Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-132-2017.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Csp/132/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanej: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X/XX, XXX XX A. K., zastúpená splnomocneným zástupcom P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX/X, XXX XX A. K. o zaplatenie 524,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu- Poštová banka, a. s. žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 524,29 eur, spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 255,82 eur, zmluvným úrokom vo výške 29,50 % zo sumy 524,59 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 524,29 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Poštová banka, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 14.03.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasila s ich obsahom. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky v sume 700,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru právny predchodca žalobcu úver podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 06.12.2013 za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná časť dlžnej sumy z úveru zaplatila, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru. Poslednú čiastkovú úhradu vykonala dňa 18.01.2016. Od tohto dňa už žiadnu úhradu nevykonala. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je žalovaná ku dňu 31.03.2017 povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 524,29 eur s príslušenstvom.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu označil a predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, II. upomienka- výzva na splatenie dlžnej sumy, upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru, podacie hárky, uznanie dlhu a listinu aktuálny stav úveru.
4. Podaním doručeným súdu dňa 08.11.2017 právny predchodca žalobcu- Poštová banka, a. s. navrhol zmenu sporových strán na strane žalobcu a žiadal, aby súd pripustil vstup spoločnosti R Collectors, s. r. o. namiesto doterajšieho žalobcu, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka doterajšieho žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, postúpená tejto spoločnosti ako postupníkovi. Súd uznesením zo dňa 15.11.2017 vyhovel návrhu žalobcu a pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2017.
5. Súd v spore rozhodol rozsudkom č. k. 2Csp/132/2017-63 zo dňa 08.01.2018, ktorým žalobu zamietol a stranám nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd Prešov uznesením č. k. 10Co/66/2018-37 zo dňa 19.03.2019 po odvolaní podanom žalobcom zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie má pri meritórnom posudzovaní opodstatnenosti nároku osobitne zohľadniť, či zmluva uzavretá so žalovanou spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom, prípade či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či jej súčasťou nie sú také dohody, ktoré možno považovať za rozporné so zásadami dobrých mravov, poctivého obchodného styku najmä pokiaľ ide o spôsob úpravy nároku žalobcu na úroky z úveru, administratívny poplatok, zmluvnú pokutu a upomienky. Rovnako má súd opätovne posúdiť uznávací prejav žalovanej, a to najmä pokiaľ sa týka vôľovej a rozpoznávacej zložky na strane žalovanej. Zároveň uviedol, že nie je vylúčené opätovne zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania nároku žalobcu, k čomu však bude možné pristúpiť už len na základe aktivity žalovanej tak, ako to predpokladá ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
6. Súd postupujúc v dokazovaní v smere naznačenom odvolacím súdom a podľa § 295 Civilného sporového poriadku ako prvé posudzoval, či spotrebiteľská zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom, a to konkrétne zákonom č. 129/2010 Z. z. Za tým účelom vyzval žalobcu v rámci predbežného právneho posúdenia, či berie žalobu späť v časti úrokov a poplatkov, keďže posudzovaná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. (písomná forma zmluvy, správna výška RPMN a absencia celkovej čiastky úveru).
7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.08.2019 oznámil, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaná nikdy nepoprela a ani nemôže poprieť, že úver prijala, platila splátky a od zmluvy doposiaľ neodstúpila. Prijatie návrhu potvrdila nie len odpisom a nie mlčaním ani nečinnosťou, ale aj aktívnou akceptáciou a činnosťou. Čerpala úver vo výške 700,- eur a doposiaľ nevrátila ani len poskytnutú istinu. Ďalej uviedol, že v zmluve je správne uvedená RPM a taktiež je v nej uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a to s poukazom na rozsudok ESD zo dňa 12.01.2006, sp. zn. C-361/04, vo veci Claude Ruiz - „Picasso. V bode 3 Zmluvy o úvere pod tabuľkou je napísané: Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Pritom sčítanie je jednoduchou matematickou operáciou, na ktorú v danom prípade nebolo potrebné použiť žiadne externé pomôcky. Spotrebiteľ, ktorý chce úver v takej výške, ako si vzal dlžník, predsa musí ovládať základné funkcie, aby si vedel vyhodnotiť, či bude alebo nebude schopný úver splatiť. Takéto vyhodnotenie je pritom len a výlučne na dlžníkovi. Zároveň v prílohe opätovne predložil listinu aktuálny stav úveru k 31.03.2017, z ktorej je zrejmé, že žalovaná vykonala poslednú úhradu dňa 18.01.2016 a následne už nič neuhradila.
8. Na výzvu súdu za účelom preukázania overenia bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere žalobca v písomnom podaní zo dňa 09.10.2019 uviedol, že overenie druhu a výšky dôchodku bolo vykonané na základe vizuálnej kontroly výmeru o dôchodku, ktorý predložil v prílohe. Overenie bolo v poriadku a banka akceptovala dôchodok vo výške 144,- Eur. Výdavky žiadateľky boli overené dopytom do úverového registra,- podľa dát z EOS KSI mala žiadateľka v čase posudzovania žiadosti evidovaný 1 spis, deklarovala rodinný stav vydatá, žiadne vyživované dieťa a príjem domácnosti vo výške 400,- Eur, a teda finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 700,- eur/3 roky s mesačnou splátkou vo výške 30,- Eur. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že dostatočne preukázal oprávnenosť svojho uplatneného nároku čo do výšky, aj do dôvodu a žiadal, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 25.10.2019, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu ani žalobca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil splnomocnený zástupca žalovanej. Nakoľko nebol podaný
návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu.
10. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní súdu k žalobe uviedol, že v dobe, keď žalovaná uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere všetci súrodenci boli v zahraničí. Vrátil sa domov, lebo žalovaná ochorela a našiel potvrdenia o vkladoch na účet, tykajúce sa predmetnej zmluvy o úvere, ktoré zároveň predložil súdu k nahliadnutiu. Má za to, že žalovaná platila jednotlivé splátky a žalobca požaduje úhradu súm ešte raz, aj keď zaplatila už dvakrát toľko. Všetci jej finančne pomáhajú, nakoľko má dôchodok vo výške 200,- eur. Úver má vysoké úroky a aj tak ho žalovaná riadne platila, tak nerozumel prečo ešte žalobca požaduje 524,- eur.
11. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.08.2019, zo dňa 09.10.2019 a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženým žalobcom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo žalovanou namietané ani spochybnené, zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 14.03.2012 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 700,- eur a ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 29,50 % ročne v 36 mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných vždy do 14. dňa v mesiaci s dátumom prvej mesačnej splátky dňa 14.04.2012 a dátumom konečnej splatnosti 14.03.2015. V zmluve je ďalej uvedené, že žalovaná by mala zaplatiť celkovú výšku nákladov v sume 411,57 eur, pri priemernej RPMN vo výške 45,23 % a RPMN banky vo výške 41,21 %. Pri súčte všetkých splátok predstavuje celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalovanému sumu 1.080,- eur (36 mesiacov x 30,-eur), tento údaj však v zmluve uvedený nie je. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 06.12.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 637,40 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 637,40 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov z úveru ku dňu predčasnej splatnosti 106,31 eur a poplatkov za upomienky 4,42 eur, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Od žalovanej sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaná pokračovala v úhrade pohľadávky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti a celkovo uhradila sumu 922,80 eur.
13. Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere dostupná pôžička vyplýva, že žalovaná vyplnila predložený formulár zmluvy v časti (1) Zmluvné strany (vyplní klient), v ktorej uviedla svoje identifikačné údaje a údaje o zamestnávateľovi a mesačnom príjme. V časti (2) Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu (vyplní klient) uviedla požadovanú max. výšku úveru 700,- eur, dobu splácania úveru 3 roky. Takto vyplnený formulár podpísala žalovaná v Spišskej Belej dňa 07.03.2012. Časť (3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní Banka) obsahuje údaje o výške úveru 700,- eur, výške mesačnej splátky 30,- eur, výške úrokovej sadzby 29,50 % p. a., RPMN banky 41,21 %, priemernej RPMN na trhu 45,23 %, celkovej výške nákladov 411,57 eur, dátume prvej splátky 14.04.2012, dátume konečnej splatnosti úveru 14.03.2015, dátume každej ďalšej splátky k 14. dňu v mesiaci, počte mesačných splátok 30. Ďalej obsahuje uvedenie čísla úverovej zmluvy a čísla úverového účtu. Všetky tieto údaje v časti (3) vyplnil právny predchodca žalobcu- banka, s tým, že tlačivo podpísal dňa 14.03.2012. Takto vyhotovený písomný text zmluvy, resp. tlačivo už neobsahuje žiadny ďalší písomný súhlas žalovanej s uvedenými podmienkami vypísanými bankou, a to ani priamo na uvedenom tlačive ani na samostatnej listine.
14. Z listiny označenej ako aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2017 vyplýva, že žalovaná dňa 20.03.2012 vyčerpala úver vo výške 700,- eur, a to najskôr v sume 670,13 eur a následne v sume 29,87 eur. Ďalej sú zaznamenané zaplatené splátky v rozsahu dátum splátky, mena a výška splátky s uvedením na úhradu čoho boli jednotlivé splátky započítané. Z úhrad vyplýva, že žalovaná odo dňa 04.04.2012 do 18.01.2016, čo bol dátum poslednej úhrady uhradila v splátkach vo výške 30,76 a jedna splátka vo výške 46,- eur, celkovo sumu 922,80 eur. Po úhrade poslednej sumy dňa 18.01.2016 vo výške 46,- eur žalovaná neuhradila už žiadnu sumu. Z časti označenej ako plán splátok s uvedením dátumu splátky, výšky splátky a výšky splatenej splátky vyplýva, že od 14.04.2012 do 14.11.2013 boli uhrádzané splátky vo výške 30,- eur, z toho splatené 30,- eur. Dňa 06.12.2013 je v časti splatené uvedená suma vo výške 310,52 eur. Po dni 06.12.2013 nie je v časti splatené uvedená žiadna ďalšia splátka. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaná uhradila na splatenie úveru do podania žaloby sumu 922,80 eur.
15. Listom označeným ako Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.11.2013 banka upozornila žalovanú, že ku dňu 19.11.2013 je jej pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 305,96 eur, s tým, že ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, banka pristúpi k zosplatneniu úveru. Podľa priloženého podacieho hárku bola výzva doručovaná žalovanej na adresu jej trvalého pobytu. Listinou označenou ako výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 06.12.2016 banka oznámila žalovanej, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou k 06.12.2013 v celom rozsahu a zároveň ju vyzvala na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 748,13 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzvu podľa priloženej doručenky žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 14.03.2012 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa §54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejšie.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 14.03.2012 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyplnené predložené tlačivo označené ako Zmluva o úvere dostupná pôžička má charakter úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom zmluva bola uzavretá medzi bankou ako dodávateľom, ktorej jedným z predmetov podnikania zapísanom v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov a fyzickou osobou- nepodnikateľom, ktorá má postavenie spotrebiteľa. V aktuálnom stave úveru bol ako druh úveru uvedený spotrebný, a preto je potrebné na vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia zákonov upravujúce spotrebiteľské vzťahy, a to konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojej piatej hlave upravuje spotrebiteľské zmluvy a zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu formulára bankou, t. j. ku dňu 14.03.2012.
28. Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, nepochybne ide v tomto prípade o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§52 ods. 2 OZ). Zo samotnej zmluvy, jej označenia a náležitosti je nepochybné, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, ktorého predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanej, bez určenia účelu ich použitia, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Strany sporu ani nič iné netvrdili, dokonca žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.08.2019 uviedol, že medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah.
29. Podľa zákona č.129/2010 Z. z. musí byť spotrebiteľská zmluva uzavretá v písomnej forme a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Po posúdení tlačiva predloženého právnym predchodcom žalobcu je potrebné konštatovať, že toto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto ma súd za to, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie.
30. Súd považoval za potrebné sa ako prvé vysporiadať s okolnosťami uzavretia zmluvy o úvere, t. j. či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva v zákonom predpísanej písomnej forme a či pri uzavretí zmluvy mohlo dôjsť k stretu obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v rovnakom čase a mieste.
31. Podľa článku 2 bod 2.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári Poštovky vyplní príslušnú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje... ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky...Súčasťou návrhu klienta sú všetky podklady a informácie vyžadované v zmysle OP...Poštovka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak Poštovka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Poštovka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie Poštovka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do5 pracovných dní) upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak Poštovka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu,
odošle jeden originál zmluvy klientovi...Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu. Podľa článku 2 bod 2.5 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany Poštovky klientovi a účinnosť čerpaním úveru.
32. Žalovaná dňa 07.03.2012 v A. K. požiadala o úver, teda podpísala návrh zmluvy o úvere, ktorým požiadala o poskytnutie úveru vo výške 700,- eur s možnosťou splácať úver po dobu 3 rokov. Až následne dňa 14.03.2012 bol zamestnancom banky po posúdení bonity klienta doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých bol úver žalovanej poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, celková výška nákladov, číslo úverového účtu, dátum konečnej splatnosti, dátum prvej platby, úroková sadzba, dátum každej ďalšej platby, počet mes. splátok, priem. RPMN, RPMN banky a pod.). Návrh zmluvy o úvere, ktorí podpísala žalovaná obsahoval dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok, úrokov sadzby, celkovej čiastky úveru a pod.). Na druhej strane bankou podpísaný návrh zmluvy už obsahoval všetky ostatné údaje, pričom takýto bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovanej podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval aj iné ako žalovanou žiadané podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaná už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej obsahovo zhodnej listine. Bankou doplnené (prípadne modifikované) zmluvné podmienky neboli žalovanou písomne prijaté, pričom konkludentné čerpanie úveru nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe účastníkov, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná akceptovala protinávrh banky a do vyhlásenia dokazovania za skončené takýto dôkaz nepredložil. Ak teda v tomto konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu schválil úver žalovanej vo výške 700,- eur, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale len za nový návrh. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí mať podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. z. zmluva písomnú formu, a teda písomný návrh musí mať obsahovo zhodné písomné prijatie. Preto súd podľa § § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Na tom nič nemenia ani tvrdenia uvádzané žalobcom vo vyjadrení zo dňa 28.08.2019.
33. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd považoval za potrebné posúdiť ešte splnenie podmienok osobitných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
34. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v opačnom prípade je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RMPN) je najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Obsahuje ročný úrok, úrok z úrokov, výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorazové (poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie, administratívny poplatok), poplatky pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať úver), pričom tieto poplatky je potrebné pri každom úvere platiť, zarátať do RPMN. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v zmluve o úvere je RPMN vypočítaná správne. Vo vzťahu k svojmu tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz. V posudzovanej zmluve je uvedená RPMN vo výške 41,21 %. Pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru 700,- eur, celkovej čiastky úveru vo výške 1.111,57 eur (vypočítanej ako súčet výšky úveru a celkových nákladov), ktorá mala byť zaplatená žalovanou a pri dobe splácania 36 mesiacov je výška RPMN 38,48 %. V prípade, ak budeme vychádzať pri výpočte RPMN z celkovej výšky úveru 1.080,- eur (30,- eur x 36 mesiacov) je výška RPMN 35,46 %. Nakoľko v zmluve absentujú údaje pre správny výpočet RPMN, je obtiažne určiť správnu výšku RPMN. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok ako jej neuvedenie. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si splní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Podľa rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/27/2017 zo dňa 13.12.2017 je navyše irelevantné či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona
je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Niet preto pochýb o tom, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto je potrebné aj z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
35. V zmluve o úvere úplne absentuje údaj o celkovej čiastke úveru, pričom v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. je to jedna z osobitných náležitosti, ktorá musí byť uvedená v zmluve. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. je definovaná ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. Právny predchodca žalobcu síce v zmluve uviedol celkovú výšku nákladov v sume 411,57 eur, táto však nič nenapovedá o tom, koľko je celkovo žalovaná ako spotrebiteľ povinná zaplatiť. Celkové náklady podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a to všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.08.2019 uviedol, že pod tabuľkou v bode 3 je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, teda podľa neho suma 1.111,57 eur. Ďalej uviedol, že sčítanie je jednoduchou matematickou operáciou, na ktorú v danom prípade nebolo potrebné použiť žiadne externé pomôcky. Spotrebiteľ, ktorý chce úver v takej výške, ako si vzal dlžník, predsa musí ovládať základné funkcie, aby si vedel vyhodnotiť, či bude alebo nebude schopný úver splatiť. V prípade sčítania, ktorým mal žalobca pravdepodobne na mysli súčin výšky splátok a počtu mesiacov, teda 30,- eur x 36 mesiacov je výška celkovej čiastky úveru 1.080,- eur. Súd preto aj naďalej trvá na tom, že údaj o celkovej čiastke v zmluve úplne absentuje, pričom tento údaj je sám o sebe dôležitou informáciou pre klienta spotrebiteľa pri rozhodovaní o výhodnosti toho ktorého úveru, navyše, keď ho ani sám žalobca nedokázal vyčísliť. A teda nielen spotrebiteľovi, ale ani súdu nie je zrejmé, aká mala byť správna celková čiastka úveru, ktorú mala žalovaná zaplatiť. Číselné neuvedenie celkovej čiastky úveru je v rozpore s povinnosťou pravdivo informovať spotrebiteľa. Aj z dôvodu neuvedenia tejto povinnej náležitosti zmluvy je spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov.
36. Čo sa týka posúdenia bonity žalovanej, súd túto už nevyhodnocoval, nakoľko z vyššie uvedených skutočností mal dostatočne preukázanú nedôvodnosť podanej žaloby.
37. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považuje úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.1 a ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je nedôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účelom uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 700,- eur, pričom žalovaná do dňa podania žaloby zaplatila sumu 968,80 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má súd za to, že žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie úverovej istiny, ktorá zodpovedá sume reálne poskytnutej žalovanej vo výške 700,- eur. Nakoľko však žalovaná túto sumu žalobcovi ešte pred podaním žaloby zaplatila, a teda celú vrátila, jeho dlh zanikol splnením, a preto žalovaná už nie je povinná vrátiť žalovanú sumu žalobcovi. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
39. Nakoľko súd už pri posúdení náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil nedôvodnosť podanej žaloby, nezaoberal sa a neskúmal už ďalšie dôvody, pre ktoré Krajský súd Prešov zrušil pôvodný rozsudok.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bola v spore v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil
rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.