Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/113/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, okres C. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Dukelských hrdinov 6, 901 01 Malacky, o vymoženie 68,89 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.5.2019, č. k. -16, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 22.5.2019, č. k. -16 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 55,50 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 20.12.2017 súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok nadobudne. Súd citoval , Exekučného poriadku a po oboznámení sa s podaným návrhom a exekučným spisom mal dôvodnosť návrhu za preukázanú. Počas piatich rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko povinný po uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Súd prvej inštancie mal s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad Exekučného poriadku, preto zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle a nasl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) trovy exekúcie vo výške 55,50 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. , podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (41 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto oprávnený považoval za dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 21.6.2019 k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom v Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Mal za to, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Nitre a Žiline a dodal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( /ďalej len „/) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.3.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 1110225984 vydaný oprávneným dňa 21.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.2.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 27.3.2012 poverenie na výkon exekúcie.

11. Súdny exekútor podal dňa 20.12.2017 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol napadnutým uznesením.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

14. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 1283/2012 vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch Slovenskej republiky, na Daňovom úrade, Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností, Okresnom riaditeľstve Policajného zboru za účelom zistenia vlastníctva povinného, na základe ktorého konštatoval jeho nemajetnosť. Odvolací súd sa so závermi súdneho exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.

16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) / /.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).