Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Pc/18/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky: N.-V. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. XXX, XXX XX Č., v konaní zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti osobe povinnej platiť výživné: S.. P. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX/XX, XXX XX N., o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, o zastavení konania, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa zastavuje. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na určenie výživného na plnoleté dieťa, doručeným súdu dňa 02. 10. 2019, sa navrhovateľka domáhala, aby súd osobu povinnú platiť výživné zaviazal prispievať na jej výživu zvýšeným výživným, a to zo sumy 90,00 Eur mesačne na sumu 150,00 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na určenie výživného, ktorý návrh odôvodnila tým, že sa zmenili pomery osoby povinnej platiť výživné, ako aj potreby navrhovateľky.

2. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 5. Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 6. Podľa ustanovenia je súd povinný kedykoľvek počas konania skúmať a prihliadať na splnenie procesných podmienok. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov (vád) konania (tzv. negatívna procesná podmienka) je prekážka už začatého súdneho konania, tzv. litispendencia, ktorá znamená, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôžu byť začaté dve a viaceré konania. Aby súd posúdil, či ide o litispendenciu, skúma v konaní jednak totožnosť účastníkov konania a jednak totožnosť predmetu konania. Totožnosť účastníkov konania je daná, ak na strane navrhovateľa a na strane osoby, proti ktorej návrh smeruje, vystupujú v konaniach rovnaké osoby (nie je pri tom rozhodujúce, či ten-ktorý účastník vystupuje v konaní ako navrhovateľ alebo ako osoba, proti ktorej návrh smeruje). Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak predmetom druhého, neskôr začatého, konania je ten istý nárok, ktorý je predmetom konania začatého skôr. Totožnosť sa pritom posudzuje jednak podľa toho, čoho sa navrhovateľ domáha (petit) a jednak podľa právneho dôvodu - teda podľa súhrnu skutočností, ktoré

navrhovateľ tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je potom daná ak ide o totožný nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu. 7. Lustráciou v registri súdu bolo zistené, že konaniu vedenému pod spisovou značkou predchádza iné konanie vedené na tunajšom súde, a to konanie vedené pod spisovou značkou (č. l. 31 súdneho spisu), predmetom ktorého je okrem iného aj návrh na zvýšenie výživného na navrhovateľku, podaný na súde dňa 30. 05. 2019 matkou navrhovateľky (č. l. 27 súdneho spisu), v tom čase jej zákonným zástupcom, keďže navrhovateľka nadobudla plnoletosť až následne (dňa 26. 07. 2019). Predmetný návrh bol tunajším súdom prípisom zo dňa 18. 06. 2019 postúpený Okresnému súdu Galanta, keď tento súd následne uznesením č. k. -36 zo dňa 22. 07. 2019, právoplatným dňa 03. 08. 2019, preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Banská Bystrica, kde bol následne spis zaevidovaný pod sp. zn. (č. l. 34 súdneho spisu). V podaní, doručenom súdu k sp. zn. , navrhovateľka súdu oznámila, že nadobudla plnoletosť a že podáva súdu, prostredníctvom právneho zástupcu, návrh na zvýšenie jej výživného (č. l. 35 súdneho spisu). 8. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ust. až . Okruh účastníkov tohto konania je potrebné posúdiť podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podľa ktorého v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Z hľadiska tohto ustanovenia je účastníkom konania predovšetkým maloleté dieťa, o ktorého práve na výživné súd koná. Navrhovateľka je teda účastníčkou konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. bez ohľadu na nadobudnutie plnoletosti s tým rozdielom, že do nadobudnutia plnoletosti bola zastúpená kolíznym opatrovníkom a odo dňa nadobudnutia plnoletosti, kedy nadobudla spôsobilosť na právne úkony (t.j. spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti), získala spôsobilosť konať samostatne, keďže zároveň nadobudla aj procesnú spôsobilosť. Z uvedeného vyplýva, že ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje súd v konaní aj po jeho plnoletosti s tým, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či si aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia (R 2/1985). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa , podľa ktorého „na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh ( ). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.“ 9. Vzhľadom na skutočnosť, že po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľky nebolo konanie vedené pod sp. zn. v časti určenia výživného pre navrhovateľku na čas po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľky zastavené, ani inak právoplatne skončené, a teda v predmetnom konaní sa koná a rozhoduje aj o výživnom na navrhovateľku tak pred ako aj po dosiahnutí plnoletosti, súd neskôr začaté konanie, t. j. konanie vedené pod spisovou značkou , z dôvodu existencie prekážky už začatého konania podľa zastavil (I. výrok uznesenia). 10. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. 11. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Vzhľadom na okruh vecí prejednávaných v režime , ako aj vzhľadom na prítomnosť verejného záujmu v konaniach vedených podľa platí, že tu nie je možné uplatňovať zásadu úspechu v konaní, a teda ani zásadu zavinenia vzniku trov konania. V súlade so znením platí, že každý z účastníkov si hradí trovy konania sám, a teda žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. 13. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.