Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-134-2019.pdf
PDF · 73.4 KB
Case nature
Subarea
13P/134/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti R. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - H. zastúpená advokátskou kanceláriou SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom Galvániho 15/C, Bratislava a otec - A. zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 14.01.2019 žiadala matka o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.09.2019 žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého G. v sume 550 € mesačne a G. v sume 600 € mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Uznesením zo dňa 20.09.2019 č. k. 25P/5/2019 -129 súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie.
3. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec od augusta 2019 prestal úplne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom a zároveň sa bráni akejkoľvek dohode. Ona hradí všetky výdavky na deti a súčasné bývanie, ako aj svoje výdavky výlučne zo svojho príjmu. Zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti takmer sama, otec sa s nimi stretáva týždenne po dve hodiny. Ich príjmy sú v súčasnosti takmer identické, ona zarába cca 1.800 € mesačne /netto. Potom ako podala návrh na rozvod manželstva, situácia v spoločnej domácnosti sa stala neúnosnou, hádky boli na dennej báze, otec na ňu slovne neustále útočil, a to najmä pred deťmi, pociťovala čoraz väčšiu obavu o svoju bezpečnosť a bezpečnosť detí. Dňa 20.5.2019 odišla aj s deťmi zo spoločnej domácnosti do prenajatého 2-izbového bytu v K., za ktorý platí mesačne nájomné 550 €. Odporca zostal bývať v ich byte v B.. Jeho výdavky na bývanie sú vo výške 650 € mesačne a zahŕňajú splátku hypotéky a platby za energie. Otec v mesiaci máj 2019 zaplatil celé školné za obe deti, avšak po jej odchode zo spoločnej domácnosti, v mesiaci jún a júl 2019 otec prispel na školné oboch detí len polovičnou sumou. Od augusta 2019 si prestal úplne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výdavky na školné pre obe deti sú vysoké, čo je spôsobené tým, že maloletý G. navštevuje súkromnú škôlku a maloletý G. súkromnú základnú školu. S cieľom znížiť výdavky sa snažila pred začiatkom školského roka s otcom dohodnúť, aby pre ňu a pre deti uvoľnil byt v B. potom by maloletý G. mohol navštevovať štátnu škôlku v B. Nakoľko sa tak nestalo, je pre ňu je absurdné, voziť maloletého G. v rannej špičke z K. do tejto škôlky. Tento stav je zapríčinený výlučne otcom, ktorého niekoľkokrát žiadala o vyjadrenie a upozorňovala ho na nevyhnutnosť vyriešenia
štátnej škôlky, nakoľko sa to odráža na výdavkoch. Starší syn začal v septembri tohto roka navštevovať súkromnú základnú školu, kde absolvuje prípravný ročník, čo mu odporučili psychológovia a špeciálny pedagóg ako postupnú adaptáciu na školský režim.
4. Matka návrh doplnila dňa 11.10.2019 a uviedla, že otec po pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva prejavil záujem, že začne opätovne prispievať na výživu detí a v septembri 2019 uhradil sumu 282,50 € ako polovicu nákladov na G.kôlku a sumu 130 € ako polovicu nákladov na G.kolské potreby, pričom na jeho školnom sa vyslovene odmietol podieľať s odôvodnením, že so školou nesúhlasil. Za október 2019 zaplatil sumu 200 € ako polovicu nákladov na G.kôlku. Ďalej uviedla, že u G. bola diagnostikovaná porucha autistického spektra - Aspergerov syndróm, preto mu bolo odporučené odložiť bežnú školskú dochádzku a absolvovať prípravný ročník. G. bol pôvodne zapísaný do 1 .ročníka štátnej základnej školy na P. ulici v B.. Prípravný ročník v tejto škole však nebol otvorený, z dôvodu nedostatku detí. Iné školské zariadenia v L. neotvárali prípravný ročník vyhovujúci G. potrebám, preto ho zapísala na súkromnú základnú školu. Otec neustále odmieta synovu diagnózu, tvrdí, že si ju len vymyslela, pričom odklad školskej dochádzky odporučili psychológovia, pediater a špeciálny pedagóg. Otec zastáva názor, že syn by mal navštevovať bežnú základnú školu a až pri problémoch by sa situácia riešila. Ona ako matka, tento názor v žiadnom prípade nemôže akceptovať. Mesačné výdavky na maloletého G. vyčíslila vo výške 1.100,83 € (460 € škola + 183,33 € bývanie + 250 € - 300 € strava + 157,50 € oblečenie, lieky drogéria) a mesačné výdavky na maloletého G. vyčíslila v priemernej výške 1.113,33 € - 1.163,33 € (520 € škôlka + 183,33 € bývanie + 250 € - 300 € strava + 200 oblečenie, lieky a drogéria).
5. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrili.
6. Na Okresnom súde Bratislava IV je v súčasnosti pod sp.zn. 25P/5/2019 vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie nie je zatiaľ právoplatne skončené.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s jeho doplnením, s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise ako aj s obsahom spisu sp. zn. 25P/5/2019 dospel súd k záveru, že v súčasnosti nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloleté deti. Súd mal preukázané, že od 20.05.2019 sú maloleté deti vo faktickej starostlivosti matky, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti. Z obsahu spisu však vyplýva, že otec posiela matke finančné prostriedky, pričom v mesiaci máj 2019 zaplatil celé školné za obe deti, v mesiaci jún a júl polovičnú sumu školného oboch detí, v septembri zaplatil sumu 412,50 € (282,50 € + 130 €) a v mesiaci október sumu 200 €. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úprava pomerov účastníkov neodkladným opatrením vo veci vyživovacej povinnosti je namieste len vtedy, ak by bola výživa maloletých detí ohrozená, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Súd nezistil, že by si otec svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil či už v minulosti, alebo v súčasnosti. Príspevky otca považuje súd za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletých detí (výživné určené neodkladným opatrením
má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletých detí). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepokladá návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vyživovacej povinnosti za dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Záverom však súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorý trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.