Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2019 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y.Á. Z., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom S. X, 059 01 Spišská Belá,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako otec maloletých M. Z., nar. XX.XX.XXXX, a X. Z., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 17.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2017, bol zaviazaný počnúc dňom 01.08.2016 prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 50,- € a maloletej X. mesačne sumou 50,- €, k rukám matky X. E. a od 01.07.2017 zvýšeným výživným na maloletého M. zo sumy 50,- € na sumu 200,- € mesačne a na maloletú X. zo sumy 50,- € na sumu 200,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky X. E., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od augusta 2016 doposiaľ v Kežmarku a inde úmyselne riadne neplnil, čím mu za uvedené obdobie po uhradení sumy 200,- € v mesiaci júl 2017, sumy 100,- € dňa 02.08.2017, sumy 300,- € dňa 09.08.2017, sumy 100,- € dňa 10.08.2017, sumy 100,- € dňa 13.09.2017 a sumy 50,- € dňa 12.02.2018 vznikol dlh pre matku X. E. v sume najmenej 6.050,- €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa v spojení s , , na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa súd u k l a d á obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 27.02.2018 obžalobu pod sp. zn. - 16 na obžalovaného Y. Z. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že dlžnú sumu neuhradeného výživného prokurátorka ku dňu podania obžaloby stanovila na sumu 1.850,- Eur.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2019 v zmysle vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po splnení podmienok v zmysle v spojení s , súd so súhlasom prokurátorky a zákonnej zástupkyne poškodených vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal. Preto súd vykonal dokazovanie iba v rozsahu potrebnom na uloženie trestu a určenie výšky dlžného výživného.

Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že sumu dlžného výživného po započítaní všetkých platieb od obžalovaného určil ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 6.050,- Eur. Obžalovaný tak najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa . Obžalovaný pritom z hľadiska subjektívnej stránky konal vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného , ktorým je záujem štátu na riadnom plnení si vyživovacej povinností rodičov a tým aj zabezpečovaní materiálnych potrieb detí, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený / /.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2019 vo vzťahu k výške dlžného výživného vypovedal, že uhradil asi 3.500,- Eur, pričom súdu predložil poukaz na úhradu výživného vo výške 3.000,- Eur. Asi 500,- až 600,- Eur bolo uhradených predtým. Zákonná zástupkyňa poškodených maloletých detí v pozícii svedkyne - poškodenej X. E. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej spolu uhradil sumu 3.600,- Eur, pričom špecifikovala jednotlivé úhrady, ktoré súdu predložila aj písomne. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný v auguste 2019 okrem už uvedených úhrad titulom výživného, uhradil na výživné sumu 200,- Eur.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Mestom Spišská Belá vyplýva, že v roku 2015 bol obžalovaný riešený mestskou políciou v priestupkovom konaní za priestupok spáchaný proti občianskemu spolunažívaniu. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pritom v prípade prvých troch odsúdení sa vzhľadom na upustenie od potrestania, resp. uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, kde sa obžalovaný počas skúšobnej doby osvedčil, hľadí na neho, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Z tohto pripojeného spisu vyplýva, že dňa 27.04.2018 bola na obžalovaného Y.M. Z. podaná obžaloba pre dva samostatné skutky, ktoré boli oba samostatne právne kvalifikované ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa , ods. 2 písm. a) každý z nich samostatné spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Rozsudkom zo dňa 13.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2019 súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutkov v zmysle obžaloby pri zachovaní ich právnej kvalifikácie z obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil podanie svedkyne - poškodenej týkajúce sa výšky jednotlivých úhrad výživného obžalovaným za uvedené obdobie, z ktorého vyplýva, že ku dňu 10.06.2019 bola suma dlžného výživného podľa svedkyne - poškodenej 5.850,- Eur. Z originálu poštového peňažného poukazu na adresu vyplýva, že obžalovaný uhradil svedkyni - poškodenej dňa 16.01.2019 sumu 3.000,- Eur.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného Y. Z. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Nakoľko súd nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle , pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, v zmysle , súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby stanovenú pre žalovaný prečin vo výmere 0 až na dva roky o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby a trest ukladal vo výmere 0 až 16 mesiacov. Vzhľadom na priznanie obžalovaného ako aj jeho snahu uhradiť dlžné výživné, súd uložil trest odňatia slobody bližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej a súdom upravenej trestnej sadzby, pričom trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov bude pre obžalovaného podľa presvedčenia súdu predstavovať primeranú formu a výšku trestu tak z hľadiska jeho odstrašujúceho ale aj výchovného účelu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, súd nepovažuje za primerané, aby bol trest vykonaný v jeho nepodmienečnej forme a jeho výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorá zohľadňuje aj skutočnosť, že zo strany obžalovaného sa nejedná o prvé jeho protispoločenské previnenie. Počas tejto skúšobnej doby bude mať obžalovaný príležitosť svojím správaním preukázať, že ním páchaná trestná činnosť sa nebude opakovať a svojím riadnym životom spoločnosti dokáže, že si dôsledky svojho negatívneho správania uvedomil. Súd zároveň v rámci výchovného účelu trestu uložil v zmysle obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe uhradil zameškané výživné, ktorého výška je uvedená v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko k dokonaniu žalovaného trestného činu došlo až vyhlásením tohto rozsudku, súd nemal splnené podmienky v zmysle na uloženie súhrnného trestu k trestu uloženého v konaní pod sp. zn. .

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.