Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-2-2023.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v exekučnej veci v prospech oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. B. XXX/XXX, XXX XX C., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 53 598 806 proti povinnej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XXX, XXX XX F. A., zastúpená advokátkou JUDr. Editou Salajkovou Lehockou, so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 36 079 651, vo veci maloletého dieťaťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XXX, XXX XX F. A., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, 905 01 Senica, v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Senica č. k. 10C/137/2010-75 zo dňa 17.05.2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 5Em/1/2012-235 zo dňa 14.03.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o výkon rozhodnutia zastavil (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím § 390 písm. c) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil tým, že po opätovnom posúdení veci a preskúmaní dôvodov, pre ktoré sa nerealizuje styk maloletej s oprávneným, dospel k záveru, že ďalší výkon rozhodnutia je v tomto prípade neprípustný, a to z dôvodov na strane maloletej. V rozhodnutí bolo konštatované, že maloletá má voči oprávnenému negatívny postoj, nemá záujem o stretávanie sa s ním, má toho času už 15 rokov, je vyspelá do takej miery, že je schopná vnímať svoje okolie, vzťahy v ňom, a na základe toho vyjadriť svoj názor. Ak je teda postoj maloletej voči stretávaniu sa s oprávneným takto negatívne vymedzený, nemožno od povinnej spravodlivo požadovať, aby maloletú k stretnutiam s oprávneným vyslovene nútila. Vzhľadom na veľmi negatívny postoj maloletej k stretávaniu sa s oprávneným, či už vychádzajúc z jej správania alebo z jej vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom, súd prvej inštancie vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právnej zástupkyne, odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený poukazoval v odvolaní na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej, dôvody odporu dieťaťa s uskutočnením styku môžu byť rôzne, o.i. zmena vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi len v dôsledku nesprávneho pôsobenia preferenčného rodiča (nesprávna výchova nesmerujúcu k budovaniu zdravého vzťahu dieťaťa k obom rodičom), ktorá nesprávna výchova by predstavovala porušenie povinnosti preferenčného rodiča dieťa na styk pripraviť
a druhému rodičovi odovzdať. Ak je dôvodom nezrealizovania styku s oprávnenou osobou nesúhlas dieťaťa, je rovnako potrebné spôsobom predpísaným pre dokazovanie zisťovať, aké sú dôvody odporu dieťaťa k uskutočneniu styku. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa týmito argumentami nezaoberal, nezistil skutočný stav veci, resp. ho zistil neúplne a v uznesení len jednoducho skonštatoval, že maloletá má voči otcovi negatívny postoj a nesúhlasí so stretnutiami s ním. Neskúmal však, aké sú dôvody, pre ktoré je maloletá voči svojmu otcovi takto nastavená. Zároveň oprávnený mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie neobsahuje riadne odôvodnenie, a teda súd prvej inštancie neaplikoval zákonné ustanovenie § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Rovnako mal za to, že vhodným pôsobením matky, prípadne príslušných orgánov, by sa s maloletou v tomto smere dalo pracovať, aby otca neodmietala a aby sa postupne začal opäť budovať vzťah medzi nimi. Súd prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdil „najlepší záujem maloletého dieťaťa“, ktorý musí zohľadniť komplexne, nie iba s ohľadom na názory a priania maloletého dieťaťa. Ďalej oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal iné kroky, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu vzťahov zúčastnených strán – napr. nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by rodičom a ich maloletej dcére uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychoterapii v trvaní niekoľkých mesiacov, ktoré sa mohlo realizovať v občianskom združení TENENET o.z.. Poukázal ďalej na to, že súd prvej inštancie mohol tiež uložiť kolíznemu opatrovníkovi povinnosť každé dva mesiace predkladať súdu priebežné správy z poradenstva a po jeho ukončení zaslať súdu záverečnú správu. Iba rozhovor medzi maloletou a kolíznym opatrovníkom nemôže byť podkladom pre to, aby sa úplne zničil vzťah medzi otcom a maloletou a aby sa stalo právo otca na stretávanie sa so svojou dcérou nevymožiteľné. Podľa názoru otca je zrejmé, že maloletá je zo strany rodiny matky finančne a emočne manipulovaná, o čom svedčí aj jej neprimerané vyjadrovanie a negatívny postoj, ktorý nepramení zo žiadnej negatívnej skúsenosti s otcom. O tom, že vzťah medzi otcom a maloletou kontinuálne narúšala povinná, svedčí aj skutočnosť, že matke bola udelená pokuta v sume 200,- eur za nerešpektovanie povinnosti riadne a včas pripraviť maloleté deti na styk s otcom a odovzdať maloleté deti otcovi bez toho, aby na to mala ospravedlniteľné dôvody. Práve skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo riadne odôvodnené, bola dôvodom pre zrušenie pôvodného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu. Oprávnený mal za to, že nové rozhodnutie súdu prvej inštancie opätovne neobsahuje riadne odôvodnenie v súvislosti s jeho námietkami týkajúcimi sa neskúmania negatívneho postoja maloletej k otcovi a bez ďalšieho súd prvej inštancie vyhlásil, že výkon rozhodnutia je neprípustný. Na základe týchto skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 390 CSP sám rozhodol vo veci nasledovne: „Súd ukladá matke maloletej G. pokutu vo výške 1000,- Eur, ktorú je povinná zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Senica v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičom a maloletej G. sa ukladá výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a to v období na 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré poradenstvo bude realizované prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici. Súd ustanovuje znalca zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR v znaleckom odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, za znalca v konaní vedenom pod sp. zn. 5Em/1/2012 na vypracovanie znaleckého posudku vo veci. Súd ukladá znalcovi, aby písomne vypracoval znalecký posudok a tento súdu doručil v štyroch vyhotoveniach v lehote 90 dní, odo dňa prevzatia spisu spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady nákladov za znalecký úkon. Úlohou znalca bude po vyšetrení maloletého dieťaťa ako i jej rodičov, odpovedať na nasledujúce otázky: 1) Aký je toho času psychický stav maloletého dieťaťa? V prípade zistení, o akú poruchu ide a ako tento stav vplýva na schopnosť maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom ? 2) Aké sú osobnostné a charakterové vlastnosti matky/otca maloletého dieťaťa a aký vplyv majú na vývoj a výchovu maloletého dieťaťa? Objavujú sa určité anomálie, alebo nezvyčajné črty v osobnosti niektorého z rodičov? Aký je psychický stav a osobnostná psychopatológia u oboch rodičov ? Trpí matka/ otec duševnou poruchou? Ak, áno aký vplyv má táto porucha vo vzťahu k maloletému dieťaťu? 3) Vplýva matka na vzťah a postoj maloletého dieťaťa k otcovi? Zistil znalec u niektorého z rodičov znaky manipulácie dieťaťa voči druhému rodičovi za účelom oslabenia ich vzájomnej väzby? Je matka/ otec schopná/schopný akceptovať význam role druhého rodiča a je schopná/schopný rozvoja vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi? 4) Aká je miera schopnosti pozitívne výchovne vplývať na maloleté dieťa u každého z rodičov? Dochádza u mal. G. k jej vystavovaniu konfliktu lojality niektorým z rodičov? 5) Aký je vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa, v akej miere a akým spôsobom táto skutočnosť vplýva a môže vplývať na ďalší duševný a psychický vývin maloletého dieťaťa? Akým spôsobom reaguje maloleté dieťa na vzájomný vzťah rodičov?
6) Posúdiť, či sú citové vzťahy maloletého dieťaťa k rodičom deformované a prípadnú príčinu tejto deformácie. Prejavuje sa u niektorého z rodičov maloletého dieťaťa snaha (vedomá alebo nevedomá) o separáciu maloletého dieťaťa od druhého rodiča? 7) Čo je príčinou negatívneho postoja maloletého dieťaťa voči otcovi a sú tieto dôvody/príčiny spôsobené skutočne prežitými zážitkami? Do akej miery, je chápanie zážitkov A. s otcom, ovplyvňované matkou, resp. inými osobami?“ Zároveň žiadal, aby súd uložil matke v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zložiť na účet súdu preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, prostredníctvom právnej zástupkyne, pričom sa v celom rozsahu stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázala na to, že maloletá má na otca opakovane negatívne spomienky, odmieta sa s otcom stretnúť a za otca považuje súčasného manžela matky. Tvrdenie oprávneného, že ona dieťa negatívne ovplyvňuje nie je pravdivé a ničím preukázané. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu oprávneného vo veci podané nebolo.
6. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v najlepšom záujme maloletých detí je mať oboch rodičov, i keď nie vždy v jednej domácnosti, tráviť rovnako čas s jedným s rodičom ako i s tým druhým. Nesúhlasil s tvrdením matky, že keď je maloletá toho názoru, že sa s otcom nechce stretávať, že je to v jej záujme. Maloletej by podľa názoru otca malo byť sprostredkované vysvetlenie o úlohe otca v jej živote – nie ho nahradiť manželom matky. Oprávnený zdôraznil, že maloletá nemá s ním nejaké negatívne spomienky, nakoľko cca od 2,5 roka matka otcovi styk s maloletou neumožňovala, a teda ani nebol priestor na vytvorenie negatívnych spomienok. Nie je mu zrejmé, prečo v tak zásadnej veci súd nevykonal žiadne znalecké dokazovanie, nakoľko toto by bolo v najlepšom záujme maloletej a na základe toho by súd mohol svoje rozhodnutie o tento vykonaný dôkaz oprieť. Oprávnenému je známa napr. súdna prax v pôsobnosti Okresného súdu Trnava, kedy súd využil možnosť aj opakového ukladania pokút za každý nezrealizovaný styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý je na styk oprávnený. Okresný súd Senica nielenže neudelil ďalšiu pokutu ale neurobil ani žiadne opatrenia, ktoré by matku a zároveň maloletú k realizácii riadneho stretnutia motivovali. Oprávnený je presvedčený, že ak by Okresný súd Senica udelil matke pokutu za každé nezrealizované stretnutie, tak by sa veľmi rýchlo stretávanie otca s maloletou realizovalo a prinieslo by aj zlepšenie vzťahu dcéry s otcom.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je konanie o návrhu oprávneného - otca na nariadenie výkonu rozhodnutia - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 10C/137/2010-75 zo dňa 17.05.2011, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa deťmi v jeden víkend v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. s maloletým G. a maloletou G. za prítomnosti matky, a to v čase od 4. do 11. dňa v mesiaci a druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. v čase od 20. do 27. dňa v mesiaci, a to len s maloletým G., pričom rodičia sú povinní deti si odovzdať a prevziať riadne a včas pred bydliskom matky.
9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým konanie o výkon rozhodnutia podľa § 390 písm. c) CSP zastavil, nakoľko mal za to, že ďalší výkon rozhodnutia je neprípustný, a to z dôvodov na strane maloletej.
10. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že prvý krát o návrhu oprávneného súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 5Em/1/2012-150 zo dňa 16.09.2021, pričom na základe podaného odvolania oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31CoE/12/2022 – 200 zo dňa 31.05.2022 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zastavujúcom výroku I. v časti týkajúcej sa maloletej G. B. ako aj vo výroku II. o trovách konania v časti týkajúcej sa maloletej G. B. zrušil a vec v zrušenom rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Následne prvoinštančný súd opätovne rozhodol uznesením, ktoré napadol odvolaním oprávnený.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
Podľa § 377 ods. 1 a 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné (1). Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (2).
12. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že maloletá stretávanie s otcom odmieta, odmieta i možnosť stretávať sa s ním za prítomnosti matky a nechce s ním ani komunikovať. Bolo zistené, že maloletá nepozná ani rodinu zo strany otca a za svojho otca považuje manžela matky. Vo vzťahu k stretávaniu sa s oprávneným ďalej uviedla, že matka jej nebráni sa stretávať s otcom a ani ju voči jeho osobe neovplyvňuje, a teda ide iba o jej rozhodnutie. Odvolací súd v tomto kontexte dodáva, že v zmysle zákonnej definície je dcéra účastníkov konania maloletou, avšak jej vek (v čase rozhodovania odvolacieho súdu 16 rokov) je vekom približujúcim sa plnoletosti, a preto nie je možné bagatelizovanie jej jednoznačných vyjadrení, z ktorých je zrejmé odmietanie kontaktu s otcom. To, že nejde len o dočasný prejav vzdoru potomka voči rodičovi vyplynulo z komplexu dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletej túto nie je možné nútiť k tomu, aby sa s otcom stretávala, a to aj v rámci núteného výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko maloletá je už schopná sama si vytvárať obraz o danej situácii, o vzťahu k rodičov k nej, a preto je potrebné na jej názor pri rozhodovaní prihliadať. Je veľmi nepravdepodobné, aby bez jej súhlasu došlo k nejakému styku s otcom. Odvolací súd si je vedomý toho, že sú tu aj práva druhého rodiča, avšak na druhej strane je potrebné zohľadniť, že od roku 2012 v podstate nedošlo k žiadnemu posunu ohľadom zlepšenia vzťahu medzi otcom a dcérou. Možno konštatovať, že v predmetnej veci ubehli roky zlyhávania všetkých orgánov verejnej moci, ktoré mohli ovplyvniť priebeh konania o nútený priebeh styku, čo v tomto štádiu konania už nie je možné zvrátiť. Tiež nemožno konštatovať, že by bolo preukázané, že by matka nejakým spôsobom bránila maloletej stretávať sa otcom. Ide len o jej samostatné rozhodnutie spôsobené správaním sa otca v posledných rokoch od sobáša jej matky s jej terajším partnerom.
13. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je primárnym kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah by mal byť adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory, ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V intenciách najlepšieho záujmu dieťaťa by mal súd dôsledne vyhodnotiť, či pristúpi k takému výkonu rozhodnutia, ktorý by sa mohol negatívne odzrkadliť na fyzickom alebo psychickom zdraví maloletého dieťaťa. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový a musí sa naň brať vždy ohľad, tento princíp musí byť vo všetkých ohľadoch priorizovaný.
14. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práv dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Používanie prístupu založeného na hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa v rozhodovaní znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Významným v rámci prvkov posudzovania a určovania záujmu dieťaťa je zraniteľnosť dieťaťa. Orgány a rozhodujúci činitelia musia zohľadniť rôzne druhy a stupne zraniteľnosti každého dieťaťa, pretože každé dieťa je jedinečné a každú situáciu treba posúdiť z pohľadu tejto jedinečnosti. (Výbor OSN pre
práva dieťaťa (2013). Všeobecný komentár č. 14 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu, čl. 74).
15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca o nedostatočne vykonanom dokazovaní a následne nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, z akých skutočností súd pri svojom rozhodnutí vychádzal (prezentované postoje oboch rodičov v podaných vyjadreniach, správy procesného opatrovníka), ako sa so zistenými skutočnosťami vysporiadal, to všetko v kontexte najlepšieho záujmu maloletej. Súd prihliadal a správne vyhodnotil príčiny, pre ktoré sa styk otca s maloletou realizuje problematicky, záver o zastavení výkonu rozhodnutia z dôvodu § 390 písm. c) CSP pritom odôvodnil logicky a zrozumiteľne, tak po právnej ako aj skutkovej stránke.
16. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam bolo dôvodné konanie o výkon rozhodnutia vyhlásiť za neprípustný, pretože v tejto situácii nútenie maloletej k stretávaniu sa s oprávneným by mohlo mať negatívne dôsledky na jej budúci duševný a citový vývoj. Nie je dôvod v tejto situácii postihovať povinnú, nakoľko maloletá je v takom veku, ktorá už vie posúdiť, či má záujem sa s otcom stretnúť alebo nie. Za tohto stavu, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne konanie zastavil. Odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, záujem dieťaťa môže podľa individuálnych okolností prevážiť záujem rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na súde, ktorý je v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Práve na toto konštatovanie odvolací súd prihliadol a za smerodajný považoval, rovnako ako prvoinštančný súd, záujem dieťaťa a predovšetkým jeho postoj k veci aj s prihliadnutím na jeho vek. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v tomto štádiu konania existujú ospravedlniteľné dôvody (odmietanie styku zo strany maloletej, vek maloletej, negatívny vzťah maloletej k otcovi) pre ktoré matka ako povinná nemôže plniť svoje povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia. Nariadenie výkonu rozhodnutia, následné úkony súdu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia a samotný výkon rozhodnutia by boli kontraproduktívne, vzťahy medzi účastníkmi by sa zhoršovali a traumatizovali by maloletú.
17. Odvolací súd konštatuje správny postup súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 58, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).