Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-34-2023.pdf
PDF · 104.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo C. B., D. E. XX, o zaplatenie 505,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 4Csp/14/2020-235 zo dňa 23. septembra 2022 v znení opravného uznesenia sp. zn. 4Csp/14/2020-284 zo dňa 16. mája 2023
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia..
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania..
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 505,53 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 505,53 eur od 21.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1,46%.
2. Súd prvej inštancie tak opätovne rozhodol o žalobou uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie 1 093,78 eur s príslušenstvom titulom zostatku dlhu na pôžičke poskytnutej žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o pôžičke č. 7079138 zo dňa 14.09.2010 vo výške 1 458,00 eur. Prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 4Csp/14/2020-126 zo dňa 12.02.2021, ktorým I. výrokom konanie čo do sumy 396,81 eur zastavil, II. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 48,97 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 21.05.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,52 %. Na základe žalobcom podaného odvolania voči III. a IV. výroku, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3CoCsp/46/2021-172 zo dňa 29.04.2022, ktorým I. výrokom pripustil späťvzatie žaloby a II. výrokom zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 4Csp/14/2020-126 zo dňa 12.02.2021 v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 142,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. od 21.05.2020 do zaplatenia ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,5 % p. a. zo sumy 696,97 eur od 07.10.2011 do 20.05.2020 a v tejto časti konanie zastavil. III. výrokom zrušil rozsudok v napadnutej zamietavej časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 505,53 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 21.05.2020 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie opätovne sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania a vo veci opätovne rozhodnúť.
3. Na základe opätovne vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že ostatná časť žalobou uplatneného nároku žalobcu je dôvodná. Citoval § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 5, § 53 ods. 9, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Záväzkovo- právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o pôžičke posúdil podľa ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vrátane zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko žalobca v konaní uznal argumenty žalovaného, že uvedený spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie v tomto smere považoval skutkové tvrdenia strán sporu za nesporné a vo vzťahu k ním ďalšie dokazovanie nevykonával. Vychádzal z nesporných skutočností, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur, z ktorej žalovaný preukázateľne vrátil spolu 303,03 eur. Žalobca prehlásil, že od žalovaného požaduje už iba zaplatenie sumy 505,53 eur s prísl., ktorý predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000,- eur, plnením na úver 303,03 eur, odpočítaním premlčanej časti čo do zaplatenia 142,47 eur a súdom prvej inštancie priznanej časti, čo do zaplatenia sumy 48,97 eur. Vysporiadal sa taktiež s námietkou premlčania vznesenou žalovaným a zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný bude splácať dlh v 36 mesačných splátkach po 40,50 eur od 20.10.2010. Žalovaný dlh splácal do apríla 2011 a nasledujúca splátka v máji 2011 nebola zaplatená, veriteľ v septembri roku 2011 vyzval žalovaného na vrátenie zostatku dlhu v celosti, čo mu oznámil listom zo dňa 28.09.2011, ktorý prevzala jeho manželka dňa 03.10.2011. Lehota na zaplatenie celého zvyšku dlhu vo výške 1.272,73 eur (podľa predžalobnej upomienky) bola trojdňová a teda k 07.10.2011 bol žalovaný podľa žalobcu v omeškaní so splácaním peňažného dlhu. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ nepostupoval pri zosplatnení dlhu v zmysle ust. § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dlh splácal dňa 20.10.2010, 20.11.2010, 20.12.2010, 20.01.2011, 20.02.2011, 20.03.2011, 20.04.2011 v zaplatených splátkach po 40,50 eur a 8. splátku splatnú 20.05.2011 uhradil čiastočne čo do sumy 19,53 eur. Posledná splátka v plnom rozsahu bola žalovaným uhradená 20.04.2011 a májová splátka splatná 20.05.2011 bola uhradená iba čiastočne, preto mohol veriteľ pristúpiť k zosplatneniu dlhu až po troch mesiacoch, teda po 20.08.2011 za predpokladu upozornenia dlžníka v lehote 15 dní (do splatnosti ďalšej splátky, t. j. do 30.06.2011) na uplatnenie tohto práva podľa § 565 OZ čo znamená, že od 21.08.2011 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Keďže žalobca nezachoval uvedený zákonný postup, pretože predžalobná upomienka bola z 28.09.2011, mal súd prvej inštancie za to, že veriteľ nevyužil právo na predčasné zosplatnenie dlhu, preto sa jednotlivé splátky premlčujú samostatne až do konca odo dňa splatnosti každej splátky. Z uvedeného vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uzavrel, že nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 18.09.2014, premlčané sú splátky a to časť 8. splátky splatnej 20.05.2011 vo výške 20,97 eur, 9. splátka splatná 20.06.2011 vo výške 40,50 eur, 10. splátka splatná dňa 20.07.2011 vo výške 40,50 eur a 11. splátka splatná 20.08.2011 vo výške 40,50 eur. V uvedenej časti žalobca vzal žalobu späť a došlo k právoplatnému zastaveniu konania. Dôvodil, že predmetom konania zostal iba nárok, ktorý premlčaný nie je, a to 505,53 eur s prísl. po zohľadnení sumy, ktorú súd prvej inštancie v skoršom rozsudku vo výške 48,97 eur s prísl. žalobcovi priznal. K sume 505,53 eur s prísl. dospel výpočtom rozdielu medzi poskytnutým úverom 1.000,- eur, plnením zo strany žalovaného čo do sumy 303,03 eur, zohľadnením premlčanej časti nároku vo výške 142,47 eur (v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby) a zohľadnení sumy 48,97 eur, ktorú sumu v prvom rozsudku súd prvej inštancie žalobcovi priznal. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšku nepremlčaného dlhu. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 OZ úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 3 Nariadenia vlády SR. Č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,5% ročne a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby na súd, keďže mal za preukázané, že žalobca nedoručil žalovanému žiadne písomnosti do vlastných rúk, z ktorých by sa mohol dozvedieť, že si voči nemu žalobca uplatňuje plnenie .
4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu v konaní posúdil v rozsahu 50,73 %, úspech žalovaného 49,27 %, teda úspech žalobcu v konaní bol 1,46 %.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. f/ a h/ CSP. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie napriek existujúcim
dôkazom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazujúc na bod 19. a 20. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. v čase uzatvorenia zmluvy mala v predmete činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov, keďže z bodu 20. odôvodnenia vyplýva skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako obchodná spoločnosť nemal v predmete činnosti v čase uzatvorenia zmluvy a poskytnutia finančných prostriedkov poskytovanie spotrebiteľských úverov. Mal síce oprávnenie poskytovať finančné služby od 22.12.2005, ale úvery, úvery na bývanie a spotrebiteľské úvery mal v predmete činnosti až od 17.12.2010. Apeloval tiež na skutočnosť, že uvedené oprávnenie nemal v čase postúpenia pohľadávky ani postupník Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Namietal, že pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pôžičke, nesúhlasí s názorom súdu o tom, že sa jedná o zmluvu o pôžičke podľa Obchodného zákonníka, nakoľko má za to, že sa jedná o občianskoprávny vzťah a je potrebné naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. V rozpore s vykonaným dokazovaním vidí tiež konštatovanie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o úhradu jednotlivých splátok apelujúc aj na skutočnosť, že na účet žalobcu boli zo strany žalovaného pripisované splátky vo výške 43,29 eur mesačne, nie len 40,50 eur ako to uvádza súd prvej inštancie. Poukazuje, že v uvedenej sume bolo zjavne zahrnuté aj poistné vo výške 2,79 eur, ktoré by mal znášať žalobca. Namieta rovnako tak neplatnosť zmluvy z dôvodu, že v zmluve podľa neho nebol stanovený presný termín splátok, pričom súd prvej inštancie ustálil termíny splátok na 20. deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke ako platne uzavretú napriek absencii predmetu činnosti žalobcu poskytovať spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy. Zotrval na svojich predošlých vyjadreniach aj vo vzťahu k premlčaniu predmetného nároku, zmätočnosti predmetnej formulárovej zmluvy z dôvodu neoznačenia zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, absencie údajov o dni splatnosti mesačných splátok, nešpecifikovaného údaju o celkových nákladoch spotrebiteľa, absencie splátkového kalendára, z ktorých dôvodov považuje zmluvu o pôžičke za neplatnú a odporujúcu dobrým mravom.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne správne a má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poznamenal, že žalovaný v podanom odvolaní len opakovane namieta skutočnosti ohľadom nedostatku náležitostí úverovej zmluvy, ktoré argumenty už v predchádzajúcich vyjadreniach uznal, čoho následkom je, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu opätovne apeloval na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, a teda, že súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd neskúmali rozhodujúce skutočnosti a náležitosti zmluvy, ktorých absencia a nedodržanie vo vzťahu k ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch a ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za následok neplatnosť zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. Nesúhlasí preto s tvrdením, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a že by sa bol vysporiadal s právnou stránkou veci. Zároveň nesúhlasí s názorom, že v odvolaní len opakovane namieta skutočnosti ohľadom nedostatku náležitostí zmluvy s tým, že uvedené argumenty žalobca uznal, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný považuje uvedené tvrdenie za nesprávne apelujúc na rozdiel medzi porušeniami, ktoré majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru alebo pôžičky a porušeniami, majúcimi za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere alebo pôžičke. Trvá preto na to, aby súd ním definované porušenia preskúmal a posúdil, nakoľko tieto majú dopad aj na posúdenie premlčania práva.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
9. Žalovaný podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
12. Žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
13. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP nie sú naplnené.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
15. Správne a podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, ktoré predniesol už aj v konaní na súde prvej inštancie a dospel preto k záveru, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
16. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v spochybňovaní záveru súdu prvej inštancie, že preskúmavaná zmluva o pôžičke bola platne uzatvorená z dôvodu, že táto podľa žalovaného neobsahuje zákonom požadované náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorých absencia ju robí od počiatku neplatnou. Odvolací súd k uvedeným a v odvolaní špecifikovaným nedostatkom zmluvy o úvere uvádza, že uvedené nedostatky zmluvy boli konštatované v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň aj uznané žalobcom, a teda že zmluva neobsahovala označenie, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
neobsahovala špecifikáciu nákladov spotrebiteľa vo výške 458,- eur, údaj o tom, z čoho pozostávajú jednotlivé splátky úveru (istina, úroky, prípadné poplatky), nesprávny údaj o RPMN, ako ani údaje o splátkovom kalendári, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z uvedených dôvodov, keďže v konaní bolo správne konštatované, že zmluva o úvere je v danom prípade bezúročná a bez poplatkov a bolo preukázané a nesporné, že žalovanému bol poskytnutý úver resp. bezúčelová pôžička, z ktorej žalovaný splatil iba 303,03 eur, nemožno uvedený záver spochybniť a preto ani odvolacie námietky žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke neobstoja.
17. Správne súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o bezúčelovej pôžičke ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo sa žalovaný mylne domnieva, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke podľa iných ako ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
18. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd prvej inštancie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu opätovne preskúmal a posúdil rozsah premlčaných a nepremlčaných splátok a správne posúdil, že nakoľko žaloba bola na súde podaná 18.9.2014, premlčanými sú časť 8. splátky splatnej 20.05.2011 vo výške 20,97 eur, 9. splátka splatná 20.06.2011 vo výške 40,50 eur, 10. splátka splatná dňa 20.07.2011 vo výške 40,50 eur a 11. splátka splatná 20.08.2011 vo výške 40,50 Eur, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť a došlo aj k právoplatnému zastaveniu konania. Ustálil tak správne, že predmetom konania zostal nepremlčaný nárok a to 505,53 eur s prísl., ktorú sumu súd prvej inštancie vypočítal ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000,- eur, plnením zo strany žalovaného čo do sumy 303,03 eur, po zohľadnení premlčanej časti nároku vo výške 142,47 eur v ktorej časti došlo k späťvzatiu žaloby, ako aj po zohľadnení sumy 48,97 eur, ktorú sumu v prvom rozsudku súd prvej inštancie žalobcovi priznal.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).