Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21P-147-2019.pdf
PDF · 70.96 KB
No categories available
21P/147/2019
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky - manželky: I. H., M.. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. O. W. XXX/XX, Y., U. Č.Z. H. XX G., I., H., G. Y. D. H. Z. G. Í., proti manželovi: W. H., T.. XX.X.XXXX, U. H. Q.. Y. XXXX/X, Š. - D., U. Č. H. XXA X. G., I., H., G. Y. D. H. Z. G. Í., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: D. I. H., T.. X.X.XXXX, bytom ako matka, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej D. I. H., T.. X.X.XXXX.
II. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej D. I. H., T.. X.X.XXXX, zastavuje.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom osobne podaným na Okresný súd Topoľčany dňa 1.8.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej D. I. H., T.. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva.
2. Okresný súd Topoľčany dňa 9.9.2019 postúpil spis tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.
3. Súd zistil, že maloletá má obvyklý pobyt na adrese XX G., I., H., G. Y. D. H. Z. G. Í., kde sa zdržiava spolu so svojou matkou od 1.9.2013. Maloletá má v mieste svojho bydliska aj lekára a tiež tu navštevuje školu - I. C. G.. Maloletá sa nikdy dlhodobo nezdržiavala na území Slovenskej republiky. Otec maloletej sa od 28.6.2019 zdržiava na adrese XXA X. G., I., H., G. Y. D. H. Z. G. Í..
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
8. Podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
9. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
11. G. Y. D. H. Z. G. Í. je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nie je definovaný. Jeho definíciu je teda potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. Podľa názoru súdu, obvyklým pobytom maloletej je G. Y. D. H. Z. G. Í.. Maloletá sa narodila v G. Y. D. H. Z. G. Í. a od narodenia tam má aj obvyklý pobyt spolu s obidvomi svojimi rodičmi. Chodí tam do školy a má tam aj svojho lekára. Na území Slovenskej republiky sa nikdy dlhodobo nezdržiavala, chodí sem len na krátkodobé návštevy. Na konanie v tejto veci má teda právomoc konať súd v G. Y. D. H.Á. Z. G. Í.. Je v najlepšom záujme maloletej, aby v jej veci rozhodoval súd, v obvode ktorého má svoj obvyklý pobyt.
12. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, v súlade s § 9 CSP konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletej konať a rozhodnúť. Súd bude ďalej pokračovať len v konaní vo veci rozvodu manželstva, na konanie a rozhodnutie ktorej má právomoc v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. b) nariadenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).