Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. X, E. proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.3.2022, č.k. -277, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca si žalobou uplatňoval nárok podľa z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v zbytočných prieťahoch v konaní vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ) v období od 1. júla 2004 do 18. júla 2008. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či bola splnená podmienka predpísaná v , a teda, či žalobca žalovaný nárok predbežne prerokoval. Na žiadosť žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.1.2022, aby mu bolo umožnené preukázať, že požiadal ministerstvo ako orgán konajúci v mene žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, súd pojednávanie odročil a umožnil žalobcovi splnenie uvedenej podmienky preukázať. Žalobca na pojednávaní dňa 3.3.2022 predložil súdu list doručený ministerstvu dňa 16.1.2008, v ktorej žiada ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Sk, pretože na škodu jeho ústavných práv C. B. F. sfalšovala zápisnicu, t. j. išlo o nárok založený na úplne iných skutkových tvrdeniach ako bol nárok, ktorý si žalobca uplatňoval v žalobe. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je postačujúce, že žalobca v pôvodnej žalobe a po jej zmene sa domáha nároku na zaplatenie 2 800 eur, pretože je zrejmé, že sa tohto nároku domáha na podklade iných rozhodujúcich skutkových tvrdení. Uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy na tom základe, že mu vznikol nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami a o udelení pokuty za dlhodobú práceneschopnosť žalobcu a „nemožnosť sa tým zúčastňovať pojednávaní, v ktorých konajúca sudkyňa C. B. F. vedome a úmyselne nezákonne konala a vydávala pokyny k šikane žalobcu a potrestaniu

za nemoc podriadenému vyššiemu súdnemu úradníkovi, sama zodpovedá za sfalšovanie zápisnice o pojednávaní dňa 28.11.2008“. Z listu žalobcu zaslanému ministerstvu vyplýva, že žalobca takto uplatnený nárok predbežne prerokoval. Po zmene žaloby, kedy uplatnený nárok 2 800 eur uplatňoval titulom nemajetkovej ujmy na inom skutkovom základe, a to za zbytočné prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ) v období od 1.7.2004 do 18.7.2008, bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že tento nárok žalobca predbežne prerokoval. Žalobca však uvedené nepreukázal, pretože z listu doručenému ministerstvu dňa 16.1.2008 vyplýva, že žalobca požiadal ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody titulom zastupovania advokátom v konaní sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III v sume 11 814 Sk s úrokom z omeškania 9% ročne od 1.12.2006 do zaplatenia a súčasne uhradenie nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Sk, pretože v tomto konaní na škodu žalobcových ústavných práv na spravodlivé konanie pred súdom konajúca sudkyňa sfalšovala zápisnicu z pojednávania dňa 28.11.2007. Prvoinštančný súd na základe uvedeného uzavrel, že žalobca nepreukázal, že splnil nevyhnutnú podmienku predpísanú , preto žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň uviedol, že žalobu zamietol aj z iného dôvodu. Konštatoval, že hmotnoprávnym predpokladom pre vznik nároku podľa je, aby iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, v danom prípade však žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by na jeho strane vznikla akákoľvek ujma spôsobená namietaným úradným postupom a vôbec netvrdil ani nepreukázal, že by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dôležité v konaní ustáliť aká ujma (nemajetková) u žalobcu ako poškodeného nastala, a to jednak pre posúdenie toho, či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež pre potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku na poškodenom so značnou intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ( z 29.12.2010), podľa ktorého treba pri imateriálnej ujme spôsobenej nesprávnym úradným postupom vychádzať z prezumpcie, že ujma vznikla a túto treba vždy odškodniť, súd prvej inštancie uvedený názor žalobcu odmietol ako nesprávny, nakoľko ide o zahraničné rozhodnutie, ktorým nie je viazaný a ktoré navyše aplikuje inak formulovanú a odlišnú právnu úpravu. V súvislosti s rozhodnutím veľkého senátu ESĽP vo veci Apicella proti Taliansku, ktoré pripustilo ako akceptovateľné, ak zákonodarca zvolí, že východiskom pre určenie ujmy môže byť vyvrátiteľná domnienka, že ujma vznikla, súd prvej inštancie uviedol, že slovenský neprijal, preto závery tohto rozhodnutia nie sú aplikovateľné; zároveň poukázal na to, že uvedené rozhodnutie ESĽP jasne uvádza, že v určitých prípadoch dĺžka konania spôsobuje nepatrnú, či dokonca nulovú morálnu ujmu, pričom v prejednávanej veci ide presne o takýto prípad, pretože žalobca nielenže nepreukázal, že by mu vôbec nejaká ujma vznikla ale nič také ani netvrdil. Prvoinštančný súd z uvedeného dôvodu neskúmal splnenie ostatných podmienok pre priznanie žalovaného nároku. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Pezinok so sp. zn. , nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa , preto za týchto okolností by bolo navrhované dokazovanie nadbytočné a nehospodárne. Zároveň konštatoval, že nič nebránilo žalobcovi, aby ako účastník konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. predložil listiny z tohto spisu, ktoré považoval za relevantné, alebo aby formuloval skutkové tvrdenia, na ktoré by prípadne žalovaný reagoval. Rovnako by oboznámenie listín z uvedeného spisu nebolo spôsobilé preukázať vznik ujmy na strane žalobcu, keďže žalobca ani nič také netvrdil, pretože vychádzal z prezumpcie vzniku ujmy, čo nepostačuje. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , úspešnému žalovanému náhradu trov konania však nepriznal, nakoľko zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.

3. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie namietajúc jeho arbitrárnosť a jeho vydanie zaujatým sudcom, ktorý je mediálne spájaný s „terorizmom“. Uviedol, že dňa 29.3.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 31.3.2022 z dôvodu pozitívneho Ag testu v záujme ochrany života a zdravia a súčasne požiadal o odročenie pojednávania, čomu sudca nevyhovel, hoci v ostatných dvoch veciach (v rovnaký deň pojednávaných) vyhovel žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa jeho názoru neodročením pojednávania – verejného vyhlásenia rozsudku súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil s odkazom na ust. , ktoré nebolo možné

aplikovať na pandemickú situáciu. Tvrdil, že vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti nezapríčinené žalobcom tu bol dôvod na odročenie pojednávania – vyhlásenia rozsudku a umožniť tak žalobcovi, aby po odročení pojednávania – vyhlásenia rozsudku mohol realizovať mu priznané procesné práva, byť prítomný na vyhlásení rozsudku. Mal za to, že v predmetnej veci došlo k vade konania tým, že súd prvej inštancie nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď bolo potlačené právo žalobcu oboznámiť sa s tým, či vôbec prvoinštančný súd rozsudok vyhlásil a s akým odôvodnením a či ho vyhlásil zákonný sudca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Odvolateľ ďalej namietal, že žalobca nebol na pojednávaní dňa 3.3.2022 vyzvaný súdom k aplikácii procesného útoku/procesnej obrany a súd prvej inštancie v dôsledku neprípustnej (re)interpretácie prejavu vôle žalobcu nevyzval na odstránenie vady žaloby podľa (v otázke pasívnej legitimácie). Uviedol, že bez pripojenia spisu sp.zn. () z Okresného súdu Pezinok a vypočutia svedkov (C. F. a G. Rajczányi-Király) súd prvej inštancie nemohol vykonať riadne dokazovanie ohľadom žalobcovi vzniknutej a tvrdenej nemajetkovej ujmy, objektivizovať skutkový stav veci, teda vec nesprávne právne posúdil, pričom súd prvej inštancie nemal riadne ustálený predmet konania, účastníkov konania a dôsledne neposúdil, či ide o žalobu na ochranu osobnosti alebo žalobu podľa a rozsudok riadne, presvedčivo a racionálne neodôvodnil. Odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s otázkou tvrdeného nezákonného konania sudkyne C. F. neprípustne trestajúceho/pokutujúceho žalobcu za v rozhodnom čase zhoršený zdravotný stav zneužitím práva a postavenia sudcu. Podľa jeho názoru je za daných okolností obrátené dôkazné bremeno, keďže žalobca sa stal obeťou svojvôle a neľudského poníženia a neprípustnej šikany a došlo k porušeniu čl. 3 Dohovoru, čl. 7 ods. 2 Listiny a SR, k porušeniu zásahu do práva na súkromie žalobcu. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že sa dôsledne nevysporiadal s námietkou žalovanej, že žalobca neprerokoval predbežne žalovaný nárok. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prerušiť konanie a vytvoriť žalobcovi priestor na predbežné prerokovanie nároku, resp. vec právne posúdiť ako žalobu na ochranu osobnosti a vyzvať žalobcu na zmenu žaloby. Tvrdil, že utrpel nepopierateľnú odškodniteľnú nemajetkovú ujmu a podmienky pre jej priznanie riadne preukázal. Namietal, že pojednávanie konané dňa 20.1.2022 v čase núdzového stavu bolo nezákonné a pre jeho nulitnosť je potrebné ho zopakovať, keďže na jeho vykonanie neboli splnené zákonné podmienky. Ďalej namietal, že konajúci sudca nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pojednávanie nariadené na deň 20.1.2022 zrušiť, nakoľko žalobca bol neprípustne vystavený riziku nakazenia infekčnou chorobou. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

6. Podľa rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

7. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

8. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

9. Podľa , a uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dňa 3.3.2022 pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 31.3.2022 S termínom vyhlásenia rozsudku bol žalobca oboznámený, keďže na uvedenom pojednávaní dňa 3.3.2022 bol prítomný. Následne súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania s odkazom na znenie a uvedené mu oznámil elektronicky dňa 30.3.2022. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie žalobcu riadne informoval o termíne a mieste verejného vyhlásenia rozsudku. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na znenie , ktoré ustanovenie umožňuje súdu odročiť pojednávanie na vyhlásenie rozsudku, a to najdlhšie na 30 dní. V takomto prípade sa však ustanovenia o odročení pojednávania nepoužijú. V praxi to znamená, že pojednávanie, ktoré sa vykonáva za účelom vyhlásenia rozsudku (po jeho predchádzajúcom odročení), nemožno odročiť, a to ani na návrh sporovej strany z dôležitých dôvodov. Ak teda žalobca požiadal o odročenia pojednávania, ktoré bolo nariadené len za účelom vyhlásenia rozsudku, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalobcovi oznámil, že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie pojednávania a týmto postupom nebolo nijakým spôsobom zasiahnuté do procesných práv žalobcu.

11. K námietke odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii, nebolo možné nárok žalobcu posúdiť po právnej stránke inak ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca totiž svoj nárok pôvodne odvodzoval od nezákonných rozhodnutí a postupov súdu, v dôsledku ktorých mu mala vzniknúť majetková škoda vo forme vynaložených trov konania ako aj nemajetková ujma a neskôr, po zmene žaloby, odvodzoval svoj nárok zo zbytočných prieťahov vzniknutých v súdnom konaní. Súd prvej inštancie tak zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, že v danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a zároveň správne aplikoval ustanovenia na zistený skutkový stav. Z uvedeného dôvodu preto nebolo povinnosťou súdu ani vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby.

12. Pokiaľ ide o namietanú absenciu výzvy súdu k aplikácii procesného útoku/procesnej obrany, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie poučil žalobcu o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a o ich včasnom uplatnení, a to v poučení doručenom žalobcovi dňa 29.7.2020 (č.l. 222). Vo vzťahu k námietke „nezákonnosti“ vykonaného pojednávania dňa 20.1.2022 odvolací súd poukazuje na obsah súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo sporovým stranám riadne doručené, žiadna zo sporových strán nepožiadala o odročenie pojednávania, pričom na pojednávaní boli obe sporové strany prítomné. Skutočnosť, že pojednávanie bolo vykonané v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu za účasti sporových strán nezakladá jeho „nezákonnosť“, pričom zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť vykonané pojednávanie zopakovať.

13. K samotnému nároku žalobcu je potrebné uviesť, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom je potrebné splnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za uplatňovanú škodu/nemajetkovú ujmu, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho

úradného postupu, vznik škody/nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/nemajetkovej ujmy.

14. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že v konaní je dôležité ustáliť, aká ujma (nemajetková) u poškodeného nastala, a to jednak pre posúdenie toho, či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež pre potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku na poškodenom so značnou intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi. V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal (a ani netvrdil) vznik konkrétnych nepriaznivých následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, keď zo žiadnych tvrdení žalobcu nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu, a v tomto smere neprodukoval dôkazy. I keď je možné pripustiť, že v určitých prípadoch zásahov nie je potrebné osobitne dokazovať utrpenú fyzickú alebo psychickú ujmu (napr. psychické strádanie v prípade úmrtia blízkej osoby), pričom ide o také zásahy do práv a slobôd fyzickej osoby, pri ktorých zo samotnej povahy tohto zásahu automaticky vyplýva následok v podobe psychickej alebo fyzickej ujmy. Odvolací súd konštatuje, že aj v týchto prípadoch sa vyžaduje, aby žalobca ako poškodená osoba konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ozrejmila, akým spôsobom sa u nej prejavila ujma a v čom konkrétne spočívala. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde. S uvedeným záverom súvisí aj otázka dokazovania vzniku uplatňovanej nemajetkovej ujmy. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom k tomu, že žalobcu zaťažuje nielen bremeno dôkazu, ale aj bremeno tvrdenia, je v prvom rade potrebné, aby z tvrdení obsiahnutých v žalobe a vo výpovediach žalobcu vyplývali rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, v opačnom prípade nemožno žalobcovi priznať v spore úspech, pričom dokazovanie možno smerovať iba vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Ak v danom prípade absentovali skutkové tvrdenia ohľadom vzniku ujmy, nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci vyhovieť návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré dôkazy (predloženie súdneho spisu, výsluch svedkov - sudcu a účastníka sporu) by naviac ani neboli spôsobilé preukázať následky tvrdeného zásahu.

15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný konanie prerušiť a vytvoriť žalobcovi priestor na predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy u žalovaného podľa Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 20.1.2022 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní preukázal, že požiadal príslušný orgán o prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom po preukázaní tejto skutočnosti zváži prerušenie konania na čas prerokovania nároku. Žalobca následne na pojednávaní dňa 3.3.2022 predložil súdu prvej inštancie kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 14.1.2008, ktorý vychádzal z tvrdeného nezákonného konania sudcu vo veci PK vedenej na Okresnom súde Bratislava III a nezákonného rozhodnutia v tejto veci. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.1.2022 pripustil zmenu žaloby, ktorá spočívala v podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to v časti týkajúcej sa základu nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 800 eur, ktorý žalobca odvodzuje od porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorému došlo v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. (aktuálne pod sp.zn. ) v období od 1.7.2014 do 18.7.2008. Z uvedeného je teda zrejmé, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorú žalobca predložil súdu prvej inštancie, sa netýka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. (aktuálne pod sp.zn. ) v období od 1.7.2014 do 18.7.2008. Žalobca tak v konaní nepreukázal prerokovanie uplatneného nároku na príslušnom orgáne, hoci mu súd prvej inštancie vytvoril dostatočný priestor na podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súd prvej inštancie postupoval správne, pričom ak žalobca nepreukázal podanie žiadosti na príslušnom orgáne, nebol povinný prerušiť konanie na čas predbežného prerokovania nároku žalobcu.

16. Pokiaľ ide o odvolateľovo vyhlásenie, že rozsudok bol vydaný zaujatým sudcom, odvolací súd konštatuje, že uvedené vyhlásenie neobsahuje náležitosti stanovené v , preto na neho neprihliadal.

17. Odvolací súd na záver konštatuje, že súd prvej inštancie logickým spôsobom odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov s ohľadom na konzistentné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k podmienkam zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, jeho rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti predpísané v , nakoľko sú v ňom uvedené dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby. Odvolaním napadnuté rozhodnutie preto nemožno považovať za arbitrárne alebo svojvoľné. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).