Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-162-2023.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/162/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22.9.2023, č.k. 5T/32/2023 - 137, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.2.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 22.9.2023, č.k. 5T/32/2023 – 137 rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. 2. Za to ho odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 roky. 3. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Uviedol, že: „S vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu Galanta a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch uloženia trestu sa nestotožňujem a rozsudok vo výroku o treste považujem za nezákonný a zároveň aj nespravodlivý. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaný A. B. viedol dňa 16.12.2023 v čase 0 23:50 hod. po požití metamfetamínu osobné motorové vozidlo, pričom mu bol dňa 17.12.2022 v čase 0 00:20 hod. odobratý biologický materiál krv a moč, z ktorého bola zistená prítomnosť metamfetamínu v krvi v
koncentrácii 859 ng/ml, amfetamínu v krvi v koncentrácii 101 ng/ml, delta-9-tetrahydrokanabinolu v krvi v koncentrácii 2,7 ng/ml a 11-nor-?-9- tetrahydrokanabinolu karboxylovej kyseliny v krvi v koncentrácii 115 ng/ml. Nestotožňujem sa s názorom súdu prvého stupňa, že v okolnostiach prípadu sa alternatívny trest javí ako najvhodnejší druh trestu na dosiahnutie účelu trestu a zastávam názor, že vhodným druhom trestu je v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň nesúhlasím ani s výmerou uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 roky, ktorú považujem za neprimerane miernu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na pretrvávajúci trend v náraste počtu trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, kde napriek ich dostatočnej medializácii nedochádza k poklesu páchania daného trestného činu . Možno poukázať aj na „Zhodnotenie stavu zákonnosti a dokazovania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona a trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona“, ktoré je zverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR (D. a E.), z ktorého je okrem iného zrejmé, že účinným prostriedkom na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež sprísnenie návrhov trestov zo strany prokurátorov, taktiež bude na mieste viac využívať aj rozpätie nad dolnou hranicou, či dolnou polovicou príslušnej trestnej sadzby (samozrejme za zohľadnenia zásad ukladania trestov). Mám za to, že v konkrétnom prípade, vzhliadnuc koncentráciu návykových látok v tele obžalovaného v deň incidentu je dôvodné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto kontexte poukazujem na výsluch A. B. v procesnom postavení obvineného, ktorý bagatelizoval svoje protiprávne konanie a uviedol, že marihuanu užil asi týždeň pred jazdou a v čase vedenia vozidla nepociťoval žiadne účinky návykových látok a z toho dôvodu aj motorové vozidlo viedol. Uvedené je v priamom rozpore s ostatnou zabezpečenou dôkaznou matériou, osobitne so závermi znaleckého posudku číslo 12/2023 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Richarda Kóšu, ktorý okrem iného skonštatoval, že ak hodnota metamfetamínu/amfetamínu je > 200 nq/ml v krvi, tak sa jedná o podstatné negatívne ovplyvnenie vodičských schopnosti, tzn. stav vylučujúci schopnosť vedenia vozidla, pričom koncentrácia metamfetamínu v krvi obžalovaného bola toxická, v ktorej sa jednoznačne prejavia účinky psychoaktívnej látky. Takáto osoba nie je schopná bezpečne viesť akékoľvek motorové vozidlo. Nesúhlasím tiež s názorom prvostupňového súdu, že výmera trestu zákazu činnosti 2 roky je postačujúca. V tejto súvislosti poukazujem na zistené množstvo návykových látok v organizme obžalovaného ako vodiča, teda stav akútnej intoxikácie, čo značne presahuje trestnoprávnu hranicu činu a nepredstavuje hodnotu hraničnú s priestupkovou zodpovednosťou. Stupeň ovplyvnenia páchateľa návykovými látkami je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto drogami ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášal' následky z toho plynúce. V nadväznosti na uvedené sa potom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody a vyšší trest zákazu činnosti nejaví ako neprimeraný. Možno však konštatovať, že neprimeraným sa javí skôr súdom uložený trest. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za daných vyššie uvedených okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného zákona a nasl. Uvedené platí rovnako i o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý je uložený pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Mám zato, že trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal, rovnako tak súbežné uloženie dlhšieho trestu zákazu činnosti. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom návykových látok s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami. Len pre porovnanie, za priestupok spočívajúci vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu prichádza do úvahy sankcia v podobe pokuty do 800,- eur a zákaz činnosti do 3 rokov a teda súdom uložený trest je v zásade na úrovni sankcie za priestupok, čo nezohľadňuje skutočnosť, že tresty za trestné činy ako spoločensky najnebezpečnejšie a najzávažnejšie konania by
logicky mali byť prísnejšie ako sankcie za iné druhy deliktov, napríklad za priestupky, ktoré sú rádovo menej závažné a nebezpečné. Súdom uložený trest považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Akceptujúc princíp prezumpcie neviny, sekundárne poukazujem aj na skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa aktuálne nachádza vo väzbe za závažnú drogovú trestnú činnosť. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušil mnou napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.“ 4. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. 6. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 2) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. 7. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. 8. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 9. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. 10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 11. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia okresným súdom) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace podmienečne, t.j. jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v § 289 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v jej hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov. 13. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného nebol tento doposiaľ súdne trestaný, priestupkovo bol riešený celkovo sedemkrát.
14. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. 15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, že u obžalovaného ide o osobu doposiaľ netrestanú, že doposiaľ pracoval vo firme RENAD-STAV, s.r.o., že k trestnej činnosti sa priznal, a urobil vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 4 mesiace, uložený v polovici upravenej trestnej sadzby, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o uložení trestu zákazu činnosti. 16. Na rozdiel od prokurátora je odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľom splní dostatočne uložený podmienečný trest. Ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade vysoko prevážila generálna prevencia ako jeden z účelov trestu nad úlohou individuálnej represie. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi takýchto trestných činov, a obžalovaného konkrétne, sa v tomto prípade istým spôsobom dosiahne uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu. Vzhľadom na prezumpciu neviny ohľadom doposiaľ neskončeného trestného konania voči obžalovanému v inej trestnej veci možno konštatovať, že spáchanie prejednávaného trestného činu predstavovalo ojedinelý trestnoprávny exces v živote obžalovaného. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve uložením podmienečného trestu odňatia slobody. 17. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 18. Krajský súd je toho názoru, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, spolu s uložením trestu odňatia slobody a určením skúšobnej doby, zamedzí páchateľovi v páchaní trestnej činnosti tým, že jednak mu je zakázané na určenú dobu vykonávanie činnosť, pri ktorej sa dopustil spáchania trestného činu, jednak tým, že bude obmedzený v pracovnom či osobnom živote tým, že má zakázané po určenú dobu viesť motorové vozidlá a jednak je počas skúšobnej doby vystavený kontrole súdu v tom zmysle, že vybočenie z medzí riadneho života počas skúšobnej doby môže byť vyhodnotené ako porušenie podmienok podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu trestu. Za týchto okolností, po prihliadnutí na osobu obžalovaného, má krajský súd za to, že takto uložené tresty (podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) bude ako následok spáchania trestného činu obžalovaný pociťovať ako dostatočnú ujmu. 19. Odvolací súd sa tak nestotožnil s návrhom prokurátora prednesenom na verejnom zasadnutí, ktorým navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to s poukazom na množstvo alkoholu, ktoré obžalovaný nafúkal. 20. K tejto námietke prokurátora o možnej neúčelnosti trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona v tomto prípade odvolací súd dodáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody do 2 rokov, pričom množstvo alkoholu v dychu obžalovaného zákonodarca nezohľadnil ako kvalifikačný znak, či kritérium, ktoré by vylučovalo uloženie alternatívnych druhov trestov a ani možnosť jeho podmienečného odkladu. Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 2 roky, čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (s výnimkou ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona). Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných
druhov tzv. alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal. 21. Odvolací súd okolnosti namietané prokurátorom pri ukladaní trestu zohľadnil, keď súd u obžalovaného vylúčil uloženie alternatívnych trestov a ukladal trest odňatia slobody, avšak nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili, aby bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený. Zároveň obžalovanému z týchto dôvodov uložil aj trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky. 22. Správanie obžalovaného počas skúšobnej doby bude súdom sledované a v prípade, ak by neviedol riadny život, bude mu nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody. 23. Prvostupňový súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 2 roky, nakoľko sa obžalovaný súdenej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a uloženie tohto druhu trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonný a primeraný, nakoľko má predpoklady pre dosiahnutie svojho účelu a v prípade obžalovaného má významný výchovný charakter. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.