Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-267-2016.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/267/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Plynárska 1, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: 1. Jana Jančíková, L., miesto podnikania Potočná 6968/24, 080 06 Prešov, IČO: 47 124 733, trvale bytom Potočná 6968/24, 080 06 Prešov, zastúpená JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, Konštantínova 6, 080 01 Prešov a 2. Katarína Polohová, L., miesto podnikania Nižňanská 1920/16, 080 06 Prešov, IČO: 46 385 622, o zaplatenie sumy 1.508 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalované v 1.a 2.rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 1.508 eur, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.508 eur od 1.6.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.108 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 7.11.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016,ktorá bola spresnená písomným podaním zo dňa 28.3.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 30.3.2017, žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.508 eur, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.508 eur od 1.6.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej istiny za každý aj začatý deň omeškania od 6.4.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je právnická osoba, žalované sú podnikateľky. Dňa 24.11.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere č. P520140124 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným hotovostný účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 1.100 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej istiny, t.j. 220 eur, spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t.j. 66 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 110 eur a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej istiny, t.j. 506 eur (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu označované ako celkový poplatok). Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške 2.002 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 154 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalované podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 3.4.2015 upozornil žalované
na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 8.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 5.4.2015. Žalované ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania uhradili žalobcovi celkovo 494 eur. Dlžná čiastka činí 1.508 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalované zaviazali zaplatiť vo výške 2.002 eur a čiastkou vo výške 494 eur, ktorá bola uhradená žalovanými (2002 eur - 494 eur = 1.508 eur). V zmysle bodu Článku III. bodu 2 zmluvy je žalobca oprávnený požadovať od žalovaných zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania, a to pre prípad, ak žalované nesplnia svoj záväzok podľa Článku I.zmluvy. V zmysle § 369 Obchodného zákonníka si žalobca nárokuje na zákonný úrok z omeškania vo výške určenej v § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol celý dlh zosplatnený.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 7.4.2017 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/267/2016-16, ktorým uložil žalovaným v 1.a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.508 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.508 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 25.10.2017, č. k. 21Cb/267/2016-26 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 7.4.2017, č. k. 21Cb/267/2016-16, a to podľa § 266 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručil žalovaným do vlastných rúk.
5. Dňa 26.9.2019 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v 2.rade, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.
6. Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2019 právna zástupkyňa žalovanej v 1.rade, okrem iného uviedla, že navrhuje, aby súd pristúpil k uplatneniu moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka a nepriznal žalujúcej strane uplatňovanú výšku zmluvnej pokuty, ktorá je uplatňovaná v sadzbe 0,2% denne zo žalovanej istiny. Žalovaná v 1.rade považuje túto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú dojednanú sankciu, pričom poukazuje na to, že kritérium pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je jednak hodnota zabezpečovanej pohľadávky, význam zabezpečovanej povinnosti podľa konkrétnych okolností prípadu, na ktoré treba poukázať aj v tomto prípade. Konkrétny okolnosťami prípadu sú najmä hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, druh zavinenia, alebo aj otázka či došlo alebo nedošlo na strane žalujúcej strany k vzniku škody, keďže zmluvná pokuta má aj charakter paušalizovanej náhrady škody. Hoci je známe, že zmluvná pokuta môže byť uplatňovaná, aj keď ku škode nedošlo a súd môže znížiť zmluvnú pokutu na minimum, teda minimálnu hranicu do výšky preukázanej škody, v danom prípade k škode nedošlo. Žalovaná chce poukázať hlavne na okolnosti prípadu, akými sú hospodárska pozícia dlžníkov, teda žalovanej v 1.rade pri uzatváraní zmluvy a tiež spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žalovaná v 1.rade vystupovala formálne pod „IČOm“ ako podnikateľ a predmetom zmluvy by malo byť poskytnutie účelového úveru na výkon povolenia. V skutočnosti však táto výška ako je 1.100 eur na podnikanie nie je obvyklým úverom, žalovaná v 1.rade bola v takej finančnej situácii, že z podnikania nemala príjem, iba potrebovala vyriešiť svoju životnú situáciu. Keby tento úver uzatvárala ako spotrebiteľ, tak okolnosti alebo poplatky, ktoré žalujúca strana si pri uzatváraní zmluvy uviedla do zmluvy, by boli posudzované na ochranu spotrebiteľa ako neprijateľné podmienky, pretože spolu s úverom 1.100 eur bola zaviazaná zaplatiť aj celkový poplatok za dojednanie úveru vo výške 902 eur, čo sa blíži skoro 100% úveru, to sú poplatky spojené s úverom. Čiže celková dlžná suma bola do zmluvy uvedená v sume 2.002 eur. Z tejto dlžnej sumy žalovaná v 1.rade zaplatila, čo žalujúca strana nepopiera, výšku 494 eur. Žalovaná má za to, že s prihliadnutím práve na spôsob zapracovania zmluvnej pokuty podľa článku III. bod 2 zmluvy o úvere je výška zmluvnej pokuty 0,2 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania, zapracovaná takým spôsobom do textácie zmluvy, že vlastne dlžník pri kontraktačnom procese ani nemal možnosť túto výšku úveru ovplyvniť, pravdepodobne si ju ani nevšimne. Žalovaná má teda za to, že s prihliadnutím aj na tieto okolnosti prípadu a najmä na to, že zmluvná pokuta vo výške 0,2 % za už existujúci čas omeškania by presahovala aj 5-násobok zabezpečovanej pohľadávky, zabezpečovanej istiny. Žalovaná navrhuje, aby súd v kapitalizácii priznal zmluvnú pokutu v sume rovnajúcej sa výške zabezpečovanej istiny, teda vo výške 1.100 eur. Táto zmluvná pokuta vo výške 0,2% denne by tak predstavovala nárok na 1 rok omeškania, pretože podľa prepočtu 0,2% z dlžnej sumy 1.500 eur, keď počítame ako dlžnú sumu, ktorou by mohla byť zabezpečovaná žalovaná pohľadávka v žalobe krát 0,2%
denne je 1.100,84 eura ročne. Žalovaná teda navrhuje, aby súd priznal žalovanej strane zmluvnú pokutu najviac do výšky 1.100 eur , čo je vlastne 100% žalovanej istiny.
7. Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2019 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétny Zmluvy o úvere č. P520140124, predžalobnej upomienky
- výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 3.4.2015, predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 3.4.2015, podacieho hárku č. EPH004318462, podacieho hárku č. EPH004525167, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.3.2017, platobného rozkazu, vyjadrenia žalovanej v 1.rade k Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci č. 93/2018 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
8. Dňa 24.11.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere č. P520140124, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným hotovostný účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 1.100 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej istiny, t.j. 220 eur, spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t.j. 66 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 110 eur a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej istiny, t.j. 506 eur (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu označované ako celkový poplatok). Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške 2.002 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 154 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalované podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 3.4.2015 upozornil žalované na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 8.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 5.4.2015. Žalované ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania uhradili žalobcovi celkovo 494 eur. Dlžná čiastka činí 1.508 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalované zaviazali zaplatiť vo výške 2.002 eur a čiastkou vo výške 494 eur, ktorá bola uhradená žalovanými (2002 eur - 494 eur = 1.508 eur). Žalované žalobcovi dlžnú sumu 1.508 doposiaľ neuhradili a dostali sa tak do omeškania s úhradou tohto ich peňažného záväzku.
9. V zmysle Článku III. bod 2 zmluvy si žalobca voči žalovaným uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% z dlžnej čiastky 1.508 eur za každý aj začatý deň omeškania, t.j. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % zo sumy 1.508 eur za každý deň omeškania od 1.6.2015 do zaplatenia. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalované žalobcovi doposiaľ neuhradili.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzkov veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
14. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
16. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
17. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
18. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Podľa 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
22. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
23. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla v období súdneho rozhodnutia, porušenie zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a násl. 24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
27. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
31. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 24.11.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere č. P520140124, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným hotovostný účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 1.100 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej istiny, t.j. 220 eur, spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t.j. 66 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 110 eur a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej istiny, t.j. 506 eur (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu označované ako celkový poplatok). Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške 2.002 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 154 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalované podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 3.4.2015 upozornil žalované na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 8.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 5.4.2015. Žalované ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania uhradili žalobcovi celkovo 494 eur. Dlžná čiastka činí 1.508 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalované zaviazali zaplatiť vo výške 2.002 eur a čiastkou vo výške 494 eur, ktorá bola uhradená žalovanými (2002 eur - 494 eur = 1.508 eur). Žalované žalobcovi dlžnú sumu 1.508 doposiaľ neuhradili. Žalované takto žalobcovi doposiaľ dlhujú túto sumu. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny 1.508 eur vyhovel a zaviazal žalované, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili istinu 1.508 eur. Súd vyhovel žalobe žalobcu aj v časti uplatneného príslušenstva vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu, a to rovnakým spôsobom, teda spoločne a nerozdielne a zaviazal žalované aj na zaplatenie uplatneného zákonného 9,05 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.508 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobu, t.j. od 1.6.2015, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaných, t.j. do zaplatenia, keďže sa žalované dostali do omeškania s úhradou svojho nesporného peňažného záväzku. Súd tak rozhodol v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
33. V zmysle Článku III. bod 2 zmluvy si žalobca voči žalovaným uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% z dlžnej čiastky 1.508 eur za každý aj začatý deň omeškania, t.j. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % zo sumy 1.508 eur za každý deň omeškania od 1.6.2015 do zaplatenia. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalované žalobcovi doposiaľ neuhradili. Napriek tomu súd žalované nezaviazal žalované na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalobcom uplatnenom rozsahu, ale pristúpil k jej zníženiu v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka v rozsahu a z dôvodov ako to navrhla právna zástupkyňa žalovanej v 1.rade, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s jej podrobnou argumentáciou, ktorá mala oporu v zistenom skutkovom stave.
34. Aj súd, rovnako ako žalovaná v 1.rade, považuje žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú sankciu. Z ust. § 301 Obchodného zákonníka vyplýva, že kritérium pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je jednak hodnota zabezpečovanej pohľadávky, význam zabezpečovanej povinnosti podľa konkrétnych okolností prípadu. Konkrétnymi okolnosťami tohto prípadu sú najmä hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, druh zavinenia, alebo aj otázka či došlo alebo nedošlo na strane žalujúcej strany k vzniku škody, keďže zmluvná pokuta má aj charakter paušalizovanej náhrady škody. Nie je sporné, že zmluvná pokuta môže byť uplatňovaná, aj keď nedôjde ku škode a že súd môže znížiť zmluvnú pokutu na minimum, teda minimálnu hranicu do výšky preukázanej škody, pričom v danom prípade ku škode nedošlo. Pri znížení zmluvnej pokuty zohľadnil súd v danom prípade hlavne hospodársku pozícia dlžníčok a spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žalované vystupovali formálne pod „IČOm“ ako podnikateľky a predmetom zmluvy malo byť poskytnutie účelového úveru na výkon povolenia. V skutočnosti si však s prihliadnutím na výšku úveru len dlžníčky riešili svoju životnú situáciu alebo niektorá z nich. Pokiaľ ide o spôsob zapracovania zmluvnej pokuty podľa článku III. bod 2 zmluvy o úvere je výška zmluvnej pokuty 0,2 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania, zapracovaná takým spôsobom do textácie zmluvy, že vlastne dlžníčky pri kontraktačnom procese ani nemali možnosť túto výšku úveru ovplyvniť, pravdepodobne si ju ani nevšimli. Zmluvná pokuta vo výške 0,2 % za už existujúci čas omeškania by presahovala aj 5-násobok zabezpečovanej pohľadávky, zabezpečovanej istiny - poskytnutého úveru. Súd preto v kapitalizovanej forme priznal žalobcovi zmluvnú pokutu len v sume rovnajúcej sa výške zabezpečovanej istiny, teda vo výške 1.100 eur. Táto zmluvná pokuta vo výške 0,2% denne tak predstavuje nárok na 1 rok omeškania, pretože podľa prepočtu 0,2% z dlžnej sumy 1.500 eur, keď počítame ako dlžnú sumu, ktorou by mohla byť zabezpečovaná žalovaná pohľadávka v žalobe, krát 0,2% denne, je 1.100,84 eura ročne. Súd teda priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.100 eur, čo je vlastne 100% žalovanej istiny - poskytnutého úveru a zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.100 eur a v prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže mali strany vo veci úspech len čiastočný, vyslovil súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.