Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-564-2006.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-5Er/564/2006
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Veľký Krtíš, so sídlom SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš, proti povinnému P., vedenej pod sp. zn. EX 152/2006, súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, o vymoženie 852,82 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,34 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor dňa 21. 09. 2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo v dôsledku preklúzie neúčinným na základe oznámenia oprávneného. Zároveň uviedol, že dôvodom na zastavenia exekúcie je aj nemajetnosť povinného zistená súdnym exekútorom.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučné poriadku účinného do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučné poriadku účinného do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Keďže sa predmetná exekúcie začala dňa 21. 02. 2006 doručením návrhu na oprávneného vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, aplikoval súd v zmysle prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 03. 2017. Materiálnym predpokladom
výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade, ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
8. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenie a rezervný fond uložené exekučným titulom, a to podľa Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje lehotu na vykonanie rozhodnutí. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistnom je možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným. Exekučný titul v predmetnej veci
- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš č. 700-2410064705-GC04/05 zo dňa 12. 12. 2005, nadobudol právoplatnosť dňa 23. 01. 2006. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa skončila dňom 23. 01. 2016 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným.
9. Súdny exekútor však svojim podaním doručeným súdu dňa 21. 09. 2017 dal podnet na zastavenie exekúcie aj z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko po prešetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že povinný je nemajetný a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. V prípade súbehu viacerých dôvodov na zastavenie exekúcie zákon nešpecifikuje, pre ktorý z týchto dôvodov má súd exekúciu zastaviť, preto túto otázku musel vyriešiť súd sám. Súd v tomto smere vychádzal z ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na (čiastočné) zastavenie exekúcie. Keďže k preklúzii exekučného titulu došlo už dňa 23. 01. 2016, mala byť súdu vec predložená už v tomto čase a ihneď po uplynutí prekluzívnej lehoty mala byť exekúcia zastavená. Sám oprávnený súdnemu exekútorovi túto skutočnosť podľa priloženého exekútorského spisu oznámil listom dňa 07. 11. 2016. Súdny exekútor však vyhotovil podnet na zastavenie exekúcie až dňa 18. 09. 2019 a dňa 21. 09. 2017 ho zaslal súdu, teda viac ako jeden a pol roka po tom ako preklúzia exekučného titulu nastala. Až v tomto podnete súdny exekútor prvýkrát oznámil súdu, že povinný je nemajetný a je dôvod na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Aj v prípade nemajetnosti povinného je súdny exekútor povinný túto skutočnosť oznámiť súdu hneď ako sa o nej dozvie. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu preklúzie mala byť exekúcia zastavená už dňa 23. 01. 2016, pričom nemajetnosť povinného zistil súdny exekútor až dňa 18. 09. 2017 (za predpokladu, že postupoval podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku), keď vyhotovil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zaslal ho súdu. Je teda zrejmé, že dôvod na zastavenie exekúcie pre neúčinnosť exekučného titulu nastal z časového hľadiska skôr ako súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného a exekúcia mala byť z tohto dôvodu zastavená už v roku 2016. Skutočnosť, že následne v roku 2017 pribudol ďalší dôvod na zastavenie exekúcie, ktorá doposiaľ nebola zastavená len z dôvodu nečinnosti (či už na starne súdneho exekútora, účastníkov alebo súdu) nie je relevantná. Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21. 02. 2006 a súdny exekútor mal dostatok času (takmer 10 rokov), aby do momentu neúčinnosti exekučného titulu zistil, či povinný má majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie a ak nie, oznámil sudu túto skutočnosť s podnetom na zastavenie exekúcie. Preto súd uzatvára, že pri súbehu viacerých dôvodov na zastavenie exekúcie má prednosť ten dôvod, ktorý nastal z časového hľadiska skôr, a predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože exekučný titul sa stal neúčinným.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22, 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej ku dňu začatia exekučného konania (ďalej len ,,vyhláška“).
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval zároveň v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 116,49 Eur, a to podľa § 14 a § 15 vyhlášky paušálnu odmenu za jednotlivé úkony vo výške 46,48 Eur (14 úkonov x 3,32 Eur - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2-krát doručenie príkazu na začatie exekúcie - prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zamestnávateľ, 2- krát doručenie exekučného príkazu - prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zamestnávateľ, 2-krát zisťovanie platiteľa mzdy, 2-krát zisťovanie trvalého alebo prechodného pobytu povinného - REGOB, 3-krát zisťovanie účtu povinného - daňový úrad a živnostenský úrad 2x, zisťovanie majetku povinného
- ODI) a odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 13,28 Eur (10 min. za vypracovanie výzvy povinnému na dostavenie sa do EÚ, 10 min. za vypracovanie predvolania, 10 min. za vypracovanie výzvy k úhrade, 10 min. za vypracovanie odblokovania - motorových vozidiel, 45 min. za vyúčtovanie trov exekučného konania), podľa § 22 vyhlášky náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z nákladov na poštovné (26,65 Eur), kancelárske potreby (6,77 Eur), náhrady za internet (3 Eur), elektronickej lustrácie bánk (0,70 Eur), elektronickej lustrácie ODI (0,20 Eur) a 20 % DPH.
21. Súd na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora aplikoval v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky vyhlášku v znení účinnom do 30. 04. 2008, keďže predmetná exekúcia sa začal pred uvedeným dátumom.
22. Súd po preštudovaní exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky odmenu vo výške 46,48 Eur za vyúčtovaných 14 úkonov po 3,32 Eur, nakoľko podľa obsahu spisu tieto úkony súdny exekútor vykonal. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj odmenu za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti vo výške 6,64 Eur za vypracovanie
výzvy povinnému na dostavenie sa do EÚ, vypracovanie predvolania, vypracovanie výzvy k úhrade a vypracovanie odblokovania - motorových vozidiel 4x 10 minút, pretože z exekútorského spisu mal preukázané, že súdny exekútor vykonal aj tieto úkony. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal vyúčtovaných 45 minút čas strávený vyúčtovaním trov exekučného konania, pretože takýto úkon nepredstavuje čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si súdny exekútor vyúčtoval a uplatnil trovy exekúcie nejde o vlastnú exekučnú činnosť, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ má súdny exekútor postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekúcie, ide o trovy, ktoré znáša účastník konania sám.
23. Náhradu hotových výdavkov za poštovné súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 12,10 Eur za 11 doručovaných písomností, keďže v predloženom exekútorskom spise sa nachádzalo len 9 doručeniek/ vrátených plných obálok preukazujúcich doručovanie vyúčtovaných písomností (upovedomenia o začatí exekúcie - povinnému - 1,40 Eur a oprávnenému - 0,20 Eur, exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - povinnému - 1,40 Eur a oprávnenému - 0,70 Eur, opravného exekučného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - povinnému - 1,40 Eur a oprávnenému - 1,40 Eur, exekučného príkazu zrážkami z dohody o vykonaní práce - zamestnávateľovi povinného - 0,70 Eur, povinnému - 1,40 a oprávnenému - 0,70 Eur) a zároveň súdny exekútor preukázateľne tunajšiemu súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia - 1,10 Eur a exekútorský spis s vyúčtovaním - 1,70 Eur, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Doručenky ani iné dôkazy preukazujúce doručenie ostatných písomností neboli súčasťou exekútorského spisu, dokonca zo spisu ani nevyplýva, že by súdny exekútor takéto úkony doposiaľ vykonal. Preto súd nemá za preukázané, že mu v tejto súvislosti vznikli trovy, ktoré by mal oprávnený nahradiť a vo zvyšku náhrady výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
24. Pokiaľ ide o hotové výdavky za kancelárske náklady vynaložené s exekučným konaním vo výške 6,77 Eur (papier, obálky, kopírovanie, euroobaly, spisový obal, toner, písacie potreby, lepidlo), tieto súd súdnemu exekútorovi nepriznal. Z ustanovenia § 22 vyhlášky síce výslovne nevyplýva, za ktoré hotové výdavky patrí exekútorovi náhrada, avšak v zmysle rozhodovacej činnosti súdov medzi tieto výdavky náhrada za kancelárske potreby nepatrí. Z ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, kam podľa názoru súdu patrí aj náhrada za kancelárske potreby použité na tieto administratívne práce. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na rovnaký právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za internet vo výške 3 Eur, pretože ani vynaloženie a výška týchto výdavkov nevyplýva z predloženého exekútorského spisu ani ich súdny exekútor ničím nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravu týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd naopak priznal súdnemu exekútorovi náhradu za elektronickú lustráciu ODI (0,20 Eur) a lustráciu bánk (0,70 Eur), pretože v exekútorskom spise sa nachádzajú odpovede na tieto lustrácie.
25. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj 20 % DPH z odmeny 53,12 Eur a z náhrady hotových výdavkov 13 Eur, spolu vo výške 13,22 Eur, pretože mal preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie celkovo vo výške 79,34 Eur.
26. Súd ďalej posudzoval, kto je povinný nahradiť exekútorovi vzniknuté trovy. V zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie zásadne povinný. Súd môže zaviazať na ich náhradu aj oprávneného, ak zastavenie exekúcie zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia času (preklúzie). Pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie, nakoľko nemohol ovplyvniť postup súdu a súdneho exekútora, prípadne dĺžku trvania tohto postupu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2013 zo dňa 10. 02. 2014). V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 21. 02 2006 a prekluzívna lehota uplynula až dňa 23. 01. 2016. Návrh na vykonanie exekúcie bol teda podaný v dostatočnom predstihu, viac ako dva roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a teda nemožno skonštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Preto súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).