Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-522-2013.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/522/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zast.: JUDr. Marián Chovanec, advokát, so sídlom Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava proti povinnému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/ XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, pre vymoženie 662,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 62,23 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 029141 zo dňa 24.05.2013 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 1C/305/2011 - 56 zo dňa 09.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2012 a vykonateľnosť dňa 11.04.2012. Exekučné konanie sa začalo dňa 19.04.2013 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 22.03.2017 návrh na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu nemajetnosti povinného. V podaní súdny exekútor uviedol, že vykonal úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, avšak predmetnými úkonmi a previerkami nebol zistený žiadny majetok povinného, resp. majetok, ktorého vymoženie by postačovalo aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň doručil dňa 15.08.2017 vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej sume 135,85 eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru a stotožnil sa s názorom súdneho exekútora, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd vychádzal tak z priloženého exekučného spisu, ako aj z informácií deklarovaných súdnym exekútorom. Nakoľko súdny exekútor zodpovedá pri výkone exekúcie za deklarovaný stav zisťovania majetkových pomerov povinného, tak súd nepovažoval za potrebné ďalej podrobne skúmať, či je povinný schopný zaplatiť dlžnú sumu, resp. či disponuje takým majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a dlžnú sumu uhradiť spolu s trovami exekúcie. Súdny exekútor nesie zodpovednosť pri výkone exekúcie za to, akým spôsobom zisťuje majetok povinného a keďže súd ho poveril na výkon takejto činnosti, je v danom prípade postačujúce,
že vo svojom návrhu na zastavenie zo dňa 17.03.2017 poukázal na nepriaznivú situáciu povinného a že nevlastní žiadny majetok, aj keď súd mal exekútorom uvedené majetkové pomery preukázane obsahom exekučného spisu, ktorý bol súdu na výzvu doručený.
6. Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
10. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
11. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 135,85 eur, ktoré si vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať odmenu za získanie poverenia 1 úkon vo výške 3,32 eur, odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnený a povinný 2 úkony vo výške 6,64 eur (2 x 3,32 eur), odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie do 17 bánk 17 úkonov vo výške 56,44 eur (17 x 3,32 eur), odmenu za doručenie súčinností - miestne príslušná
Sociálna poisťovňa 1 úkon vo výške 3,32 eur, odmenu za doručenie súčinností - Sociálna poisťovňa ústredie 1 úkon vo výške 3,32 eur a odmenu za doručenie súčinností - miestne príslušné ODI 1 úkon vo výške 3,32 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 16 úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi za jeden úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie. Nakoľko súčet paušálnej odmeny za priznané vykonané úkony exekučnej činnosti je nižší ako minimálna možná odmena súdneho exekútora, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške v sume 33,19 eur.
2) v zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať odmenu za poštovné vo výške 36,85 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 22,40 eur (1 x 1,40 eur; 15 x 1,40 eur), nakoľko súdny exekútor preukázal poštovné nedoručenou zásielkou a podacím hárkom, z ktorého vyplývalo odoslanie príkazu na začatie exekúcie do 15 bánk. Súd nepriznal náhradu za poštovné za zaslanie žiadosti o udelenie poverenia na súd, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie pre oprávneného a doručovanie súčinností, nakoľko po preskúmaní exekučného spisu mal súd za to, že súdny exekútor nepreukázal odoslanie uvedených listín a tak súd nemal preukázaný vznik poštovného ako uviedol súdny exekútor vo vyčíslení. Súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za poštovné vo výške 4,65 eur (3x 1,55 eur) za vrátenie poverenia a konečné vyúčtovanie oprávnenému a povinnému, nakoľko tieto výdavky vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti a na základe tohto nemožno priznať odmenu za výdavky, ktoré ešte neboli vynaložené.
4) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny o 20 % DPH v sume 6,64 eur.
18. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 62,23 eur.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.