Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Pc/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci navrhovateľky: M. A. A.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, K., zastúpená: JUDr. Ondrej Nagy, advokát, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti odporkyni: T.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, K. na U., o určenia výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky M. A. A., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 180,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.11.2018 do 30.10.2019 v celkovej výške 2.070,- Eur. Nedoplatok na výživnom sa odporkyni povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súd dňa 14.11.2018 sa navrhovateľka domáha určenia výživného voči svojej matke a to sumou 250,- Eur mesačne a to odo dňa podania návrhu na súd. Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že odporkyňa, ktorá je jej matkou, sa na jej výžive podieľala v rámci striedavej starostlivosti až do jej plnoletosti. V súčasnosti je študentkou fakulty architektúry na Vysokom učení technickom v K., kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Odporkyňa jej neposkytuje žiadne finančné prostriedky a ani jej neposkytuje žiadne vecné plnenie.

2. Odporkyňa k návrhu uviedla, že navrhovateľka sa s ňou nechce stretávať odkedy podala návrh na určenie výživného. Nesúhlasila s tým, aby išla študovať do K., nakoľko na toto štúdium jej nepostačovali finančné prostriedky. Od roku 2008 sa starala sama o dve deti od roku 2008. Na obe deti bolo určené výživné rozsudkom sp. zn. -52 a to vo výške minimálneho výživného, ktoré otec navrhovateľky riadne neuhrádzal. V čase keď bola navrhovateľka v striedavej starostlivosti odporkyňa sa na jej výžive podieľala. Potom, ako navrhovateľka začala študovať v K. styky s odporkyňou obmedzila. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu taktiež uviedla, že v súčasnosti býva s maloletou dcérou Z. a synom C. v prenajatom dome, kde uhrádza nájom vo výške 420 Eur mesačne. Na náklady spojené s bývaním a stravou jej prispieva jej C. sumou 200,- Eur.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch matky, potvrdeniami o príjmoch otca, nákladmi na maloleté dieťa ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia Fakulty architektúry Vysokého učenia technického v K..

5. Z potvrdenia o príjme odporkyne od zamestnávateľa Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave s.r.o. vyplýva, že priemerný mesačný príjem za obdobie roku 2018 predstavuje sumu 977,93 Eur netto a v období od 01/2019 - 05/2019 sumu 1.022,31 Eur.

6. Svoje výdavky navrhovateľka vyčíslila sumou 500,- Eur (ubytovanie v K. 160,- Eur, náklady na študijné pomôcky 30,- Eur, náklady na stravovanie 150,- Eur, náklady na drogériu 30,- Eur, oblečenie 30,- Eur, cestovné 40,- eur, náklady na voľný čas 60,- Eur).

7. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 10. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

15. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,

ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka neposkytne záujemcovi vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní súd vychádzal z terajších potrieb navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti študentkou Fakulty architektúry VÚT v K. a to hlavne náklady na stravu, drogériu, oblečenie ale hlavne v súvislosti s nákladmi spojenými so školskou dochádzkou, nakoľko je v súčasnosti študentkou strednej školy. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmov matky, ako aj z jej výdavkov, pričom prihliadol na skutočnosť, že zabezpečuje starostlivosť o svoju maloletú dcéru Z. - sestru navrhovateľky. Súd pri určovaní príjmu vychádzal aj z prímov otca. Aj napriek tomu, že príjmy otca sú pomerne nízke 180,- Eur ročne, je nepochybné, že v prípade svojho aktívneho prístupu by aj otec navrhovateľky bol schopný dosiahnuť príjmy približujúce sa k príjmom odporkyne. Súd preto nemohol zohľadňovať rozdielnosť príjmov oboch rodičov.

17. Sumu 180,- Eur súd považoval za primeranú aj s ohľadom na náklady, ktoré navrhovateľka v konaní vyčíslila. Priznaná suma výživného zohľadňuje náklady navrhovateľky, ktoré sú podmienené najmä jej vekom, štúdiom na vysokej škole a voľnočasovými aktivitami.

18. Za situácie kedy sa odporkyňa na týchto nákladoch nepodieľa, bez ohľadu na príčinu tohto stavu, súd mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne poskytovať výživné navrhovateľke v sume 180,- eur mesačne. Súd z vyššie uvedených dôvodov určil vyživovaciu povinnosť odporkyne majúc za to, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky.

19. Súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 14.11.2017, čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 2.070,- Eur. Súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť zročné výživné v splátkach po 50,- Eur.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.