Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-121-2010.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Subarea
1Er/121/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: N. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do 15.8.2013 podnikajúci pod obchodným menom N. Q. - PL trans, IČO: 30612195, naposledy bytom D. XX, XXX XX I. T., o vymoženie 165,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 50,81 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.10.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného (t.j. Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov) na vykonanie exekúcie zo dňa 30.9.2010, a exekučného titulu - rozhodnutia č. 6/2010/00010-001 zo dňa 7.1.2010 vydaného Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Starej Ľubovni, právoplatného dňom 17.1.2010. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 13.10.2010 pod číslom 5710 019612*.
2. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z., práva a povinnosti krajského úradu z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov vzniknuté do 30. septembra 2007 prechádzajú na obvodný úrad, na ktorého výkon pôsobnosti sa tieto práva a povinnosti vzťahujú. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 180/2013 Z.z., o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov, výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo.
3. Dňa 15.2.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z., pretože v exekučnom konaní bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 56,55 eur. Zároveň bolo zistené, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom konanie o dedičstve po ňom bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2D/145/2014. Uvedené konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný ako poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty (konkrétne zostatok na vkladnej knižke vo výške 6,81 eur).
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.10.2013), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
9. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
15. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu č. k. 2D/145/2014 zo dňa 9.12.2014, právoplatným dňa 16.12.2014, a to podľa § 175h ods. 2 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase vedenia dedičského konania), podľa ktorého ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.
16. I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania.
17. V danom prípade povinný zomrel pred skončením exekúcie, teda na jeho strane došlo v dôsledku úmrtia k zániku podmienky konania - spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda procesnej subjektivity povinného. Uvedený nedostatok je za súčasného stavu neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pretože dedičské konanie po povinnom skončilo jeho zastavením podľa § 175h ods. 2 O.s.p. a teda nie je na strane žiadnej osoby, ktoré by inak pripadali do úvahy ako dedičia po
povinnom, daný predpoklad v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka - t.j. zodpovednosť tej- ktorej osoby za dlhy poručiteľa - povinného, vrátane tu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Vymáhaná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po povinnom neprešli smrťou povinného, pretože žiadna osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič po povinnom nenadobudla po ňom dedičstvo (dedičské konanie bolo zastavené pre zanechanie majetku nepatrnej hodnoty), do výšky ceny ktorého dedičstva by inak zodpovedali za dlhy povinného vymáhané v tomto konaní. Osoba, ktorá sa postarala o pohreb, a ktorej z toho titulu bol zanechaný majetok nepatrnej hodnoty v dedičskom konaní vydaný, nie je dedičom poručiteľa a na takúto osobu neprechádzajú dlhy poručiteľa. Teda v danom prípade niet osoby spôsobilej byť účastníkom tohto exekučného konania, s ktorou by súd mohol pokračovať ako s právnym nástupcom povinného (v tomto prípade zároveň nejde o majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej CSP, teda o určenie vlastníckeho práva, určenie, že vec patrí do dedičstva, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupom podľa § 9a ods. 1 EP a § 57 ods. 2 EP, súd exekúciu postupom podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať náhradu trov konania (vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného a skutočnosti uvedené v bode 17. odôvodnenia ani niet takúto náhradu voči komu priznať), preto súd podľa § 9a ods. 1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
20. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
21. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
23. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
26. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 50,81 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. V danom prípade ide o zastavenie konania z dôvodu, ktorý nemal ako exekútor ovplyvniť, a za ktorý nenesie exekútor zodpovednosť a teda oprávnený musí vo forme povinnosti úhrady trov exekúcie niesť tieto objektívne následky nemožnosti vykonávania exekúcie jeho pohľadávky (v zásade táto situácia, keďže povinný nezanechal žiaden majetok, analogicky zodpovedá situácii, kedy je zákonom daná povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie v prípade jej
zastavenia z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- náhrada hotových výdavkov spolu 9,15 eur, a to: poštovné (doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému á 1,60 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému á 1,60 eur, doručovanie výzvy na prevzatie listovej zásielky á 0,40 eur, doručovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a príkazu na začatie exekúcie povinnému á 0,80 eur, doručovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie oprávnenému á 0,50 eur, doručovanie príkazu na začatie exekúcie Sociálnej poisťovni á 0,80 eur, doručovanie exekučného príkazu povinnému á 0,80 eur, doručovanie exekučného príkazu oprávnenému á 0,50 eur, doručovanie exekučného príkazu Sociálnej poisťovni á 0,80 eur, doručovanie žiadosti o súčinnosť notárovi á 1,15 eur), poplatok EVO /t.j. lustrácia v evidencii vozidiel/ á 0,20 eur,
- zvýšenie priznanej odmeny a náhrad (spolu 42,34 eur) o sadzbu 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 8,47 eur.
27. Súd z titulu trov exekúcie nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu a zvýšenie o DPH, ktorá by mala vzniknúť až po samotnom zastavení exekúcie. Ide o požadované poštovné v súvislosti s vrátením poverenia, kde vrátenie poverenia je už iba administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z.z., napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, pričom náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene (v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.), nakoľko už z povahy uvedeného úkonu vyplýva, že ide už iba o administratívnu prácu v súvislosti s exekučnou činnosťou (nie počas samotnej exekúcie, nakoľko táto je už zastavená).
28. Obdobne, z rovnakých dôvodov ako uvedených v bode 27. tohto odôvodnenia, nebola priznaná požadovaná náhrada a jej zvýšenie o DPH za „výdavky na založenie a archiváciu spisu 3,53 eur“. Založenie spisu je činnosť neoddeliteľne spätá so samotným výkonom exekučnej činnosti, pričom niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, a súčasne jasne identifikovateľných výdavkov, pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne. Archivácia spisu predstavuje taktiež už iba administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrady za ktoré sú obsiahnuté v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti. K archivovaniu spisu dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné účely, ako aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach
- teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy, navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.