovaný počas celej doby prevádzkovania obrazovky po dobu 27 mesiacov, nedostával a nebola mu vyplácaná žiadna odmena za prevádzkovanie obrazovky a prácu s tým spojenú, napriek tomu, že chod celého zámeru zabezpečoval sám. V žiadnom prípade sa tak vo vzťahu k žalobcovi neobohatil, ba naopak, stratil na tejto činnosti, nakoľko si musel pre svoju existenciu a bežné fungovanie požičať finančné prostriedky od svojich príbuzných. Ukončením tohto podnikateľského zámeru došlo k riadnemu vysporiadaniu nárokov žalobcu a žalovaného z tohto právneho vzťahu, kedy žalobca obdržal od žalovaného finančné prostriedky tvoriace trhovú hodnotu veľkoplošnej obrazovky po jej predaji tretej osobe, pričom žalovanému nebol ničím kompenzovaný čas a práca strávená na uvedenom spoločnom podnikateľskom zámere. Skutočnosti uvedené vyššie podporuje taktiež rozsiahla emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v predmetnom období, ktorá svedčí o tom, že žalobca aktívne riadil, konzultoval a zaujímal sa o uvedený podnikateľský plán a zároveň svedčí o jeho aktívnom prístupe pri predaji veľkoplošnej obrazovky. Poprel, žeby so žalobcom uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal vrátiť prevedené finančné prostriedky vo výške 30.000,- Eur žalobcovi do 31.12.2017. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola dohodnutá žiadna lehota, ktorá by mala základ v povinnosti finančné prostriedky žalovaným žalobcovi vrátiť a teda tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného vrátiť uvedené finančné prostriedky do 31.12.2017 je lživé. Z opatrnosti namietal premlčanie nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, teda vzniesol námietku premlčania.

6. Žalobca v replike zo dňa 29.3.2019 konštatoval, že až doručením odporu pochopil, že ho žalovaný uviedol do omylu a to už v čase, keď mu ako dlhoročnému priateľovi finančné prostriedky poskytol. Odkedy ho požiadal o vrátenie dlžnej čiastky s ním žalovaný nekomunikoval, nereagoval na jeho výzvy. Poprel uzavretie nejakej nepomenovanej zmluvy uzatvorenej za účelom podnikateľského zámeru - prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky. Ak by tak bolo, bola by medzi nimi uzavretá písomná zmluva s upravením konkrétnych podmienok tohto podnikateľského zámeru, vloženie investícii, rozdelenie zisku. K tomu však nikdy nedošlo, pretože žalovanému sumu 30.000,- Eur poskytol ako pôžičku čo ako predpokladá je aj ako pôžička zaevidované v účtovníctve žalovaného. On nikdy nemal zámer so žalovaným podnikať. Ako priateľ mu poskytol pôžičku s tým, že mu ju tento podľa možností a dohody splatí najneskôr do 31.12.2017. On nikdy nemal a ani nemá prehľad o príjmoch žalovaného z podnikania, o jeho pohyboch na účtoch, prijímaní peňazí od klientov, nemal žiadnu výhodu s údajného spoločného podnikania. Pokiaľ ide o emailovú komunikáciu, ide iba o priateľskú komunikáciu smerujúcu k upriameniu pozornosti žalovaného na firmy, ktoré by mohol tento využiť na jeho reklamné služby.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 24.5.2019 zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 08.03.2019. Poprel, žeby medzi nimi došlo k akejkoľvek dohode, na základe ktorej bol povinný finančné prostriedky poskytnuté na jeho účet zo strany žalobcu vrátiť do 31.12.2017. Toto tvrdenie potvrdzuje samotný žalobca vo svojom vyjadrení, keď uvádza, že žalovaného požiadal o vrátenie dlžnej čiastky. V prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným bol pevne stanovený dátum vrátenia žalobcom tvrdenej údajnej pôžičky, splatnosť takejto pôžičky by nastala a nebolo by potrebné zo strany žalobcu vykonať úkon spočívajúci v požiadaní o vrátenie pôžičky. Zotrval na tom, že medzi ním a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s dátumom splatnosti takejto pôžičky dňa 13.12.2017 a taktiež trval na tom, že ich vzájomné vzťahy sú vysporiadané a žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu. Poukázal na účelovosť konania žalobcu, keď sa tento odvoláva na uzatváranie písomných zmlúv, pričom pri prevode finančných prostriedkov na účet žalovaného neuviedol v príkaze žiadnu poznámku, ktorá by jasne a zreteľne určovala dôvod a účel prevádzania finančných prostriedkov tak, ako je to bežné, ba priam žiadúce, tobôž pri tak vysokej finančnej čiastke. Ak žalobca tvrdí, že mailová komunikácia, ktorá prebehla medzi žalobcom a žalovaným je len priateľskou komunikáciou, v ktorej žalobca niekedy upriamil pozornosť žalovaného na iné firmy a spoločnosti, mal zato, že táto jednoznačne preukazuje aktívnu účasť žalobcu pri tvorbe obsahu jednotlivých reklamných spotov bežiacich na veľkoplošnej obrazovke.

8. Vo veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, pričom obe procesné strany na svojich skutkových tvrdeniach zotrvali.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka M.. E. H., oboznámením sa s obsahom príkazu na úhradu zo dňa 4.6.2013, výpisom z účtu žalobcu vedeného v Prima Banke Slovensko, a.s., výzvou na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 289.1.2018 vrátane doručenky, výzvou na zaplatenie - pokusom o zmier zo dňa 26.4.2018 vrátane doručenky, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, ponukou žalovaného na odpredaj obrazovky zo dňa 28.6.2015, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom roku 2013 ho oslovil žalobca s tým, že má podnikateľský plán. Chcel, aby išli do spoločného podnikania ale keďže žalobca bol v tom období členom policajného zboru, podnikateľskú činnosť vykonávať nemohol. On bol živnostníkom, takže podnikanie išlo na jeho živnosť. Dohodli sa na kúpe veľkoplošnej obrazovky niekedy v prvej polovici roku 2013, na jej kúpu mu žalobca preúčtoval v júli 2013 sumu 30.000,- Eur. V decembri 2013 bola zrealizovaná montáž a osadenie veľkoplošnej obrazovky na obchodný dom v Spišskej Novej Vsi a v mesiaci november 2013 obrazovku spustili. Oslovovali klientov za účelom reklamy na tejto veľkoplošnej obrazovke. Táto stala 23.000,- Eur, v hodnote 4.000,- Eur bolo príslušenstvo a ďalších 3.000,- Eur bolo investovaných do energií, depozitu, poistky a pod.. On do tejto podnikateľskej činnosti vložil svoju energiu a prácu, nie finančné prostriedky. Dohodnutí boli tak, že zo zisku budú najprv splatené náklady žalobcovi a následný zisk si rozdelia na polovicu. Už po pol roku videli, že toto podnikanie veľmi nefunguje a asi po roku a pol začali vykonávať snahy smerujúce k odpredaju obrazovky. Túto sa podarilo odpredať až niekedy v roku 2017 a finančné prostriedky za odpredaj, ktoré do kúpy žalobca investoval mu boli vrátené. Nemali uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Žalobca si dával veľký pozor na to, aby sa táto jeho podnikateľská činnosť nezverejnila. Pravidelné mesačné náklady spojené s prevádzkou obrazovky boli nájomné 120,- Eur s DPH, elektrina 300,- Eur, internet 50,- Eur a poistné, ktoré sa platilo polročne alebo ročne, presne si to už nepamätal v sume 500,- Eur. Potom začínali náklady na výrobu reklamných spotov. Náklady na splatenie časti sumy žalobcovi v tomto neboli. Dohoda bola taká, že do 2 - 3 rokov sa investícia pánovi X. vráti ale keďže to neprinášalo zisk, tak sa to nestalo. Oni sa so žalobcom nikdy nedohodli na nejakých termínoch splatnosti a už vôbec nie o pôžičke, ktorá sa má vracať. Prítomný pri týchto dohadovaniach bol aj jeho brat, ktorý podnikal v podobnej sfére, takže sa s ním často na túto tému bavili. Predložené emaily svedčia o tom, o čo medzi nimi išlo. Z e-mailov vyplýva, že aj žalobca sa snažil zháňať klientov, bavili sa otvorene o tom, ako vo veci podnikať. Čo sa týka e-mailu z 29.1.2017 (č.l.33) z toho vyplýva, že sa mali so žalobcom stretnúť a dohodnúť sa na ďalšom postupe ohľadom predaja obrazovky. Stretávali sa na pravidelnej báze. V roku 2015 sa dokonca so žalobcom bavili, žeby obrazovku niekomu darovali napr. Policajnému zboru v Košiciach, o tomto svedčí e-mail nachádzajúci sa na rube č.l. 32 zo dňa 21.2.2017. So žalobcom sa poznajú 20 rokov, jeho konaniu nerozumel ani jeho súčasnému postoju. Finančné prostriedky na svoj podnikateľský účet zaúčtoval prevodom z jeho osobného účtu ako osobný vklad podnikateľa. V tom období kupoval obrazovku spolu s bratom, aby bola zľava. Brat sa tiež rozhodol, že pôjde na takúto podnikateľskú činnosť. Žalobca zháňal inzerciu a takisto pomáhal pri vybavovaní, ak bolo treba vybaviť nejaké povolenia v súvislosti s obrazovkou na policajnom zbore. On prevádzkoval

živnosť v oblasti IT. Za celé obdobie podnikania s obrazovkou bol príjem 5.000,- - 6000,- Eur, žalobca z týchto peňazí nedostal nič. Mal úmysel tieto finančné prostriedky vrátiť, pretože očakával, že podnikanie bude prinášať zisk. Domnieval sa, že to bude v lehote 2 rokov, domnievali sa tak obidvaja. Boli dohodnutí, že v prípade, že obrazovka neprinesie zisk, sa táto predá a peniaze sa vrátia pánovi X.. Predal ju za sumu 5.500,- Eur s DPH vzhľadom k tomu, že ide o elektroniku. Peniaze, ktoré boli príjmom sa použili na náklady na obrazovku, odvody uhrádzal z tohto príjmu. Takto sa so žalobcom dohodli, že si bude z príjmu aspoň platiť minimálne odvody. Suma 30.000,- Eur bol vklad žalobcu do podnikania, to za čo obrazovku odpredal mu vrátil. Jeho podnikanie za roky 2013, 2014 bolo ziskové, roky 2015, 2016

11. Svedok M.. E. H., konštatoval, že žalovaný je jeho bratom a so žalobcom sa poznajú. Niekedy v roku 2013 oslovil jeho brata pán X. s úmyslom podnikať v oblasti marketingu s nákupom veľkoplošnej obrazovky. Pán X. ponúkol vlastný kapitál, pričom brat mal zabezpečovať manažment a samotný obchod. Stretnutia sa opakovane uskutočňovali v ich domácnosti, keďže v tom čase s bratom býval. On sám sa pána X. pýtal, akým spôsobom budú na podnikaní participovať, tento uviedol, že poskytne vlastný kapitál a brat bude podnikanie manažovať. V tom čase bol žalobca zamestnancom policajného zboru, takže podnikať nemohol. Vedel o tom, že pán X. už v tých úvodných fázach aktívne vstupoval do podnikania, realizoval sa prieskum trhu na celom území SR. Jeho tento podnikateľský zámer zaujal tiež, je vyštudovaný architekt a venuje sa grafickým programom, preto si rovnako zaobstaral veľkoplošnú obrazovku vo vlastnej réžii, pričom túto má umiestnenú v Liptovskom Mikuláši. Všetci traja spoločne koordinovali obchodnú stratégiu, budovali obchodnú známku. Žalobca ako hlavný investor aktívne vstupoval do rozhovorov a to telefonicky i e-mailovou komunikáciou. Rovnako písal e-maily jemu napr. dňa 14.11.2013 ho upozornil na gramatické chyby v reklame a vyzval ho na zjednanie nápravy. On kupoval obrazovku vo vlastnej réžii za vlastné peniaze. Obrazovka sa kupovala naraz s obrazovkou brata, inštalovala sa až s 5-mesačným odstupom, pretože on ešte nemal príslušné povolenia. Jednania za účelom nákupu prebiehali spoločne. Obrazovka si nevyrobila takmer ani na vlastné náklady. Následne to išlo výrazne do červených čísel, bolo to vyslovene stratové. Ak hovoríme o nákladoch, hovoríme o nákladoch na prenájom plochy, energie, internet, poistenie, prácu, telefóny a pod.. Nemal vedomosť o tom, žeby mal brat žalobcovi sumu, ktorá mu bola poskytnutá vrátiť.

12. Z príkazu na úhradu Prima Banky Slovensko, a.s. súd zistil, že žalobca preúčtoval v prospech účtu sumu 30.000,- Eur dňa 4.6.2013.

13. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 16.10.2017 bola v jeho prospech od žalovaného preúčtovaná suma 4.583,33 Eur.

14. Z výzvy na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 29.1.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zvyšku finančných prostriedkov poskytnutých v celkovej výške 30.000,- Eur z dôvodu pôžičky na podnikanie v termíne do 1.3.2018.

15. Z výzvy na zaplatenie - pokusu o zmier pred podaním žaloby zo dňa 26.4.2018 súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 25.416,67 Eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenej pôžičky v lehote 7 dní od doručenia listu. Žalovaný zásielku prebral dňa 30.4.2018.

16. Z rozsiahlej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným súd zistil, že títo navzájom komunikovali ohľadom inzercie na veľkoplošnej obrazovke i o jej následnom predaji resp. darovaní.

17. Podľa § 657 Obč. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená: zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

19. Podľa ,, , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či strana uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kde určitá právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky z hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j., že ide o ten subjekt (stranu), ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

22. Žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke s dobou splatnosti pôžičky do 31.12.2017. Ako dôkaz predložil súdu príkaz na úhradu svedčiaci o preúčtovaní sumy 30.000,- Eur v prospech účtu žalovaného, výpis z jeho účtu svedčiaci o vrátení časti poskytnutej sumy a to čiastky 4.583,33 Eur a dve výzvy na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 29.1.2018 a 26.4.2018.

23. Žalovaný tvrdil, že so žalovaným uzavrel nepomenovanú ústnu zmluvu, ktorej obsahom bol podnikateľský zámer prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky. Suma 30.000,- Eur predstavovala vklad žalobcu do podnikania. Ako dôkaz označil e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom ohľadne inzercie na veľkoplošnej obrazovke a svedeckú výpoveď jeho brata. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. 24. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, u ktorej zákon síce nevyžaduje písomnú formu, avšak požaduje faktické odovzdanie, v tomto prípade finančných prostriedkov, veriteľom dlžníkovi. Dôkazné bremeno preukázania tvrdení o faktickom odovzdaní finančných prostriedkov spočívalo na žalobcovi. Tento predložil súdu príkaz na úhradu svedčiaci o preúčtovaní sumy 30.000,- Eur v prospech účtu žalovaného. Keďže prijatie finančných prostriedkov nespochybňoval ani samotný žalovaný, súd považoval túto skutočnosť v konaní za nespornú. Sporný bol titul poukázania peňazí, teda vyhodnotenie či išlo o pôžičku alebo vklad do podnikania.

25. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanému boli žalobcom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30.000,- Eur. Napriek tvrdeniu žalovaného, že išlo o vklad žalobcu do podnikania táto skutočnosť nebola z jeho strany hodnoverne preukázaná. E-mailová komunikácia medzi stranami neobsahuje žiadne údaje z ktorých by mohol súd vyvodiť obsah, resp. konkrétne podmienky zmluvy o spoločnom podnikaní sporových strán a tieto súdu neozrejmila ani svedecká výpoveď brata žalovaného. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný bez akýchkoľvek pochybností zákonným spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy o spoločnom podnikaní resp. zmluvy o tichom spoločenstve podľa , je súd nútený konštatovať, že v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd mal v konaní za preukázané reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalobcu v prospech žalovaného, teda zmluvný vzťah právne kvalifikoval ako zmluvu o pôžičke peňazí uzavretú ústne.

26. Pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Obč. zákonníka sa dlžník zaväzuje veriteľovi vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný sa zaviazal peniaze vrátiť najneskôr do 31.12.2017 túto skutočnosť však nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd teda na dobu splnenia dlhu aplikoval ustanovenie a vychádzal z toho, že vzhľadom k tomu že čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý, nebol ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, dlžník mal povinnosť splatiť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre prípad že by súd vyhodnotil právny vzťah ako zmluvu o pôžičke, keďže jej splatnosť nebola dohodnutá.

28. Podľa § 563 Obč. zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno súdnu vymáhateľnosť dlhu odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. stanovuje dĺžku premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade v zmysle ust. trojročná, i objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo prvý krát uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Avšak v prípade ako je tento, keďže nedošlo k dohode o splatnosti záväzku, resp. k jej preukázaniu zo strany žalobcu, bolo súdnou praxou ustálené (rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 91/2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.11.2016) má povinnosť splatnosť dlhu vyvolať veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie v zmysle vyššie citovaného ust. . Následne je dlžník povinný plniť dlh prvý deň po tom, čo bol veriteľom o jeho splnenie požiadaný. Ak má teda veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má tak oprávnenie vykonať aj svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť. Právnou teóriou i súdnou praxou bolo ustálené, že ak splatnosť dlhu záleží od výzvy veriteľa, je veriteľ oprávnený už od okamihu vzniku samotnej pohľadávky vyzvať dlžníka na plnenie a stanoviť tak splatnosť dlhu. Viazanosť začiatku plynutia premlčacej lehoty na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu z ktorého dlžníkovi povinnosť na plnenie vznikla, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby, čo by prakticky znamenalo jej posunutie na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že žalobca ako veriteľ mohol objektívne požiadať o splnenie dlhu nasledujúci deň po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.2013, t.j. už dňa 5.6.2013. Napriek tomu, že mu žalovaný vrátil dňa 16.10.2017 iba sumu 4.583,33 Eur utŕženú za odpredaj veľkoplošnej obrazovky, výzvu na vrátenie zvyšku dlžnej sumy realizoval až 29.1.2018 a žalobu na súd podal až 18.12.2018. Vzhľadom k tomu, že trojročná premlčacia lehota relevantná pre uplatnenie výzvy na vrátenie dlhu zo strany žalobcu dňa 6.6.2016 uplynula, bol súd toho názoru, že nárok žalobcu mu vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nie je možné priznať, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda v konaní bol úspešný žalovaný, a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.