Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-40-2023.pdf
PDF · 138.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: S -Wood s.r.o., so sídlom Záhradná 503/12, 972 46 Čereňany, IČO: 36 845 698, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie M.R. Štefánika 3, 955 01 Topolčany, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: ACS BIOMASA, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 7A, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlová Ves, IČO: 44 976 283, zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLÁČEK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, IČO: 51 018 128, o zaplatenie sumy 37.110,41 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 37.110,41 eura, 9 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 33.647,40 eura od 1.4.2022 do zaplatenia a zo sumy 3.463,01 eura od 1.5.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 16.3.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 37.110,41 eura, 9 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 33.647,40 eura od 1.4.2022 do zaplatenia a zo sumy 3.463,01 eura od 1.5.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že na základe objednávok žalovaného žalobca dodal žalovanému v mesiacoch február a marec 2022 materiál, a to štiepku, ktorú mu fakturoval nasledovnými faktúrami: 1/ Faktúra č. 22/0015 zo dňa 01.03.2022 na sumu 33.647,40 eura, ktorá bola splatná dňa 31.03.2022; 2/ Faktúra č. 22/0023 zo dňa 01.04.2022 na sumu 3.463,01 eura, ktorá bola splatná dňa 30.04.2022. Žalovaného žalobca viackrát vyzval na úhradu tohto dlhu, naposledy výzvou zo dňa 08.08.2022, avšak žalovaný na výzvy nereagoval. Preto sa žalobca návrhom od žalovaného domáha zaplatenia dlžnej sumy 37.110,41 eura, ako aj príslušných úrokov z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 9,00 % ročne. Ďalej si uplatňuje žalobca aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 25/2013 Z. z. vo výške 40,- eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.3.2023 platobný rozkaz č. k. 38Up/418/2023-20, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 37.110,41 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žalovaný má za to, že platobný rozkaz je neoprávnený, a to z nasledovných dôvodov: V zmysle ust. § 420 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) platí, že: „Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.“ V zmysle ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že: „Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.“ V zmysle ust. § 422 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka platí, že: „Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady.“ V zmysle ust. § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.“ V zmysle ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že: „Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.“ Žalovaný uviedol, že žalobcom dodaný tovar nespĺňal požadované kvalitatívne znaky vlhkosti, rozmerov, impregnácie, maximálneho množstva kôry, množstva sušiny a obsahoval cudzie predmety, ktoré nebolo možné využiť v rámci procesu spaľovania. Z dôvodu týchto vád žalovaný nebol schopný riadne a v celosti využiť, resp. spotrebovať tovar na určený účel, a teda cena za tovar reálne nezodpovedala hodnote tovaru. Žalovaný si preto voči žalobcovi uplatňuje zľavu z ceny tovaru, keďže tovar nebol žalovanému zo strany žalobcu dodaný riadne, tzn. žalobca dodal žalovanému tovar s vadami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému tovar s vadami a žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje zľavu z ceny tovaru, tak výška peňažného nároku, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha nie je v súlade s internou evidenciou žalovaného a žalobca si peňažný nárok v rozsahu uvedenom v návrhu uplatňuje neoprávnene a v nesprávnej výške. Žalobca sa návrhom domáha zaplatenia úrokov z omeškania, a to: 9,00 % ročne zo sumy 33.647,40 eura od 01.04.2022 do zaplatenia a 9,00 % ročne zo sumy 3.463,01 eura od 01.05.2022 do zaplatenia. Ako už žalovaný uviedol, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný považuje peňažný nárok čo do výšky za neoprávnený, žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie rokov z omeškania považuje žalovaný rovnako za neoprávnený. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu uvedenom v návrhu uplatňuje neoprávnene. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov Upomínacieho konania vo výške 2.930,48 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný považuje peňažný nárok čo do výšky za neoprávnený, žalovaný má za to, že nárok na zaplatenie trov Upomínacieho konania si žalobca uplatňuje nesprávne. Žalobca v návrhu uviedol, že uplatňovaný peňažný nárok eviduje vo svojom účtovníctve, zároveň urobil vyhlásenie podľa ust. § 3 ods. 4 Zákona o upomínacom konaní o tom, že uplatňovaný peňažný nárok uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Žalovaný uviedol, že ohľadne peňažného nároku mu síce bola doručená faktúra, avšak žalovaný uplatňovaný nárok žalobcu neeviduje vo svojom účtovníctve v sume nárokovanej žalobcom v návrhu, najmä s ohľadom na celkovú výšku uplatňovaného nároku, vrátane príslušenstva. Žalovaný v účtovníctve eviduje odlišnú sumu. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúry uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. V zmysle ust. § 78a ods. 1 prvej vety Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH”) platí, že: „Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.” V zmysle ust. § 78a ods. 2 písm. b), bodu 2. Zákona o DPH platí, že: „Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení: (...) b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb, 2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období (...) ”. Žalovaný uviedol, že uviedol faktúry v kontrolnom výkaze, výlučne za účelom splnenia svojej zákonnej povinnosti v zmysle Zákona o DPH, avšak peňažný nárok v žalobcom uplatnenej výške napriek tomu neuznáva a považuje ho za neoprávnený a nedôvodný. Zaevidovanie faktúr do kontrolného výkazu prebieha u žalovaného automatizovane, prostredníctvom účtovného oddelenia, a to bez toho, aby pred zaevidovaním faktúr do kontrolného výkazu reálne došlo k posúdeniu ich právneho základu a/alebo opodstatnenia. Z uvedeného dôvodu kontrolný výkaz v tomto prípade nie je a nemôže byť rozhodujúci pre posúdenie oprávnenosti peňažného nároku.
4. Následne žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.4.2023 podal vyjadrenie k odporu žalovaného. V tejto súvislosti, okrem iného uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uvádza len, že žalobca dodal tovar žalovanému s vadami, pričom sa opiera o ustanovenia Obchodného zákonníka. Toto tvrdenie žalobca v celosti popiera. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že tovar nespĺňal požadované kvalitatívne znaky vlhkosti, rozmerov, impregnácie, maximálneho množstva kôry, množstva sušiny a obsahoval cudzie predmety. Toto tvrdenie žalobca v celosti popiera ako nepravdivé s cieľom vyhnúť sa žalovaným zaplateniu kúpnej ceny. Žalovaný do dnešného dňa nereklamoval žiadne vady dodaného tovaru a prvá námietka vád tovaru je až v podanom odpore. Podľa § 427 Obchodného zákonníka platí: „(1) Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. (2) Ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia. (3) Ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.“ Podľa § 457 Obchodného zákonníka platí: „Ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste na prepravu tovaru kupujúcemu, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste. Ak kúpna zmluva zahŕňa povinnosť predávajúceho odoslať tovar, ale predávajúci nie je povinný odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď sa tovar odovzdá prvému dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá s dokladmi vzťahujúcimi sa na prepravovaný tovar, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva škody na tovare.“ Podľa predložených preberacích podpísaných protokolov k tovaru, tento bol odovzdaný dopravcom v jednotlivých dňoch februára a marca 2022. V týchto dňoch prešlo podľa § 457 Obchodného zákonníka nebezpečenstvo škody na tovare na žalovaného. Podľa § 427 Obchodného zákonníka bol žalovaný povinný si prezrieť tovar čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare na žalovaného. Pokiaľ by mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare (február a marec roku 2022) vady, ktoré sú vytýkané v odpore, musel tieto žalovaný zistiť už v tom čase. Tu však žalobca tvrdí, že žiadne vady tovar nemal. Podľa § 428 Obchodného zákonníka platí: „(1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. (3) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.“ V bode 48 odporu tvrdí žalovaný, že z dôvodu vád nebol schopný riadne a v celosti využiť, resp. spotrebovať tovar na určený účel a teda cena tovaru reálne nezodpovedala hodnote tovaru. Toto tvrdenie žalovaného žalobca v celosti popiera. Cena tovaru bola dohodnutá a je uvedená aj v preberacích protokoloch podpísaných žalovaným. Žalobca týmto namieta podľa § 428 ods. 2, že pokiaľ by mal tovar vady (čo popiera), mal žalovaný podať správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil. Žiadne vady však oznámené žalobcovi neboli. Tvrdené vady, pokiaľ by tovar mal, by žalovaný musel zistiť už pri ohliadke tovaru, t. j. cca rok pred podaním odporu. Do podania odporu proti platobnému rozkazu však žiadne vady nenamietal. Žalovaný nenamietal vady tovaru ani po písomnej výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 08.08.2022 na úhradu dlžných faktúr, ktorá bola doručená žalovanému dňa 10.08.2022. Odpor žalovaného preto žalobca považuje za neodôvodnený. Všetky námietky žalovaného uvedené v odpore považuje za vyslovene účelové. Pokiaľ by žalovaný mal akékoľvek pripomienky, tieto by už dávno minimálne predniesol pri dodávke tovaru. Všetky tvrdenia žalovaného, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, žalobca v celom rozsahu popiera a považuje ich za nepravdivé a nepreukázané. V súlade s § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorým je podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku Okresný súd Prešov. 5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 24.5.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 3.8.2023, okrem iného uviedol, že žalovaný opätovne uvádza, že neeviduje, že by mal voči žalobcovi záväzok, ktorý by korešpondoval peňažnému nároku, ktorého zaplatenia sa žalobca návrhom domáha. Žalovaný trvá na tom, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal oprávnenosť peňažného nároku, ktorého zaplatenia sa domáha a ani nepredložil žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení uvedených v návrhu, týkajúcich sa oprávnenosti peňažného nároku. Je to pritom práve žalobca, kto je povinný nielen tvrdiť svoj nárok, ale tento aj riadne preukázať. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobcom dodaný tovar nespĺňal požadované kvalitatívne znaky vlhkosti, rozmerov, maximálneho množstva kôry a impregnácie, obsahoval nepovolené cudzie predmety, ktoré vo vysokej miere sťažovali a znekvalitňovali proces spaľovania tovaru. Žalobca poukazuje na vystavené Preberacie protokoly k tovaru a odvodzuje od nich peňažný nárok. K Preberacím protokolom žalovaný uvádza, že tieto nie sú spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu a nie je možné ich akceptovať, nakoľko (i) Preberací protokol obsahuje iba údaje o hmotnosti tovaru bez akejkoľvek kontroly kvality a (ii) Preberací protokol nie je podpísaný členom štatutárneho orgánu, t. j. jediným konateľom žalovaného, ktorý je oprávnený vykonávať úkony v mene žalovaného samostatne. Celková hmotnosť uvedená v Preberacích protokoloch môže predstavovať najviac hmotnosť tovaru s vadami, čiže hmotnosť tovaru vrátane nepovolených predmetov. Je pritom nepochybné, že takéto nepovolené predmety vo veľkej miere ovplyvňujú hmotnosť tovaru. Existenciu takýchto predmetov, ktoré okrem iného zvyšujú hmotnosť tovaru, žalovaný bol schopný identifikovať až v rámci procesu spaľovania, kedy vyšlo najavo, že tovar obsahuje nepovolené cudzie predmety, ktoré znižujú kvalitu tovaru. Navyše z Preberacích protokolov vôbec nevyplýva, že žalobca odovzdal tovar dopravcovi, ako to tvrdí žalobca. Samotný žalobca poukázal na ust. § 457 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktoré predpokladá zmluvnú povinnosť predávajúceho odovzdať tovar dopravcovi. Žalobca však nijako nepreukázal, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy, ktorá by žalobcovi uložila takúto povinnosť. Nakoľko takáto povinnosť žalobcovi nikdy nevznikla, navyše zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že žalobca skutočne odovzdal tovar na prepravu tretej osobe - dopravcovi, nebezpečenstvo škody na tovare nemohlo prejsť na žalovaného už v čase odovzdania tovaru dopravcovi. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že by žalovanému skutočne dodal tovar v tvrdenom množstve a v tvrdenej kvalite. Žalovaný má za to, že faktúra ako taká (v tomto prípade Faktúry) je iba účtovný doklad, nie je to však dôkaz o skutočnom dodaní tovarov (v tomto prípade tovaru) a už vôbec nie dôkaz o kvalite dodaného tovaru. Žalobca teda nijakým spôsobom nepreukázal, že by skutočne došlo k vzniku peňažného nároku, ktorý by mal byť žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Dôkazné bremeno o skutočnom dodaní tovaru a jeho vlastnostiach pritom zaťažuje žalobcu. Uvedený názor žalovaného potvrdzuje aj ustálená judikatúra. Žalovaný preto považuje tvrdenia žalobcu iba za formálne popretie tvrdení žalovaného. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca si peňažný nárok v uvedenom rozsahu v návrhu uplatňuje neoprávnene a v nesprávnej výške.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 1.2.2024, okrem iného uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe tak, ako bola táto podaná. Žalovaný si u žalobcu objednával dodanie materiálu - štiepky, ktorú mu fakturoval. Dve faktúry nezostali nezaplatené. Tieto obchodné vzťahy trvali už dlhšiu dobu a právny zástupca žalobcu predložil súdu predchádzajúce faktúry, ktoré žalovaný v celosti uhradil, pričom tie obchody po celú dobu prebiehali rovnakým spôsobom, t. j. žalovaný si objednal, žalobca dodal. K tomu bol vystavený preberací protokol s každou dodávkou. Tento preberací protokol žalovaný podpísal, odsúhlasil. Množstvá tam boli odsúhlasené (čo sa týka ich hmotnosti) a taktiež v každom je aj odsúhlasená cena. Na základe týchto preberacích protokolov žalobca vystavil dve faktúry č.22/0015 a č.22/0023. Jednu na sumu 33.647,40 eura a druhú na sumu 3.463,01 eura. Tieto faktúry však žalovaný neuhradil. Žalovaného žalobca vyzýval aj výzvou právneho zástupcu. Na túto výzvu vôbec nereagoval. Žalovaný nevzniesol žiadnu námietku na kvalitu, množstvo alebo akékoľvek vady tovaru, a to ani pri doručení faktúry, ani po doručení výzvy a prvým tvrdením toto bolo až v odpore proti platobnému rozkazu, keď sa už žalobca domáhal zaplatenia tejto sumy na súde. Obranu žalovaného považuje žalobca za bezpredmetnú. Žalovaný priamo v odpore uviedol, že obdŕžal faktúry, preto faktúry tak, ako uviedol aj v odpore, zaevidoval minimálne v kontrolnom výkaze DPH. Potvrdené preberacie protokoly sú potvrdené žalovaným. Pokiaľ by mali akékoľvek pripomienky v hmotnosti, kvalite, k čomukoľvek, museli to reklamovať tieto vady hneď, to znamená pri dodaní. Bolo to vážené, na vstupe, na výstupe, čistá hmotnosť potvrdená žalovaný. Čiže túto obranu považuje žalobca vyslovene za účelovú.
8. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 1.2.2024, v rámci účastníckeho výsluchu, okrem iného uviedol, že on zabezpečoval dovoz štiepky pre iné teplárne. Vo vzťahu k žalovanému to bola hlavne výpomoc, ktorá trvala dva mesiace. Hmotu bez problémov žalovaná strana preberala, bolo to riadne preberané a bolo to aj zo začiatku vyplácané. Pokiaľ ide o namietaný rozdiel vo váhach, ktoré vyplývajú z preberacích protokolov, tak to je bežné a normálne a súvisí to s tým, že môže byť rozdiel ako je vozidlo, ktoré doviezlo tú štiepku, dotankované. Tento typ vozidla má nádrže na 600 – 800 litrov, čiže je to značná váha plus vodič a keď je v tej nádrži menej, tak to môže robiť veľký rozdiel a je tu ten rozdiel, na ktorý poukazuje aj právny zástupca žalovaného. Rozdiely vo váhach môžu byť spôsobené aj tým, či to vozidlo v tom konkrétnom prípade bolo zakryté plachtou alebo nebolo, to je ďalších okolo 180 kg. Čo sa týka toho preťažovania, on to vozil sám po večeroch, aby naplnil tie potreby, ktoré sa od neho požadovali a je bežné, že sa stane, že sa vozidlo aj preťaží. Čo sa týka preberacích protokolov a fakturácie, k tomu štatutárny zástupca uviedol, že vodič potom, čo odovzdal tú štiepku a tá štiepka bola prebratá, dostal len kópie preberacieho protokolu, originály išli priamo do centrály žalovanej spoločnosti. Celý fakturačný podklad žalovaná spoločnosť dodávala žalobcovi. Teda všetky fakturačné podklady mal žalobca od žalovanej spoločnosti a po konci príslušného cyklu vystavoval podľa týchto podkladov faktúry, ktoré boli obratom zasielané e-mailom žalovanej spoločnosti. Takže námietky žalovanej strany považuje za nedôvodné. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako je možné, že raz vozidlo doviezlo 25t štiepky a raz 32t štiepky, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že záleží od toho, aký druh štiepky bol, čiže aký druh dreva, z akého prostredia, akú mal vlhkosť. Či to bola čerstvá ťažba, alebo to bol drevný materiál, ktorý bol na sklade pripravený dva alebo tri mesiace. Aj z preberacích protokolov vyplývajú rôzne vlhkosti dodaného materiálu. V tabuľke drevín, ktoré vydala Slovenská technická univerzita, resp. vyplýva to z technickej normy, že podľa druhu dreviny sú rozdiely vo váhe na jeden m3 dreviny od 600 – 1300 kg.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 1.2.2024, okrem iného uviedol, že predmetný nárok tak, ako je uplatnený, nie je možné uznať z dôvodov, ktoré písomne uviedli. Čo sa týka samotných skutočností, ktorými žalovaný popiera dôvodnosť uplatneného nároku, tak je tu skutočnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona, a to je § 365 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že pokiaľ medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva, pretože predmetný vzťah vznikol len na základe ako žalobca uvádza, objednávky, ktorú do konania ani nepredložil, tak nie je medzi stranami zrejmé, ako si dohodli spôsob splácania, lehotu splatnosti a ďalšie okolnosti. V tomto prípade treba postupovať v zmysle Obchodného zákonníka ako všeobecného rámca usporiadania týchto vzťahov. V tomto ustanovení § 365 sa uvádza, že dlžník sa do omeškania dostane až v prípade, keď mu je doručená faktúra, alebo doručený tovar podľa toho, ktorá zo skutočností nastane neskôr. Zo samotných faktúr vyplýva, že tieto mali byť vyhotovené v čase, v ktorom si už žalobca uplatnil omeškanie, to znamená, pokiaľ by brali, že faktúra č. 20/0023 mala byť vyhotovená 1.4.2022 a splatná 30.4.2022, tak je zrejmé, že keď ju vyhotovoval 1.4.2022, tak nemohla byť už v ten deň doručená žalovanému, a teda nemohla nastať ani splatnosť toho 30.4.2022 a omeškanie od 1.5.2022 tak, ako je uplatnené v platnom rozkaze a ako bolo uplatnené v následnom žalobnom návrhu, teda v oznámení o pokračovaní konania. To sa týka aj druhej samotnej faktúry, ktorá takisto ak mala byť vyhotovená 1.3.2022 a splatná 31.3.2022, tak nemohla byť doručená už 1.3., a teda nemôže byť ani splatná s omeškaním od 1.4.2022. Toto je zásadná skutočnosť, čo sa týka úrokov z omeškania. Čo sa týka zásadnej námietky týkajúcej sa samotného vzťahu, tak vzhľadom na poukaz na to, že nebola uzavretá písomná zmluva, to znamená, že samotné množstvo má byť deklarované zo strany žalobcu, keďže jeho zaťažuje dôkazné bremeno, len samotnými potvrdeniami vo forme dodacích listov, kde sa nachádza len pečiatka a podpis žalovaného. Týmto skutočnostiam ale vo vzťahu k uplatnenému nároku odporujú samotné údaje, ktoré sa nachádzajú v týchto dokumentoch, pretože zo samotnej logiky veci, keď žalobca vykonal dopravu tým istým vozidlom opakovaný počet krát, tak na výstupe nemohlo mať toto vozidlo rozdielnu hmotnosť. Ako vyplýva z predloženej tabuľky výpisu z faktúry č. 0015, tak napríklad vozidlo, ktorá má poznávaciu značku A., tak v jednom prípade malo mať na výstupe hmotnosť 15850 a v inom napríklad až 16340, čo je rozdiel dokonca 480 kg. To znamená, že toto nekorešponduje ani so samotnou hmotnosťou vozidla, prípadne dvoch, ak by sa tam nachádzali pri dodaní tovaru a takéto rozpory sa nachádzajú v samotných výmerách v takom rozsahu, že tento rozdiel činí niečo cez 5t v konečnom výsledku, ak by prepočítali uvedené skutočnosti na tú najnižšiu možnú výmeru. Čo sa týka najväčšej prípustnej výmery, právny zástupca žalobcu predložil súdu doklady z ktorých vyplýva, že obdobné vozidlo akým žalobca vykonával tieto prepravy, má celkovú nosnosť prepravnú 40t. Z predložených listín však ale vyplýva, že tento na vstupe mal hmotnosť 42, 45 niekedy až 49t, to znamená že buď zásadným spôsobom presiahol túto hmotnosť,
alebo tieto údaje, ktoré sú predložené ako dôkaz o dodaní tovaru, nekorešpondujú s reálnym skutkovým stavom , teda tak, ako boli dodané. Táto skutočnosť potom korešponduje aj s obranou žalovaného vo vzťahu k tomu, že nebolo dodané množstvo, ako je predložené a uplatnené v tomto žalobnom nároku a zároveň to potvrdzuje aj tú skutočnosť, že aj dodané množstvo vykazovalo vady, ktoré popísali v písomnom vyjadrení k podanému odporu.
10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu B. C., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z Obchodného registra ohľadne žalobcu, Výpisu z Obchodného registra ohľadne žalovaného, faktúry č. 22/0015, Preberacieho protokolu zo dňa 1.3.2022, faktúry č. 22/0023, Preberacích protokolov zo dňa 1.4.2022, Zoznamu vydaných faktúr s úhradami a údajmi z faktúr zo dňa 28.7.22022, Predžalobnej výzvy zo dňa 8.8.2022 s doručenkou, Dokladu o kľúčových úrokových sadzbách ECB, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.5.2023, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 3.8.2023, faktúry č. 22/0009, Preberacieho protokolu zo dňa 16.2.2022, Potvrdení o zrealizovaní transakcie, faktúry č. 22/0021, Preberacieho protokolu zo dňa 16.3.2022, fotografii z web stránky ohľadne technických údajov a výpočte uhlíkovej stopy – Actros 1851 LS 4x2 Mercedes-Benz, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
11. Na základe objednávok žalovaného žalobca dodal žalovanému v mesiacoch február a marec 2022 tovar, a to štiepku. Pri každej dodávke bol vystavený preberací protokol. Každý takýto preberací protokol žalovaný odsúhlasil a podpísal. V každom preberacom protokole boli odsúhlasené množstvá dodaného tovaru, resp. jeho hmotnosť a taktiež v každom je odsúhlasená aj jeho cena. Kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami, a to Faktúrou č. 22/0015 zo dňa 01.03.2022 sumou 33.647,40 eura, ktorá bola splatná dňa 31.03.2022 a Faktúrou č. 22/0023 zo dňa 01.04.2022 sumou 3.463,01 eura, ktorá bola splatná dňa 30.04.2022. Žalobca žalovaného viackrát vyzval na úhradu kúpnych cien vyúčtovaných vyššie uvedenými faktúrami. Kúpne ceny vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. 12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
14. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
15. Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
16. Podľa § 427 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia.
17. Podľa § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.
18. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
19. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
20. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
21. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
22. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
23. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
27. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
32. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
33. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe objednávok žalovaného žalobca dodal žalovanému v mesiacoch február a marec 2022 tovar, a to štiepku. Pri každej dodávke bol vystavený preberací protokol. Každý takýto preberací protokol žalovaný odsúhlasil a podpísal. V každom preberacom protokole boli odsúhlasené množstvá dodaného tovaru, resp. jeho hmotnosť hmotnosti) a taktiež v každom je odsúhlasená aj cena. Kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami, a to Faktúrou č. 22/0015 zo dňa 01.03.2022 sumou 33.647,40 eura, ktorá bola splatná dňa 31.03.2022 a Faktúrou č. 22/0023 zo dňa 01.04.2022 sumou 3.463,01 eura, ktorá bola splatná dňa 30.04.2022. Žalobca žalovaného viackrát vyzval na úhradu kúpnych cien vyúčtovaných vyššie uvedenými faktúrami. Kúpne ceny vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje celkovo sumu 37.110,41 eura titulom nezaplatených kúpnych cien za dodaný tovar. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie istiny 37.110,41 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
35. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonník v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 9 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutie riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 33.647,40 eura od 1.4.2022 do zaplatenia a zo sumy 3.463,01 eura od 1.5.2022 do zaplatenia, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
36. V súlad s ust. § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, zaviazal súd žalovaného aj na žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
37. Pokiaľ ide o obranu žalovaného uplatnenú najmä v jeho odpore proti vydanému platobnému rozkazu a následne potom na pojednávaní konanom dňa 1.2.2024, tak túto považoval súd za účelovú, urobenú iba v snahe oddialiť rozhodnutie v danej právnej veci.
38. Žalovaný vo svojom odpore uvádza, že žalobca dodal tovar žalovanému s vadami, pričom sa opiera o ustanovenia Obchodného zákonníka. Toto tvrdenie žalobca v celosti poprel a poprel aj tvrdenie žalovaného v podanom odpore, že tovar nespĺňal požadované kvalitatívne znaky vlhkosti, rozmerov, impregnácie, maximálneho množstva kôry, množstva sušiny a obsahoval cudzie predmety. Žalovaný do vydanie platobného rozkazu v danej právnej veci preukázateľne nereklamoval žiadne vady dodaného tovaru, prvá námietka vád tovaru je až v podanom odpore. Podľa § 427 Obchodného zákonníka bol žalovaný povinný si prezrieť tovar čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare na žalovaného. Pokiaľ by mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare (február a marec roku 2022) vady, ktoré sú vytýkané v odpore, musel tieto žalovaný zistiť už v tom čase, teda v čase bezprostredne po dodaní tovaru alebo bezprostredne pred jeho využitím, spotrebovaním (spálením). Pokiaľ by mal tovar vady (čo žalobca jednoznačne poprel a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal), mal žalovaný podať správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil. Žiadne vady však oznámené žalobcovi zo strany žalovaného neboli. Tvrdené vady, pokiaľ by tovar mal, by
žalovaný musel zistiť už pri ohliadke tovaru, t. j. bezprostredne pri dodávke tovaru alebo bezprostredne pred jeho využitím a nie až cca rok pred podaním odporu, teda v čase keď predmetný tovar už zrejme ani neexistuje. Žalovaný nenamietal vady tovaru ani po písomnej výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 08.08.2022 na úhradu dlžných faktúr, ktorá bola doručená žalovanému dňa 10.08.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemôže už súd priznať v tomto súdnom konaní žalovanému ako kupujúcemu práva kupujúceho z vád tovaru, keďže žalovaný ako kupujúci nepodal žalobcovi ako predávajúcemu správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich kupujúci zistil alebo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť pri prehliadke a žalobca ako predávajúci namietol v tomto súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru, a to aj v prípade ak by predmetný tovar vady objektívne mal, čo však žalovaný v konečnom dôsledku vôbec preukázal. Z tohto dôvodu nemohol súd už prihliadnuť ani na námietky, ktoré v rámci svojej obrany predniesol právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 1.2.2024.
39. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že štatutárny zástupca žalobcu sa dostatočne vysporiadal aj týmito poslednými námietkami právneho zástupcu žalobcu. Pokiaľ ide o namietaný rozdiel vo váhach, ktorý vyplýva z preberacích protokolov, tak tu sa stotožnil súd s názorom štatutárneho zástupcu žalobcu, že to je bežné a normálne a súvisí to s tým, že môže byť rozdiel ako je vozidlo, ktoré doviezlo tú štiepku, dotankované. Predmetný typ vozidla má nádrže na 600 – 800 litrov, čiže je to značná váha plus vodič a keď je v tej nádrži menej, tak to môže robiť veľký rozdiel a tu je ten rozdiel, na ktorý poukazuje aj právny zástupca žalovaného. Rozdiely vo váhach môžu byť spôsobené aj tým, či to vozidlo v tom konkrétnom prípade bolo zakryté plachtou alebo nebolo, to je ďalších okolo 180 kg. Čo sa týka toho preťažovania, štatutárny zástupca uviedol, že on to vozil sám po večeroch, aby naplnil tie potreby a je bežné, že sa stane, že sa vozidlo aj preťaží. To, že sa vozidlo aj preťažilo objektívne vyplýva aj z preberacích protokolov, v ktorých boli výsledky vážení riadne zaznamenané. Čo sa týka preberacích protokolov a fakturácie, tak celý fakturačný podklad žalovaná spoločnosť dodávala žalobcovi, teda všetky fakturačné podklady mal žalobca iba od žalovanej spoločnosti a po konci príslušného cyklu iba na základe týchto podkladov vystavoval predmetné faktúry, ktoré boli obratom zasielané e-mailom žalovanej spoločnosti, takže s prihliadnutím na dohodnutý spôsob zasielania prakticky okamžite po ich vystavení. To, že raz vozidlo doviezlo 25t štiepky a raz 32t štiepky, to súvisí s tým aký druh štiepky bol v tom-ktorom prípade, čiže z akého druhu dreva, z akého prostredia, akú mal vlhkosť, teda či to bola čerstvá ťažba alebo to bol drevný materiál, ktorý bol na sklade pripravený dva alebo tri mesiace. Aj z preberacích protokolov vyplývajú rôzne vlhkosti dodaného materiálu. 40. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.