Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-25-2019.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. A., nar. XX. XX. XXXX, V. A., nar. XX. XX. XXXX, G. A., nar. XX. XX. XXXX, G. A., nar. XX. XX. XXXX a U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov, matka: G. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX., bytom S. D. P. XX, zastúpená JUDr. Monikou Pindiakovou, advokátkou so sídlom Trojičné námestie 122, Tvrdošín, IČO: 42 350 778 a otec: O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, H., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 11P/31/2018-200 zo dňa 23. 10. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 157 CMP, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd zamietol návrh otca, doručený mu 31. 07. 2018 na zníženie výživného na maloletých u každého na 30,- eur. Mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletých rozhodované v spojení s rozsudkom o rozvode manželstva č.k. 6P/48/2017-255 z 05. 04. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05. 06. 2018, ktorým bolo mesačné výživné na maloletého V. určené na sumu 130,- eur, mal. V. 130,- eur, mal. G. 110,- eur, mal. G. 100,- eur, mal. U. 100,- eur s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, keď pri určení výživného bolo vychádzané z potenciality príjmov otca. Pred pozastavením živnosti mal z nej príjem okolo 1 000,- eur mesačne pracujúc ako opatrovateľ v Rakúsku, ktorý po odrátaní povinných odvodov a cestovných nákladov sa pohyboval okolo 600,- až 700,- eur mesačne. Ročne mu bol vyplácaný rodičovský príspevok 9 998,90 eur a prídavky na deti 13 481,40 eur. Už počas určenia výživného v spojení s konaním o rozvod manželstva bolo prihliadnuté na to, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 329,80 eur a 23. 12. 2018 pozastavil živnosť v Rakúsku a evidoval sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Následne 17. 05. 2018 živnosť v Rakúsku ukončil a už 56. deň po právoplatnosti v rozsudku, ktorým bolo určené výživné v spojení s konaním o rozvod manželstva, proti ktorému nepodal odvolanie, podal návrh na zníženie výživného. Od posledného určenia výživného nedošlo k žiadnej zmene, ktorú by bolo možné považovať za zásadnú a ku ktorej by viedli okolnosti objektívneho charakteru. Neboli preukázané dôvody, ktoré viedli otca k zrušeniu živnosti, t. j. aby bol na blízku maloletým deťom, resp. jeho liečba. Aj keď dňa 13. 06. 2018 otec maloletých absolvoval röntgenové vyšetrenie, na základe ktorého bol 18. 06. 2018 obvodným lekárom odoslaný na rehabilitáciu, táto mu mohla byť poskytovaná kdekoľvek (t. j. aj v
zahraničí), pričom zdravotné problémy, ktorými podľa vlastného vyjadrenia otec trpí už dlhšiu dobu, nie sú takého charakteru, ktoré by vyžadovali náročnú liečbu, resp. operáciu, keď otec ani nepreukázal, že odporučený liečebný rehabilitačný program aj celý absolvoval. Nebolo preukázané, že by otec vyvíjal enormnejší záujem o maloletých, resp. väčšiu snahu byť v ich blízkosti, než tomu bolo v období, keď pracoval v Rakúsku a žil s nimi v spoločnej domácnosti. Blízkosť maloletých nad rozsah stanovený súdom nevyhľadáva, pričom čas netrávi so všetkými rovnomerne. Nezodpovednosť otca vyplýva aj z toho, že v decembri 2000 vybral zo svojho účtu 3 400,- eur a vo februári 2018 5 000,- eur, ktoré použil na sex. Matka maloletých detí je pritom na predĺženej rodičovskej dovolenke a nemá žiaden príjem, okrem rodičovského príjmu a rodinných prídavkov. Osobne sa stará o maloletých, pričom dvaja najmladší majú vážnejšie zdravotné problémy, preto nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby si zabezpečila v tejto situácii zamestnanie. Svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou o maloleté deti, v rámci ktorej im zabezpečuje bývanie, pripravuje im stravu, čisté oblečenie a pod. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal za to, že návrh otca je špekulatívny a snaží sa ním dosiahnuť revíziu predchádzajúceho (nedávneho) rozhodnutia. Zrušenie živnosti bolo subjektívnym rozhodnutím otca, ktoré podľa názoru súdu bolo motivované predovšetkým antipatiou k matke, ktorá podala návrh na rozvod manželstva.
2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP otec maloletých detí a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať doterajšie zamestnanie, keďže má pretrvávajúce bolesti chrbta z dôvodu, že sa ako opatrovateľ celodenne v Rakúsku staral o staršieho pána, ktorého polohoval a dvíhal, pričom pred koncom dvojtýždňového turnusu už musel užívať lieky od bolesti. Má osteoporózu chrbtice, ktorá bola konštatovaná nielen v prepúšťacej správe z 19. 11. 2015, ale aj v röntgenovom náleze z 13. 06. 2018. Namiesto pochopenia matky a možnosti riešiť vzniknutú situáciu sa táto s ním rozviedla a výživné na maloletých mu bolo určené v čase jeho najväčších príjmov vo výške 570,- eur. Preto sa rozhodol živnosť zrušiť a vrátiť na Slovensko, aby bol s deťmi bližšie. Nevidí na ľavé oko, z ktorého dôvodu poberá invalidný dôchodok a je obmedzený pri výbere vhodného zamestnania. Preto si plánuje otvoriť chránenú dielňu a momentálne navštevuje rekvalifikačný kurz a snaží sa hľadať prácu v odbore, ktorý vyštudoval. Zdravotné problémy má aj kvôli dávnejšej autonehode a strelnému poraneniu. Tvrdenie matky, že nevyvíja nejaký enormný záujem o maloletých, nie sú pravdivé a nemal by s nimi taký vzťah ako má. Ako otcovi mu bola odopretá možnosť nepretržitej starostlivosti o maloletých, pretože matka riešila manželské problémy rozvodom.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že tento je stále evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Jeho príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške 329,- eur, preto každý mesiac ide s výdavkami do mínusu, pričom čerpal z úspor, ktoré sa už minuli. Zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať prácu, ktorú robil pôvodne. Rekvalifikačným kurzom a prácou v chránenej dielni, kde by sa mal zamestnať od marca 2019, by sa mala jeho finančná situácia zlepšiť. Rozhodnutie ponechá na úvahe súdu.
4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca a vyjadreniu kolízneho opatrovníka žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Otec zdravotné problémy s chrbtom uvádzal už v konaní o určenie výživného spojené s rozvodom manželstva, s ktorými sa už vtedy súd vysporiadal a proti ktorému rozhodnutiu sa otec neodvolal, a teda výšku určeného výživného akceptoval aj vzhľadom na ním tvrdený zlý zdravotný stav jeho chrbtice. Z predložených dokladov nevyplýva zlý zdravotný stav otca, pričom nepredložil lekárske správy aj od iných odborníkov (neurológ, ortopéd), ani iné dôkazy (napr. magnetická rezonancia). Keby bol jeho zdravotný stav tak vážny, neabsolvoval by len päť rehabilitačných cvičení. Na nich ho naučili vstať z postele a ráno sa rozcvičiť, čo rozhodne nepriaznivému stavu nezodpovedá, keď s chrbticou ani nie je na PN. Ona pritom predložila dôkazy o svojom zdravotnom stave s chrbticou, ktorý je oveľa závažnejší. Pokiaľ poukazoval na zdravotné problémy kvôli autonehode a strelnému poraneniu, tak ku nej došlo pred 15 rokmi z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom aj strelné poranenie spred viac ako 10 rokov mal z dôvodu, že pod vplyvom alkoholu manipuloval so strelnou zbraňou. Preto tieto argumenty otca sú pre konanie irelevantné. Otec mal postup naplánovaný, nakoľko po tom, čo živnosť ukončil, hneď išiel za lekárom, ktorý je jeho bratrancom a ktorým vystavený doklad v konaní ako dôkaz predložil a obratom podal návrh na zníženie výživného, poučený z konania o rozvod manželstva, v ktorom sa nemohol ničím preukázať, že došlo na jeho strane k zmene pomerov a k zhoršeniu zdravotného stavu, pre ktorý nemôže pracovať. V konaní o rozvod navyše otec sám uviedol, že z Rakúska odišiel nie tak zo zdravotných dôvodov, ale preto, aby bol bližšie deťom, pritom pred Vianocami až do Silvestra odcestoval namiesto určeného styku s maloletými deťmi na návštevu k rodine,
kde vykonával opatrovateľskú činnosť do Rakúska. Z toho vyplýva, že buď má dostatok finančných prostriedkov, resp. si tam bol zarobiť „na záskoku“. Ničím nepreukázanými zostali jeho tvrdenia, že hodlá absolvovať rekvalifikačné kurzy a otvoriť si chránenú dielňu, resp. že ich absolvoval a dielňu otvoril, keď uvedené prezentoval už pri určení výživného v spojení s konaním o rozvod manželstva. Otec sám pritom uvádza, že ním navrhované výživné 150,- eur na päť maloletých detí je nepostačujúce, pričom napriek tomu, že si uvedomuje, že je za ne zodpovedný, ich chce vystaviť takémuto živoreniu, pričom ako bolo už uvedené, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť riadne a včas výživné v plnej výške. Návrh na zníženie výživného podal z dôvodu nepochopenia, prečo sa s ním rozviedla a návrhom rieši vo vzťahu k nej prechovávajúcu zlosť a antipatiu, z ktorých dôvodov považovala jeho návrh za nedôvodný a špekulatívny. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považovala za nerešpektujúce najlepší záujem maloletých detí osvojac si nepreukázanú argumentáciu.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletých, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca krajský súd dopĺňa, že aj zo skutočností uvedených samotným otcom v odvolaní vyplýva, že zrušiť živnosť a vrátiť sa na Slovensko sa rozhodol po tom, čo sa matka maloletých s ním rozviedla, pričom poukazovanie na jeho zdravotný stav neobstojí, keďže dôkazom o tom nemôže byť odporúčanie obvodného lekára na rehabilitačnú liečbu (v dobe 5 dní), ale stanovisko na to určeného orgánu, resp. špecialistu, resp. orgánu, čo isto obvodný lekár (navyše bratranec) nie je. Pritom súd prvej inštancie správne konštatoval, že údajný zhoršený zdravotný stav bol vzatý do úvahy už pri predchádzajúcom určení výživného. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom pri určení jej výšky u otca, keďže matka sa o ne po rozvode osobne stará, sa vychádza z jeho schopností a možností a z toho, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu (ktorý nepreukázal) výhodnejšieho zamestnania a zárobku (§ 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 157 CMP), t. j. príjmu, ktorý dosahoval pred zrušením živnosti v Rakúsku, tak ako to bolo aj pri predchádzajúcom určení výživného. V súvislosti s uvedeným potom otcom prezentované snahy o nájdenie si zamestnania na Slovensku, absolvovanie rekvalifikácie a otvorenie si chránenej dielne (opäť nepreukázané) sú pre posúdenie veci irelevantné.
8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami otca maloletých detí v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane nároku účastníkov konania na náhradu trov konania, o ktorom bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd taktiež podľa ust. § 52 CMP.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).