Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Csp/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarína Skubáková v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31595545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: V. N., I. XX.X.XXXX, Z. M. I. B. XXX, o zaplatenie 307,29 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 307,29 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy istiny od 30.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 6816407839, na základe ktorej mu poskytol poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. F. G. X.-S.. Dohodnutá výška ročného poistného bola 367,52 eur. Žalovaný nezaplatil žalobcovi dojednané štvrťročné splátky poistného, keď splatnosť poistného nastala dňa 28.10.2015. Z dôvodu neuhradenia poistného poistenie zaniklo dňa 28.11.2015. Žalobca oznámil žalovanému zánik poistenia a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného ku dňu zániku poistenia v sume 307,29 eur.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. -15 zo dňa 25. júla 2018, ktorý platobný rozkaz pre podanie odporu žalovaným následne zrušil uznesením č.k. -29 zo dňa 12.3.2019.

4. Žalovaný v odpore namietal, že na jeho strane chýba pasívna legitimácia, keďže poistná zmluva č. 6816407839 zo dňa 28.1.2015 bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou N., M..L..T.., R.: XXXXXXXX, M. M. XXXXX M. I. B. XXX, o čom svedčí aj pečiatka uvedenej spoločnosti na poistnej zmluve. Žalovaný je konateľom spoločnosti, avšak žalobca napriek poistnej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou požadoval splátky poistného od neho ako fyzickej osoby a nie od obchodnej spoločnosti. V zmysle uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca v replike uviedol, že odpor považuje za účelový, keď predmetnú poistnú zmluvu uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba, čo preukazuje rodné číslo žalovaného uvedené v Zmluve, ktoré je dostatočným a jediným identifikátorom.

6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.10.2019, pojednávajúc v neprítomnosti žalobcu i žalovaného. Žalobca sa z neúčasti ospravedlnil, pričom súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa z neprítomnosti na pojednávaní neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

7. Keďže medzi stranami nebolo sporné samotné uzatvorenie poistnej zmluvy, súd vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného skúmal, s kým ako poistníkom bola poistná zmluva uzatvorená, t.j. koho prejav vôle ako poistníka je na listine zachytený. Z poistnej zmluvy č. 6816407839 zo dňa 28.1.2015 predloženej žalobcom (čl. 4), súd zistil, že poistníkom z uvedenej poistnej zmluvy je právnická osoba - spoločnosť N., M..L..T.., R.: XXXXXXXX, M. M. M. I. B. XXX (a nie žalovaný ako fyzická osoba, ktorý je len konateľom danej spoločnosti), o čom svedčí vyplnenie jednotlivých políčok v označení poistníka, kde figuruje obchodné meno danej spoločnosti „N., pred ktorým je síce priezvisko N., avšak toto je prečiarknuté, pričom súčasťou označenia poistníka je i uvedené R.: XXXXXXXX ako jednoznačný identifikátor právnickej osoby. Zmluva je na zmluvnej strane poistníka podpísaná konateľom spoločnosti (ktorú skutočnosť sám žalovaný nesporoval), ku ktorému podpisu je však pripojená pečiatka obchodnej spoločnosti N. M..L..T.., čo zodpovedá spôsobu konania obchodnej spoločnosti konateľom v mene spoločnosti v zmysle výpisu z obchodného registra (čl. 43). Z uvedeného je zrejmé, že poistná zmluva bola uzatvorená na strane poistníka priamo obchodnou spoločnosťou konajúcou jej konateľom, na čom nič nemení ani uvedenie rodného čísla žalovaného v označení poistníka. Skutočnosť, že poistná zmluva sa vzťahuje ako i práva a povinnosti poistníka sa týkajú obchodnej spoločnosti a nie žalovaného ako fyzickej osoby preukazuje i záznam o finančnom sprostredkovaní zo dňa 28.1.2015 (čl. 5), z ktorého je zrejmé, že klientom (potenciálnym klientom) finančného agenta (spoločnosti L., M..L..T.., ktorá uzatvárala poistnú zmluvu na strane poisťovateľa) je spoločnosť N., M..L..T.., R.: XXXXXXXX. Vedenie ostatných dokumentov poisťovateľa (poistka čl.7, inkasný účet čl. 6) na meno žalovaného ako poistníka, nemá pre posúdenie vecnej legitimácie v tomto konaní právnu relevanciu, nakoľko podstatným je znenie samotnej zmluvy a prejavená vôľa účastníkov pri uzatváraní zmluvy, ktorú má súd za preukázanú v zmysle vyššie uvedeného.

8. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné. Podľa o o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „“). Podľa , obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Podľa , ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa prvá veta a , štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov.(1) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.(2) Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, keď žalobcom uplatňované nároky z poistnej zmluvy sa netýkajú žalovaného ako fyzickej osoby, ktorý nie je nositeľom práv a povinností z poistnej zmluvy, ale je možné si ich uplatňovať iba od skutočného poistníka z poistnej zmluvy. Keďže tak žalovaný ako fyzická osoba nebol v tvrdenom hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom, a teda nie je daná jeho vecná legitimácia v konaní, súd žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

11. Podľa (ďalej len “”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a priznal mu nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku). O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.