Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-750-2009.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/750/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, s adresou na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: C. W., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXXX/XX, XXX XX U., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Juhás, Exekútorský úrad so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava (nástupca súdneho exekútora JUDr. Zity Levákovej), o vymoženie sumy 16,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinnému súd ukladá p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 10,01 € do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením č. 5207*103328 zo dňa 05.10.2009 bol súdny exekútor JUDr. Zita Leváková (predchodca súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása) v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Trnava . sever, č. k. AA 2407835 zo dňa 05.07.2007, právoplatného dňa 05.07.2007 a vykonateľného dňa 23.07.2007.
3. Dňa 07.08.2019 súdny exekútor postúpil súdu predložený návrh oprávneného zo dňa 27.06.2019, ktorým oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku s poukázaním na ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o organizácii miestnej štátnej správy“) z dôvodu, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní zanikla, nakoľko v zmysle vyššie spomenutého ustanovenia nebola uspokojená a súčasne výška vymáhanej pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Výška priemerných nákladov na vymoženie pohľadávok je stanovená Ministerstvom vnútra SR v sume 35,00 Eur.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Trnava . sever, č. k. AA 2407835 zo dňa 05.07.2007, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2007 a vykonateľnosť dňa 23.07.2007. Lehota podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 stanovená pre výkon rozhodnutia začala plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne. Táto prekluzívna lehota plynie aj počas konania o výkon rozhodnutia a exekučného konania. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 23.07.2010. Súd má teda preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.
8. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Lehota upravená v ustanovení § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, je prekluzívna lehota, po uplynutí ktorej nie je prípustné exekučný titul vymáhať. Ak už raz lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 začala plynúť, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia.
9. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.08.2019 predložil súdu podanie oprávneného zo dňa 27.06.2019, v ktorom oprávnený navrhuje zastaviť exekúciu, nakoľko došlo ku dňu 01.01.2015 k zániku práva priznaného rozhodnutím - exekučným titulom v exekučných konaniach, pri ktorých výška vymáhanej pohľadávky je do 35,00 € a do 01.01.2015 neboli uspokojené (vymožené) a to v zmysle § 9b Zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Nakoľko však k preklúzii práva priznaného exekučným titulom v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 došlo uplynutím prekluzívnej lehoty už dňa 23.07.2010, teda skôr, ako uvádza oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, súd zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vyššie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008.
10. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, (1) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). (5) Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.08.2019 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 10,01 Eur (odmena súdneho exekútora vo výške 6,64 Eur + náhrada hotových výdavkov vo výške 1,70 Eur + daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20%, t. j. 1,67 Eur).
15. O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle 197 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom (ďalej len „vyhláška“). Je nepochybným faktom, že exekučné konanie začalo oprávnene, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorý povinnému ukladal plniť, avšak tento dobrovoľne uloženú povinnosť nesplnil. Správaním povinného (nesplnením povinnosti) došlo k začatiu exekučného konania, ako i ďalšiemu priebehu exekučného konania, ktorého náklady hradí povinný. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 Exekučného poriadku pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp. zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
17. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
18. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. V zmysle § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti v sume 6,64 Eur, a to za tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon. Na základe uvedeného preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za vykonanie 2 úkonov exekučnej činnosti (získanie
poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon) vo výške 6,64 Eur [3,32 Eur x 2 úkony].
20. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 1,70 Eur titulom poštovného. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 1,70 Eur.
21. Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 8,34 € v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 1,67 Eur.
22. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 10,01 Eur (odmena vo výške 6,64 Eur + náhrada hotových výdavkov vo výške 1,70 Eur + daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20%, t. j. 1,67 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučným poriadkom povinného.
23. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Podľa § 9a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len: „C.s.p.“). (2) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).
28. Podľa článku 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a zásadou úspechu. Súd by tak úspešnému účastníkovi mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.