Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-30-2018.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2019 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Y.Á. Z., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom S. X, 059 01 Spišská Belá,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
ako otec maloletých M. Z., nar. XX.XX.XXXX, a X. Z., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 17.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2017, bol zaviazaný počnúc dňom 01.08.2016 prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 50,- € a maloletej X. mesačne sumou 50,- €, k rukám matky X. E. a od 01.07.2017 zvýšeným výživným na maloletého M. zo sumy 50,- € na sumu 200,- € mesačne a na maloletú X. zo sumy 50,- € na sumu 200,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky X. E., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od augusta 2016 doposiaľ v Kežmarku a inde úmyselne riadne neplnil, čím mu za uvedené obdobie po uhradení sumy 200,- € v mesiaci júl 2017, sumy 100,- € dňa 02.08.2017, sumy 300,- € dňa 09.08.2017, sumy 100,- € dňa 10.08.2017, sumy 100,- € dňa 13.09.2017 a sumy 50,- € dňa 12.02.2018 vznikol dlh pre matku X. E. v sume najmenej 6.050,- €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 27.02.2018 obžalobu pod sp. zn. Pv 497/17/7703 - 16 na obžalovaného Y. Z. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že dlžnú sumu neuhradeného výživného prokurátorka ku dňu podania obžaloby stanovila na sumu 1.850,- Eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2019 v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po splnení podmienok v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku v spojení s § 333 ods. 3 Trestného poriadku, súd so súhlasom prokurátorky a zákonnej zástupkyne poškodených vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal. Preto súd vykonal dokazovanie iba v rozsahu potrebnom na uloženie trestu a určenie výšky dlžného výživného.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že sumu dlžného výživného po započítaní všetkých platieb od obžalovaného určil ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 6.050,- Eur. Obžalovaný tak najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný pritom z hľadiska subjektívnej stránky konal vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na riadnom plnení si vyživovacej povinností rodičov a tým aj zabezpečovaní materiálnych potrieb detí, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2019 vo vzťahu k výške dlžného výživného vypovedal, že uhradil asi 3.500,- Eur, pričom súdu predložil poukaz na úhradu výživného vo výške 3.000,- Eur. Asi 500,- až 600,- Eur bolo uhradených predtým. Zákonná zástupkyňa poškodených maloletých detí v pozícii svedkyne - poškodenej X. E. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej spolu uhradil sumu 3.600,- Eur, pričom špecifikovala jednotlivé úhrady, ktoré súdu predložila aj písomne. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný v auguste 2019 okrem už uvedených úhrad titulom výživného, uhradil na výživné sumu 200,- Eur.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Mestom Spišská Belá vyplýva, že v roku 2015 bol obžalovaný riešený mestskou políciou v priestupkovom konaní za priestupok spáchaný proti občianskemu spolunažívaniu. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pritom v prípade prvých troch odsúdení sa vzhľadom na upustenie od potrestania, resp. uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, kde sa obžalovaný počas skúšobnej doby osvedčil, hľadí na neho, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 64/2018. Z tohto pripojeného spisu vyplýva, že dňa 27.04.2018 bola na obžalovaného Y.M. Z. podaná obžaloba pre dva samostatné skutky, ktoré boli oba samostatne právne kvalifikované ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 2 písm. a) Trestného zákona každý z nich samostatné spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 13.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2019 súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutkov v zmysle obžaloby pri zachovaní ich právnej kvalifikácie z obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil podanie svedkyne - poškodenej týkajúce sa výšky jednotlivých úhrad výživného obžalovaným za uvedené obdobie, z ktorého vyplýva, že ku dňu 10.06.2019 bola suma dlžného výživného podľa svedkyne - poškodenej 5.850,- Eur. Z originálu poštového peňažného poukazu na adresu vyplýva, že obžalovaný uhradil svedkyni - poškodenej dňa 16.01.2019 sumu 3.000,- Eur.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného Y. Z. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Nakoľko súd nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby stanovenú Trestným zákonom pre žalovaný prečin vo výmere 0 až na dva roky o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby a trest ukladal vo výmere 0 až 16 mesiacov. Vzhľadom na priznanie obžalovaného ako aj jeho snahu uhradiť dlžné výživné, súd uložil trest odňatia slobody bližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej a súdom upravenej trestnej sadzby, pričom trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov bude pre obžalovaného podľa presvedčenia súdu predstavovať primeranú formu a výšku trestu tak z hľadiska jeho odstrašujúceho ale aj výchovného účelu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, súd nepovažuje za primerané, aby bol trest vykonaný v jeho nepodmienečnej forme a jeho výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorá zohľadňuje aj skutočnosť, že zo strany obžalovaného sa nejedná o prvé jeho protispoločenské previnenie. Počas tejto skúšobnej doby bude mať obžalovaný príležitosť svojím správaním preukázať, že ním páchaná trestná činnosť sa nebude opakovať a svojím riadnym životom spoločnosti dokáže, že si dôsledky svojho negatívneho správania uvedomil. Súd zároveň v rámci výchovného účelu trestu uložil v zmysle § 50 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradil zameškané výživné, ktorého výška je uvedená v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko k dokonaniu žalovaného trestného činu došlo až vyhlásením tohto rozsudku, súd nemal splnené podmienky v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona na uloženie súhrnného trestu k trestu uloženého v konaní pod sp. zn. 7T 64/2018.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.