Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_30C-1-2024.pdf
PDF · 79.05 KB
Case nature
Subarea
30C/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., IČO: 36 858 501, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49 proti žalovanému: REAL Property Development s. r. o., IČO: 53 743 725, so sídlom Partizánske, R. Jašíka 158/8, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd u k l a d á žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 €.
odôvodnenie:
(1.) Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade v Partizánskom, katastrálnom odbore, zapísané na LV č. XXX, obec B., katastrálne územie B. ako parcely registra „C“: parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 56 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 90 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 148 m2
a stavby:
rodinný dom súp. č. 197 – postavený na parc. č. XXX/X prevádzková budova – postavená na parc. č. XXX/X (ďalej len ako „nehnuteľnosti“).
(2.) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 22.09.2022 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Predmetom zmluvy bol predaj časti pozemkov. Žalobca žalovanému dňa 02.02.2022 uhradil časť kúpnej ceny vo výške 5.000 € a dňa 22.09.2022 časť kúpnej ceny vo výške 45.000 €. Podľa uzatvorenej zmluvy mala byť kúpna zmluva uzatvorená najneskôr do 31.05.2023 a do 16.06.2023 mal predmet kúpnej zmluvy dostať do držby a užívania. Žalovaný však uvedené lehoty nedodržal a strany sporu preto uzatvorili dňa 28.06.2023 dohodu o ukončení zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Podľa tejto dohody mal žalovaný vrátiť kúpnu cenu do 45 dní odo dňa uzatvorenia dohody o ukončení, t.j. do 12.08.2023. Žalovaný však do dňa podania návrhu žalobcovi uhradenú kúpnu cenu nevrátil. Žalobca si preto uplatnil v rámci upomínacieho konania
v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Potreba vydania neodkladného opatrenia spočíva v zabezpečení vymoženosti pohľadávky. Na LV č. XXX je vyznačená plomba, že sa vedie vkladové konanie pod č. V – 1961/2023. Z tohto dôvodu konaním žalovaného dochádza k zníženiu hodnoty jeho majetku, kedy je ohrozená vymožiteľnosť nároku žalobcu. Navrhovaný zákaz nijako neobmedzí užívacie právo žalovaného k nehnuteľnostiam. Účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože žalovaný v súčasnosti predmetné nehnuteľnosti prevádza. Vydaním neodkladného opatrenia by došlo k prerušeniu konania o návrhu na vklad. Je toho názoru, že ani existencia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 5Csp/28/2023 nie je dôvodom na zamietnutie návrhu, pretože môže kedykoľvek dôjsť k zrušeniu neodkladného opatrenia, čo žalobca nedokáže ovplyvniť.
(3.) Súd sa oboznámil s zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2022; výpismi platieb; dohodou o ukončení zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy; žalobou; platobným rozkazom; odporom; výpisom z LV č. XXX a zistil tento skutkový stav:
žalobca so žalovaným dňa 22.09.2022 uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalobca uhradil žalovanému kúpnu cenu v celkovej výške 50.000 €, pričom sumu 5.000 € uhradil 02.02.2022 a sumu 45.000 € uhradil dňa 27.09.2022. Dňa 28.06.2023 strany sporu uzatvorili dohodu o ukončení zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 50.000 € do 45 dní od uzatvorenia tejto dohody. Žalobca sa priznania nároku domáhal žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica. Ten v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1472/2023, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností. Na LV č. XXX je zapísaná plomba na základe V-1961/2023 (kúpna zmluva). Uznesením sp. zn. 5Csp/28/2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie na základe ktorého bolo žalovanému nariadený zákaz nakladania s nehnuteľnosťami a to prevodom, darovaním, scudzením tretej osobe, zámenou za iné nehnuteľnosti, zriadením záložného práva alebo vecného bremena v prospech tretej osoby, vložením do majetku inej obchodnej spoločnosti alebo družstva a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
(4.) Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
(5.) Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(6.) Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(7.) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(8.) Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladať s nehnuteľnosťami.
(9.) Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenými žalobcom, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvodný.
(10.) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku možno nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Uvedené vyplýva z podaného návrhu a príloh k nemu doručených. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená však slúži zabezpečovacie opatrenie. U žalobcu sú splnené podmienky na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože sa domáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky a to z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá účinok spočívajúci v prerušení konania o návrhu na vklad, keďže žalovaný sa snaží predmetné nehnuteľnosti scudziť. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam poskytuje veriteľovi vyššiu formu zabezpečenia pohľadávky (ochrany), pretože bez ohľadu na skutočnosť, kto je vlastníkom nehnuteľností, záložné právo pôsobí aj voči nemu. To znamená, že prípadným scudzením nehnuteľností by záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením nezaniklo a pohľadávka žalobcu by bola stále zabezpečená. Keďže má podľa Civilného sporového poriadku zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením prednosť, žalobca sa mal domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku a nie nariadenia neodkladného opatrenia. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť a to z dôvodu, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
(11.) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
(12.) Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.
(13.) Podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch, sa platí súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia 33 €.
(14.) Podľa § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len „prevádzkovateľ systému“) sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 €, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 €. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.
(15.) Žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím mu vznikla poplatková povinnosť. Výška súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch 33 €. Vzhľadom na uvedené, súd vyrubil žalobcovi za podanie návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia súdny poplatok vo výške 33 €, ktorý je žalobca povinný zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Žalobca môže súdny poplatok zaplatiť podľa údajov, ktoré sú uvedené v príkaze na úhradu, ktorý mu súd zasiela spolu s uznesením.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d), písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.