Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/303/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne G. A.G., D.. XX.X.XXXX, H. N. S. G., Č. V. X, zastúpenej NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, Košice, IČO: 47 197 919 proti žalovanej O. L., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX zastúpenej JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. -163 z 18.07.2019

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením vyhovel návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a nariadil k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor pre okres Košice - okolie, obec Svinica, katastrálne územie Svinica, a to na parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada vo výmere 208 m2, parc. č. 1XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 808 m2 a parc. č. XXX - záhrada vo výmere 175 m2 a stavbe - rodinnému domu súp. č. XXX na adrese Z. XX, 044 45 Svinica stojacemu na parcele registra „C“ parc. č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, záložné právo v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia jej pohľadávky zo zrušenej kúpnej zmluvy zo dňa 28.1.2015 vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom uplatnenej žalobkyňou v konaní vedenom Okresným súdom Košice

- okolie pod sp. zn. .

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa vo veci samej sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej istinu 5.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny od 28.8.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu, od ktorej písomnou dohodou odstúpili a žalovaná doposiaľ nevrátila zaplatenú časť kúpnej ceny v sume 5.000,- eur. Vo veci samej bolo rozsudkom zo 4.7.2018 sp.zn. žalobe vyhovené v celom rozsahu. Proti výroku, ktorým bola žalovanej žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur, o zročnosti pohľadávky a úroku z omeškania, žalovaná podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

3. Žalobkyňa sa návrhom z 8.7.2019 domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, žalovaná kúpnou zmluvou zo 6.7.2017 previedla vlastnícke právo k pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej strany odstúpili, za kúpnu cenu 25.000,- eur, avšak žalovaná nepoužila výťažok z predaja ani na čiastočnú úhradu svojho dlhu voči nej. Bola toho názoru, že z doterajšieho správania žalovanej je zrejmé, že nemá v úmysle dobrovoľne splniť dlh. Keďže je starobnou dôchodkyňou, spláca úver mesačne so splátkami 104,96 eur, obáva sa, že dôjde k významnému ovplyvneniu vymožiteľnosti jej pohľadávky. Poukazovala na to, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku predstavujú majetok žalovanej, z ktorého sa bude môcť uspokojiť v prípade exekučného konania.

4. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa , , , prihliadajúc na obsah spisu predovšetkým na U. Č.. XXX G.. Ú.. Z. dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť svojej obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalovaná je starobná dôchodkyňa, jej príjmom je len starobný dôchodok a žiada v odvolaní priznať možnosť splácať žalovanú istinu v splátkach po 50,- eur napriek tomu, že v priebehu konania v roku 2017 predala nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej strany sporu odstúpili, a z takto nadobudnutej kúpnej ceny ani len čiastočne neuspokojila pohľadávku žalobkyne. Procesná obrana žalovanej o nutnosti opraviť strechu svojho rodinného domu podľa záveru súdu neobstojí a uvedené správanie žalovanej skutočne odôvodňuje záver, že sa žalovaná snaží cielene oddialiť splnenie svojho dlhu a tento nemá v úmysle splniť dobrovoľne. Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel. Zaoberal sa otázkou primeranosti zabezpečovacieho opatrenia k výške zabezpečovanej pohľadávke a dospel k záveru, že je primeraná, nakoľko predmetné nehnuteľnosti by samostatne boli s veľkou pravdepodobnosťou nepredajné.

5. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodov podľa a navrhla zmeniť rozhodnutie a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Uviedla, že v odvolaní proti rozsudku vysvetľovala, že v roku 2017 predala A..Č.. XXX/X G..Ú.. Z. (tá istá parcela, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy so žalobkyňou v roku 2015) a že celú kúpnu cenu vo výške 25.000,- eur z predaja pozemku použila na opravu strechy rodinného domu kde býva. Práve oprava strechy bola dôvodom, že predmetnú parcelu sa rozhodla predať, a keďže celá kúpna cena išla na materiál a stavebné práce, zo získanej kúpnej ceny nebola schopná žalobkyni nič uhradiť. Iné riešenie podľa nej neprichádzalo do úvahy, pretože po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobkyňou (ešte pred odstúpením) sa s prácami už začalo. Z uvedeného dôvodu si požičala sumu 4.000,- eur od spoločnosti Home Credit v marci 2015, ktorý úver spláca mesačnými splátkami vo výške 104,96 eur doteraz, uvedená čiastka sa síce k žalobkyni nedostala, lebo bola podvedená A.. Z., ktorý uvedenú sumu mal odovzdať žalobkyni. Súdu je známe, no napriek tomu tieto skutočnosti nebral na zreteľ. Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zavinenie na danej situácii má výlučne ona, poukazujúc na to, že celú situáciu zavinila žalobkyňa, ktorá si mala riadne rozmyslieť, čo chce a kde si chce kúpiť nehnuteľnosť. Žalobkyňou uvádzané vady pozemku považovala za výmysel, poukazujúc na to, že si našla inú nehnuteľnosť, ktorá je viac vyhovovala. Namietala že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, pretože súd iba konštatoval, že jej procesná obrana neobstojí, nevedno z akého dôvodu vyvodil obavu z budúceho zmarenia exekúcie, keď úver riadne spláca, žiadne ďalšie nehnuteľnosti neponúka na predaj a starobný dôchodok je jej pravidelne vyplácaný. Zdôrazňovala, že po doplatení spotrebného úveru pristúpi k úhrade pohľadávky. Namietala aj porušenie zásady proporcionality, keď kvôli pohľadávke vo výške 5.000,- eur je zriadené záložné právo na všetky ňou vlastnené nehnuteľnosti. Záver súdu, že samostatne by tieto jej nehnuteľnosti s veľkou pravdepodobnosťou neboli predajné, nemal oporu v žiadnom dôkaze a navyše súd argumentuje s nejakou mierou pravdepodobnosti, čo v prípade súdneho rozhodnutia je neprípustné. Zdôrazňovala, že podaním tohto odvolania v advokátskej kancelárii zastupujúcej žalobkyňu uhradila sumu 500,- eur ako čiastočnú úhradu sumy 4.000,- eur ktorú sumu uznáva ako svoj dlh. K odvolaniu pripojila doklad o poukázaní čiastky 500,- eur na účet advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje žalobkyňu.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť, priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V celom rozsahu súhlasila s uznesením, stotožnila sa dôvodmi uvedenými v odôvodnení, nepovažovala skutočnosti uvádzané v odvolaní za relevantné vo vzťahu k nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu. Použitie peňazí z predaja pozemku na opravu strechy bolo rozhodnutím žalovanej, v tom čase si však bola vedomá svojho dlhu voči nej a tiež skutočnosti, že sa proti nej vedie súdne konanie o zaplatenie sumy 5.000,- eur s prísl. Napriek tomu neuhradila ani len časť dlžnej sumy, ktoré správanie považuje za konanie, ktoré môže mať negatívny vplyv na vymožiteľnosť jej pohľadávky. Tvrdeniu, že v súvislosti so sumou 4.000,- eur bola podvedená A.. Z., uviedla, že opätovne išlo o konanie žalovanej na základe jej vlastného rozhodnutia, na túto situáciu nemala žiadny dosah. Aj v tomto konaní podľa nej ide o konanie žalobkyne majúce vplyv na možnú nevymožiteľnosť pohľadávky. Argumenty žalovanej uvedené v bode 3. odvolania podľa nej nemajú nič spoločné s rozhodnutím súdu, skutkový stav medzi stranami bol vyhodnotený v rozsudku, odvolávanie sa žalovanej na jej vek, či zdravotný stav v žiadnom prípade nie je dôvodom, kvôli ktorému by jej mala byť odopretá možnosť zabezpečiť pohľadávku, ktorú má voči žalovanej. Zdôrazňovala, že nemá v úmysle nad mieru obmedziť žalovanú ale s ohľadom na všetky skutočnosti, správanie žalovanej, dĺžku konania, jej príjmy má odôvodnenú obavu, či v budúcnosti bude reálne možné uspokojiť

jej pohľadávku. Nepovažovala nariadené zabezpečovacie opatrenie za neproporcionálne, pretože je veľmi pravdepodobné, že výkon záložného práva by bol neúspešný v prípade, až by predmetom zabezpečovacieho práva neboli nehnuteľnosti, ktoré navrhla zabezpečiť z dôvodu nemožnosti ich samostatného predaja. To by spôsobilo, že by svoju pohľadávku nemohla uspokojiť. Zdôrazňovala, že zabezpečovacím opatrením nebolo zriadené záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaných na U. Č.. XXX, A. F. „. evidované na mape určeného operátu nie sú v uznesení uvedené. K tvrdeniu, že žalovaná uhradila sumu 500,- eur poukazovala, že k tejto úhrade došlo až následkom vydania uznesenia, predtým žalovaná neprejavila záujem o dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( v spojení s ).

12. Zabezpečovacie opatrenie (ďalej len ZO) je opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom ZO je posilnenie pozície veriteľa, resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo odvrátilo možné zmarenie uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia ZO získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. . Zákonnými predpokladmi pre nariadenie ZO sú okrem podania návrhu na jeho nariadenie: a) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, b) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a c) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, a to každú jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Pretože pri nariaďovaní ZO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia. Pre vydanie ZO je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie ZO (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

13. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolností prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese

sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Števček, M. a kol. , Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1158).

15. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že má voči žalovanej priznanú pohľadávku vo výške 5.000,- eur. Podľa nej z doterajšieho správania žalovanej je zrejmé, že nemá v úmysle dobrovoľne splniť dlh, poukazujúc na to, že žalovaná kúpnou zmluvou z roku 2017 previedla vlastníckeho právo k pozemku A..Č.. XXX/ X G.. Ú.. Z., avšak výťažok z predaja nepoužila na čiastočnú úhradu dlhu voči nej, preto sa dôvodne obáva, že ak bude žalovaná v tomto správaní pokračovať, dôjde v konečnom dôsledku k významnému ovplyvneniu vymožiteľnosti jej pohľadávky.

16. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je úlohou súdu skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z predložených listinných dôkazov a napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Súd prvej inštancie síce skúmal podmienky predpokladané zákonodarcom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak dôvodnosť z obavy z budúceho zmarenia exekúcie videl iba v tom, že žalovaná je starobná dôchodkyňa, jej príjmom je len starobný dôchodok, v priebehu konania v roku 2017 predala nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej strany sporu odstúpili a z takto nadobudnutej kúpnej ceny ani len čiastočne neuspokojila pohľadávku žalobkyne a správanie sa žalovanej hodnotil ako odôvodňujúce záver o snahe žalovanej oddialiť plnenie dlhu a tento nemá v úmysle splniť dobrovoľne. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie videl iba v úmysle žalovanej dobrovoľne nesplniť dlh. Uvedená okolnosť však nepostačuje pre záver o reálnej obave z ohrozenia budúcej exekúcie, navyše ani z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva obava žalobkyne z ohrozenia budúcej exekúcie.

17. Je potrebné mať za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je primeraný zabezpečenej pohľadávke, pretože konštatovanie, že predmetné nehnuteľnosti samostatne by boli s veľkou pravdepodobnosťou nepredajné, nemožno považovať za posúdenie, či rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je primeraný zabezpečovanej pohľadávke.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že zabezpečená pohľadávka je vo výške 5.000,- eur, súd prvej inštancie sa však nezaoberal tým, aká je hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zriadenia záložného práva. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dokazovanie nevykonáva. Žalobkyňa je preto spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinná predložiť také dôkazné prostriedky, ktoré osvedčia skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie súdu. V danej veci je takou skutočnosťou aj osvedčenie primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenie, že uvedené nehnuteľnosti predstavujú majetok žalovanej, z ktorého sa bude môcť uspokojiť v prípade exekučného konania, že žalovaná je starobnou dôchodkyňou, v súčasnosti spláca úver mesačnými splátkami vo výške 104,96 eur, nie je postačujúce na preukázanie primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nemožno teda jednoznačne konštatovať existenciu primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, keď z obsahu spisu vyplývajú skôr skutočnosti nasvedčujúce neprimeranosti rozsahu zriadeného záložného práva.

19. Odvolacie argumenty žalovanej vo vzťahu k neprimeraností rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd posúdil ako dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie postupom podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).