Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/186/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobkyne: H. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. H. Č.. XX, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1/ rade: F. M., A.. X.X.XXXX, E. Ú. H., XXX XX H. X, v 2/ rade: TERAMETAL, s.r.o., so sídlom Rakovo 42, 038 42 Príbovce, IČO: 46 047 476, obaja zastúpení AK JUDr. Ján Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 25, Martin 036 01, IČO: 50 711 776, v konaní o vydanie pracovných strojov takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2014 domáhala voči žalovaným v rade 1/ a 2/ uloženia povinnosti vydať jej:

- pracovný stroj, rýpadlo, lopatový nakladač JCB 4CX, rok výroby 2001, pracovný stroj JCB 4CX-4WS- SM, výrobné číslo stroja 1343449/2008 spolu s prídavnými zariadeniami, vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM, rok výroky 1978 a nákladné motorové vozidlo TATRA T815, VIN: 41073107. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pracovným strojom nasledovne:

- Motorové vozidlo TATRA T815 patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela G. Š., ktorý zomrel 8.10.2012. Okresný súd Martin Uznesením sp. zn. schválil dohodu dedičov, podľa ktorej nákladné vozidlo TATRA T815 nadobudla žalobkyňa v 1, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva zosnulého manžela G. Š..

- Žalobkyňa smrťou svojho manžela nadobudla podnik samostatne podnikajúcej fyzickej osoby s obchodným menom G. Š., IČO: 33 228 949, súčasťou ktorého bol pracovný stroj samohybný rýpadlo - lopatový nakladač model JCB 4CX, rok výroby 2001, vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM, rok výroby 1978. Práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy č. LZC/10/20199 uzavretej s VB LEASING SK, spol. s r.o. Bratislava.

- Pracovný stroj JCB 4CX-4WS SM, výrobné číslo motora 1343449/2008 s prídavnými zariadeniami nadobudla žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 3.3.2014, uzavretou medzi ňou ako kupujúcou a VB LEASING SK, spol. s r.o. Bratislava.

Uviedla, že počas života G. Š. prenajímala spoločnosť G. Š. pracovný stroj JCB CX4, rok výroby 2001 žalovanému v rade 2/. Po smrti Igora Šavola žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva TATRU T815, vysokozdvižný vozík DESTA a leasingové práva z Leasingovej zmluvy č. LZC/10/20199. Nakoľko žalovaný v rade 2/ neuhradil nájomné za pracovný stroj JCB CX4 za obdobie október až december 2013 žalobkyňa v januári 2014 vypovedala nájomný vzťah so žalovaným v rade 2/. F. M. ako

konateľ spoločnosti TERAMETAL s.r.o. na výpoveď reagoval tak, že žalobkyni odmietol vydať pracovný stroj JCB CX4 a zároveň odmietol vydať navrhovateľke aj druhý pracovný stroj JCB CX4, ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy od spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o., tiež jej odmietol vydať motorové vozidlo TATRA T815, aj vysokozdvižný vozík DESTA, nakoľko predmetné stroje užíval na stavbách, ktoré realizovala spoločnosť TERAMETAL s.r.o. Žalobkyňa opakovane vyzývala spoločnosť TERAMETAL s.r.o. na vydanie pracovných strojov a zakázala tieto stroje užívať. Žalovaný v rade 2/ na tieto výzvy nereagoval a preto 3.7.2014 žalobkyňa adresovala spoločnosti TERAMETAL s.r.o. písomnú výzvu na odovzdanie pracovných strojov. Žalobkyňa podala na F. M. trestné oznámenie 26.7.2014. Žalobkyni bolo následne doručené Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine, ktorým jej bolo oznámené, že podľa vyšetrovateľ vracia pracovné stroje Petrovi Hyčkovi, ako konateľovi spoločnosti TERAMETAL s.r.o. z dôvodu, že nie sú pochybnosti o práve držiteľa, v tomto prípade nájomcu na vec. Vyšetrovateľka odmietla začať trestné stíhanie s odôvodnením, že TERAMETAL s.r.o. užíval pracovné stroje na základe Zmluvy o nájme a ústnej zmluvy na dobu neurčitú. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný v rade 1/ odvodzuje svoje užívacie právo k predmetným strojom na základe zmluvy o tichom spoločenstve, podľa ktorej sa mal stať podielovým spoluvlastníkom pracovných strojov. Žalobkyňa uviedla, že zmluva o tichom spoločenstve nie je titulom, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho práva a na základe ktorého by sa žalovaný v rade 1/ stal podielovým spoluvlastníkom. Okrem toho z predloženej zmluvy vyplýva, že žiaden vklad zo strany F. M. poskytnutý nebola keďže ide o podstatnú náležitosť zmluvy o tichom spoločenstve, zmluva je absolútne neplatná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 1/, resp. žalovaný v rade 2/ užíva pracovné stroje neoprávnene, žalobkyňa sa domáha ich vydania.

2. Právny zástupca žalobkyne na prvom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, pretože žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí s tým, že nevie, kde sa v súčasnej dobe uvedené hnuteľné veci nachádzajú. Právny zástupca poukázal na skutočnosť, že F. M. bol riadnym účastníkom dedičského konania po G. Š., ktoré sa viedlo na Okresnom súde Martin pod sp. zn. a z ktorého vyplýva, že dedičky po G. Š. nároky pána M. neuznali. Teda jeho pohľadávku vo výške 30.000,- €. F. M. v rámci dedičského konania nevyužil riadne, ani mimoriadne opravné prostriedky. F. M. by v prípade žaloby, ktorou by sa domáhal svojich práv nemohol mať aktívnu legitimáciu s poukazom na , preto je nepochybné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou strojov, vydania ktorých sa domáha. Pokiaľ ide o zmluvu o tichom spoločenstve, tak poukázal na ustanovenie a ustanovenie zmluvy, podľa ktorej má spoločník právo na 50 %-ný podiel na majetku je v rozpore so základnými ustanoveniami , ktorý je kogentný. Zmluva o tichom spoločenstve nespĺňa náležitosti a preto je neplatná. Žalovaný od smrti G. Š. užíva pracovné stroje a žalobkyni za tieto stroje neplatí a žalobkyňa nemá z týchto strojov žiadny príjem, pričom je ich vlastníčkou.

3. Právny zástupca žalovaných uviedol na pojednávaní, že primárne v tomto konaní chce vyriešiť otázku vlastníctva k hnuteľným veciam, pretože tvrdí, že F. M., teda žalovaný v rade 1/ je podielovým vlastníkom uvedených vecí, pretože na kúpu týchto vecí sa použili finančné prostriedky obidvoch, teda G. Š. aj F. M. a to, že boli evidované iba na G. Š., to je čisto účtovná a evidenčná záležitosť. Pokiaľ ide prvý stroj JCB vyrobený v roku 2001, tak v tom čase F. M. bol zamestnaný u pána H.H.. Švagor F. M. - pán Š.l bol v tom čase nezamestnaný. V čase pomôcť mu, si pán Š.Y. otvoril podnikanie, založil si živnosť a F. M. chodil po výkone svojho zamestnania pracovať k švagrovi pánovi Š. na tých zariadeniach, ako bol napríklad stroj JCB vyrobený v roku 2001. Vzhľadom k tomu, že si F. Š. otvoril podnikanie, vznikla potreba zakúpiť takýto stroj a tak ho zakúpili zo spoločných finančných prostriedkov. 200.000,- SK investoval F. M. a 200.000,- SK investoval pán Š. Y. na 800.000,- SK sa bral úver. Tento úver si bral na podnikanie pán Š. a zabezpečila ho spoločná svokra F. Š. a pána M.. Totiž pán Š. Y. pán M. mali za manželky sestry. Celý princíp spolupráce medzi pánom M.Č. a pánom Š. vždy fungoval 50 na 50. Aj investície, aj podiel na majetku. Mali to ošetrené zmluvou o tichom spoločenstve. Oni síce zmluvu nazvali ako zmluvu o tichom spoločenstve, ale správali sa tak, keďže investície boli 50 na 50, tak aj majetok sa nadobúda do podielového spoluvlastníctva s tým, že na každú kúpu vecí boli použité finančné prostriedky jedného, aj druhého a tieto veci papierovo nadobúdal do výlučného vlastníctva pán Š.l. Cieľom bolo nadobúdať veci do podielového spoluvlastníctva.

4. Žalovaný v rade 1/ F. M. uviedol, že s pánom Š. boli kamaráti od detstva a keď ešte nebola založená firma, robili po večeroch na čierno. Potom založili firmu. Boli šťastní, že dvaja ľudia, ktorí nemali peniaze,

zrazu majú nejaký príjem, majú robotu. G. Š. robil na dielni a on, teda žalovaný v rade 1/ zabezpečoval peniaze a prísun práce. Takto to fungovalo. Následne dostali väčšiu zákazku a tak sa dohodli štyria kamaráti, že budú podnikať spolu, ale papierovo to zastrešoval G. Š.. Bol tam on, teda F. M., pán Š., pán X. a pán C.. Následne tá veľká zákazka padla a tak postupne zostali zase len dvaja G. Š. a on. Pán C. odišiel a bez toho, aby ho vyplácali, lebo tak sa dohodli a pán X. taktiež odišiel, toho vyplatili, lebo zohnal veľkú zákazku. Zostali pracovať len dvaja on a pán Š. a fungovalo to dlho a ani by TERAMETAL s.r.o. neboli zakladali, ale dotlačila ich k tomu firma EBA zo Sučian, ktorá sa zaoberala likvidáciou nebezpečných odpadov. Po smrti pána Š., uviedol žalovaný v rade 1/, že sa dohodol s pani Š., že budú pokračovať tak, ako doteraz. Kupovalo sa aj nové zariadenie, ktoré nie je predmetom tohto konania. Peniaze boli vyrobené, len žalovaný v rade 1/ uviedol, že v tom čase nevedel, že VÁHOSTAV nezaplatí. Potom sa dozvedel, že pani Š. zobrala firemné peniaze a na tom sa rozvadili. V minulosti on s G. Š. fungovali veľmi dobre spolu, nikdy sa neokrádali, nikdy sa navzájom nič nevyčítali. Peniaze investovali do všetkého spoločne, aj keď firma bola napísaná na G. Š.. Uviedol tiež, že tri zariadenia sa nachádzajú na firme TERAMETAL a posledné JCB vyrobené v roku 2008 sa nachádza v zahraničí, lebo tam sa reálne na ňom vykonávali práce a ešte stále sa aj vykonávať majú. Pokiaľ ide o prvé JCB vyrobené v roku 2001, tak naozaj tento úver na kúpu stroja brali manželia Š., ale reálne úver, ktorý poskytla Prima banka bol vyplácaný z peňazí podnikateľa G. Š., na ktoré podnikanie prispieval rovným dielom ako G. Š., tak F. M..

5. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že jej manžel bol nezamestnaný a založil si živnosť a po večeroch mu chodil pán M. pomáhať. Ako to bolo s financiami, o tom sa s manželom nerozprávali. Pokiaľ ide o prvé JCB vyrobené v roku 2001 tak uviedla, že tento kúpili spoločne s manželom na úver a jej mama ručila za úver svojim domom, ktorý založila.

6. V priebehu konania písomným podaním právny zástupca žalobkyne učinil čiastočné späťvzatie vo vzťahu k pracovnému stroju rýpadlo - lopatový nakladač JCB 4CX, vyrobený v roku 2001, číslo motora AK50640 U 214904 H a to z toho dôvodu, že počas súdneho konania bol žalobkyni Obvodným oddelením policajného zboru Martin - východ vrátený tento pracovný stroj. Právny zástupca žalovaných s týmto späťvzatím nesúhlasil a uviedol, že má vážny dôvod, pretože tvrdí, že žalovaný v rade 1/ je polovičným vlastníkom všetkých uvedených zariadení. Právny zástupca žalovaných podal aj samostatnú žalobu na určenie vlastníckeho práva, pričom konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. a do právoplatného skončenia tejto veci súd prerušil konanie vo veci , pričom rozhodnutie súdu o prerušení konania bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. s odôvodnením, že žaloba na plnenie v danom prípade nevyrieši postavenie žalovaného v rade 1/ vo vzťahu k určeniu jeho vlastníckeho/spoluvlastníckeho práva, t.j. oprávnenie s vecou nakladať voči žalobkyni a táto otázka bude vyriešená v súdnom konaní , pričom v konaní sp. zn. bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s tým, že otázka vlastníctva / spoluvlastníctva bude prejudiciálne riešená v konaní . Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd preto dôvod, pre ktorý žalovaní nesúhlasili so zastavením konania vo vzťahu k stroju JCB 4CX vyrobeného v roku 2001 považoval za vážny dôvod a konanie nezastavil v tejto časti.

7. Konateľka žalovaného v rade 2/ Y. M. uviedla, že F. M., teda žalovaný v rade 1/ je jej bývalý manžel. Uviedla, že s bývalým manželom žila pod nátlakom, o ničom, čo sa týka firmy nebola informovaná. Keď sa aj na niečo spýtala povedal jej, aby sa nestarala. O žiadnej zmluve o tichom spoločenstve nič nevie. Ako to bolo so spoločnosťou TERAMETAL, či prenajímala nejaké stroje k tomu sa tiež nevedela vyjadriť. Vie akurát o jednom stroji, že G. Š. s F. M. ho chceli zakúpiť a chceli si na to zobrať pôžičku. Žiadali o pomoc obidvoch rodičov, teda M., aj Š. s tým, že matka H. Š. a súčasne svokra G. Š. zabezpečila pôžičku záložným právom na svoju chalupu. K histórii spoločného podnikania F. M. a G. Š. uviedla, že F. M. najprv pracoval u pána H. a po večeroch chodieval pracovať O. G. Š.. Firma začínala v Karlovej u rodičoch F. M.. Za aké peniaze boli nakúpené ďalšie stroje, o tom ona nič nevie. Vždy robila len to, čo jej povedal bývalý manžel.

8. Svedok P. Š., otec G. Š. vypovedal, že jeho syn s F. M. sa dali do kopy, podnikali u nich v garáži, robili všetko spoločne. S peniazmi sa delili na polovicu, z tých peňazí, ktoré zarobili a aj kupovali všetko spoločne na polovicu.

9. Svedkyňa P. Š. matka G. Š.Y. uviedla, že pôvodne začali podnikať jej syn s pánom M. u nich na dvore, ale tam bolo málo miesta, tak sa presťahovali k rodičom F. M.. Pán M. v tom čas bol ešte zamestnaný

u pána H.a, chodil pomáhať po večeroch. Robievali spolu do noci, všetko robili spolu. Bola to spoločná firma 50 na 50. Mali aj spoločnú jednu kasu, do ktorej odkladali to, čo zarobili a potom si spolu kupovali to, čo potrebovali. O všetkom aj rozhodovali spoločne. Nikdy sa ani jeden z nich nerozhodoval sám. Uviedla, že všetky veci, ktoré sa týkali firmy nikdy jej syn G. Š. nerozhodol sám. Zo svojho pohľadu to ona vnímala tak, že je to ich spoločná firma. Vzťahy F. M. s jej nevestou H. Š. W. dobré, kým žil G. Š.. Keď zomrel, tak sa vzťahy narušili, lebo nevesta si myslela, že všetko je G. Š., že všetky stroje sú jeho a že všetko zdedí. Uviedla, že naposledy, keď sa svojim synom bavila, keď ešte žil, tak jej povedal, že už má s F. M. aj nejakú zmluvu, že už to majú na papieri.

10. Svedkyňa E. M. matka žalovaného v rade 1/ uviedla, že jej syn a G. Š. najprv pracovali u pána H. a neskôr sa rozhodli, že budú spolu podnikať. Najprv začali vyrábať u nich, robili zámočnícku výrobu. Nakúpili nejaké zariadenie, sústruh a podobne ale potom sa rozhodli, že potrebujú JCB, nemali peniaze, tak si museli požičať z banky a spoločne zobrali úver. Mama žalobkyne založila svoj dom. Ohľadne hospodárenia s investíciami sa vždy spoločne dohodli, úver splácali s peňazí, ktoré zarobili. Delili sa aj z príjmov z podnikania na rovnako.

11. Svedok G. M. - otec žalovaného v rade 1/ vypovedal, že vie o tom, že sa jeho syn s G. Š. dohodli, že budú spoločne po večeroch podnikať, lebo v tom čase ešte každý z nich mal svoje zamestnanie. G. Š. pracoval v strojárňach ako elektrikár, jeho syn pracoval u pána H.. Potom, keď v strojárňach prepúšťali G. Š. si urobil zváračský kurz a dostal aj nejaké peniaze zo strojárni a to bol jeho vklad do podnikania a jeho syn zase kúpil vŕtačku, pílu a svedok mu požičal sústruh a druhý si potom kúpili sami. Následne si kúpili všetky tie stroje, ktoré sú predmetom konania. Úver na JCB si zobral G. Š., lebo len on figuroval v tom podnikaní. Svedok uviedol, že syna skoro užrali za to, aby papiere dali do poriadku s G. Š., lebo on tam nefiguroval ako spolumajiteľ ale firmu prakticky viedol on. Všetko, čo spolu zarobili išlo do firmy, za to kúpili aj mašiny, aj úver za ten prvý stroj sa splácal z toho, čo zarobili. O hospodárení s financiami sa vždy dohodli, aj o investíciách alebo sa rozhodol len jeho syn F., pretože G. Š. bol skôr na robotu. Všetky stroje sa zakúpili zo spoločného podnikania. Že by mal jeho syn s G. Š. nejakú písomnú dohodu o tom uviedol svedok, že nevie, práve preto sa so synom vadili, aby to dali do poriadku.

12. Právny zástupca žalovaných navrhol výsluch svedkov U. F. a B. P. za účelom preukázania vlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva F. M. k pracovným strojom. Súd uznesením rozhodol, že tieto dôkazy nevykoná vzhľadom k tomu, že neboli navrhnuté včas. Súdny spor sa vedie od roku 2014. Od samého počiatku obrana žalovaných spočívala v tom, že žalovaný v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom uvedených strojov a dané dôkazy navrhli až v júni 2019.

13. Na pojednávaní konanom v júli 2019 právny zástupca žalovaných uviedol, že F. M. sa domáha vlastníckeho práva z titulu toho, že existovala dohoda, ktorá je nazvaná ako dohoda o tichom spoločenstve ale všetky činnosti, ktoré konkludentne prebiehali v súvislosti s podnikaním F. M. a G. Š. svedčia o tom, že sa jednalo o združenie činnosti, vkladov a teda majetok získaný zo spoločného podnikania patrí každému z účastníkov združenia rovnakým podielom. Tiež uviedol, že F. M. nie je pasívne legitimovaný v danom spore , lebo je iba účelové tvrdenie žalobkyne, že F. M. tieto stroje zadržiava.

14. Svedkyňa P. M. vypovedala, že G. Š. bol jej zať a žalobkyňa je jej dcéra. Uviedla, že kým pracoval F. M. u pána H., tak s jej zaťom nikdy spolu nepracovali, až potom neskôr založil firmu TERAMETAL. Pred založením firmy TERAMETAL nikdy spolu nerobili.

15. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.10. 2019, tak súd predpokladal, že vo veci rozhodne, lebo všetky dôkazy už boli vykonané a keďže pre rozhodnutie je dôležitý stav v čase rozhodovania, tak k držbe uvedených strojov vypočul žalovaného v rade 1/ a súčasne konateľa žalovaného v rade 2/ a ten uviedol, že vysokozdvižný vozík a vozidlo TATRA sa nachádzajú na šrotovisku za účelom zošrotovania, za tieto stroje aj šrotoviskom vyplatené peniaze. Pokiaľ ide o jedno JCB to bolo vydané žalobkyni a druhé JCB sa nachádza v Čechách, v Olomouci, v dedine pri Olomouci, ktorá sa volá Výska, odstavené na nestráženom parkovisku, zanechali ho tam zamestnanci firmy TERAMETAL potom, ako bolo vydané neodkladné opatrenie. Žiadna z vecí, ktorej vydania sa žalobkyňa domáha sa nenachádzajú v držbe ani žalovaného v rade 1/, ani žalovaného v rade 2/.

16. Do spisu bola predložená Leasingová zmluva č. LZC/10/20199 medzi poskytovateľom VB LEASING SK, spol. s r.o. Bratislava a príjemcom Igorom Šavolom, IČO: 33 228 949. Predmetom leasingu bol univerzálny stroj na zemné práce JCB 4CX, špecifikácia podľa faktúry a preberacieho protokolu. Z preberacieho protokolu vyplýva, že predmetom leasingu bol stroj JCB 4CX-4WS-SM podkopová lyžica. Leasingová zmluva je doložená len jej prvá strana, preberací protokol je datovaný 11.6.2010. Z protokolu o odovzdaní stroja je zrejmé, že výrobné číslo stroja je 1343449/2008 a rovnaké číslo stroja je uvedené aj o prevzatí predmetu financovania odovzdávajúceho VB LEASING SK, spol. s r.o., preberajúci H. Š., datovaný 19.2.2014.

17. Do spisu bolo doložené v súvislosti s leasingovou zmluvou oznámenie o riadnom ukončení leasingovej zmluvy s návrhom na odkúpenie predmetu leasingu a tiež bol priložený súhlas na vykonanie zmien v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte so spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. na G. Š..

18. Z Dodatku č. 1 k Leasingovej zmluve č. LZC/10/20199 zo dňa 19.2.2014 vyplýva, že v zmysle tohto dodatku H. Š. vstupuje ako nástupca na miesto leasingu do právneho vzťahu vyplývajúceho z tejto leasingovej zmluvy.

19. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2014 medzi predávajúcim VB LEASING SK , spol. s r.o. a H. Š. vyplýva predaj predmetu kúpy a to univerzálneho stroja na zemné práce JCB 4CX.

20. Z kúpnej zmluvy medzi predávajúcim G.. Ľ. Q. a kupujúcim G. Š., uzavretej dňa 18.1.2008 vyplýva, že predávajúci kúpil pracovný stroj samohybný rýpadlo - lopatový nakladač JCB 4CX, rok výroby 2001.

21. Do spisu bola predložená kúpnopredajná zmluva uzavretá podľa medzi predávajúcim P. O. a kupujúcim G. Š., obidvaja označení rodným číslom. Predmetom kúpi bol nákladný automobil TATRA T815, rok výroby 1990 a k tejto zmluve bol priložený aj príjmový pokladničný doklad o vyplatení kúpnej ceny.

22. Žalobkyňa do spisu predložila tri čestné prehlásenia Y. M., P. M. a P. W. s rovnakým textom, z ktorých vyplýva, že sa osobne zúčastnili stretnutia H. Š. Y. F. M., ktorého predmetom bolo oznámenie výpovede z nájomného vzťahu pracovných strojov z dôvodu nezaplatenia nájomného s tým, že F. M. bol vyzvaný, aby tieto stroje bezodkladne vydal.

23. Do spisu bola taktiež predložená výzva žalobkyne adresovaná žalovanému v rade 2/ zo dňa 3.7.2014, v ktorej uvádza, že na základe uznesenia Okresného súdu Martin zo dňa 15.1.2014 sa stala majiteľkou nákladného vozidla TATRA T815, pracovného stroja rýpadlo lopatový nakladač model JCB 4CX, vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM a pracovného stroja samohybného JCB 4CX - 4WS- SM a firma TERAMETAL užíva tieto stroje bez právneho titulu a poberá z nich majetkový prospech. Žalobkyňa tiež vyzvala na odovzdanie týchto strojov pani P. M. k tomu splnomocnila na ich prevzatie.

24. Žalobkyňa doložila do spisu tiež súhlas s vrátením vecí, ktorý bol adresovaný OKP ORPZ Martin, kde Y. M. označená ako konateľka spoločnosti TERAMETAL s.r.o. súhlasy s vrátením vecí, ktoré boli vyšetrovateľom prevzaté a zadržané a to pracovný stroj samohybný rýpadlo - lopatový nakladač JCB 4CX-4WS-SM, nákladné vozidlo TATRA T815 a vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM súhlasy s vrátením vlastníčke strojov H. Š..

25. Zo Zmluvy o nájme medzi prenajímateľom G. Š. Y. nájomcom TERAMETAL s.r.o. uzavretej dňa 1.8.2011 je zrejmý predmet nájmu nakladač typ JCB 4CX, bližšie označenie pracovného stroja sa v zmluve nenachádza.

26. V čestnom vyhlásení Y. M. ako konateľky spoločnosti TERAMETAL zo dňa 22.10.2014, ktorým vyhlasuje, že má vedomosť o tom, že F. M. užíva pracovné stroje, ktoré sú predmetom žaloby na stavbách a to aj napriek jej viacerým nesúhlasom.

27. Do spisu bola tiež predložená kvitancia - protokol o ukončení platnosti Zmluvy o úvere č. 99/066/08 z Prima banky voči dlžníkom nebohý G. Š. a H. Š., z ktorej kvitancie vyplýva, že úver poskytnutý vo výške 26.555,14 € bol spolu s úrokmi a poplatkami v celom rozsahu splatený.

28. Z Dohody o urovnaní medzi spoločnosťou TERAMETAL s.r.o. a H. Š. vyplýva, že predmetom dohody o urovnaní sporov je urovnanie užívateľ práva k pracovnému stroju samohybný rýpadlo - lopatový nakladač model JCB 4CX, rok výroby 2001, vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM, nákladnému vozidlu TATRA T815 a pracovnému stroju JCB 4CX-4WS-SM s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu podpisu tejto zmluvy, teda k 22.8.2014 zanikajú spoločnosti TERAMETAL s.r.o. všetky užívacie práva k pracovným strojom, ktoré mohli vzniknúť nájomnou zmluvou, zmluvou o podnájme, dohodou alebo akoukoľvek inou formou a spôsobom.

29. Z listiny označenej ako Výzva na vydanie veci zo dňa 16.9.2015 je zrejmé, že žalobkyňa vyzývala žalovaného v rade 2/ na vydanie vecí, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania.

30. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. , pod ktorou spisovou značkou sa viedlo konanie po poručiteľovi G. Š., ktorý zomrel 8.10.2012. Z Uznesenia Okresného súdu Martin okrem iného vyplýva, že bolo určené, že pozostalej manželke poručiteľa z majetku v BSM patrí polovica nákladného vozidla TATRA T815, EČ: , rok výroby 1990, VIN: 41073107. Po nebohom manželovi nadobudla zostávajúcu polovicu uvedeného náhradného vozidla. Ďalej nadobudla pracovný stroj samohybný rýpadlo - lopatový nakladač JCB 4CX, rok výroby 2001, vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM a práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy č. LZC/10/2009 uzavretej s VB LEASING SK, spol. s r.o. Bratislava.

31. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

33. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa , niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. 35. Podľa , majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

36. Podľa , zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa s ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na uplatnenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

37. Podľa 673 ods. 2 , zmluva vyžaduje písomnú formu.

38. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

39. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, a to uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. , že smrťou poručiteľa G. Š.Y., ktorý zomrel 8.10.2012 žalobkyňa nadobudla motorové vozidlo TATRA T815, rok výroby 1990, ktoré patrilo do BSM manželov G. Š. Y. H. Š., pričom súd určil, že pozostalej manželke z majetku BSM patrí okrem iného nákladné vozidlo TATRA T815 v 1 a na základe schválenej dohody dedičov žalobkyňa nadobudla okrem iného nákladné vozidlo TATRA T815 v 1, pracovný stroj samohybný rýpadlo- lopatový nakladač JCB 4CX rok výroby 2001, ďalej vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222 TM a práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy č. LZC/10/20199 uzavretej s VB LEASING SK, spol. s r.o. Bratislava. V súlade s týmto dedičským rozhodnutím má súd Dodatkom č. 1 k Leasingovej zmluve č. LZC/10/20199 zo dňa 19.2.2014 preukázané, že H. Š. ako nástupca na miesto príjemcu leasingu G. Š. vstupuje do právneho vzťahu vyplývajúceho z tejto

leasingovej zmluvy. Následne žalobkyňa v súlade s leasingovou zmluvou odkúpila od VB LEASING spol. s r.o. Bratislava predmet leasingu a to kúpnou zmluvou zo dňa 3.3.2014. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a žalovaní to ani nerozporovali, že žalobkyňa hnuteľné veci, o ktorých tvrdí, že je ich výlučnou vlastníčkou nedrží, ani neužíva. Žalovaný v rade 1/, ktorý je súčasne konateľom žalovaného v rade 2/ na pojednávaní dňa 24.9.2015 potvrdil, že tri zariadenia sú na firme TERAMETAL s.r.o. a JCB vyrobené v roku 2008 sa nachádza v zahraničí, lebo tam sa reálne na ňom vykonávajú práce.

41. Na počiatku žalovaný v rade 1/, ktorý je súčasne konateľom žalovaného v rade 2/ tvrdil, že sa cíti podielovým spoluvlastníkom hnuteľných vecí, pretože on s nebohým G. Š. spolupracovali tak, Ž. G. Š. si založil živnosť a žalovaný v rade 1/ F. M. chodil k nemu pracovať na uvedených zariadeniach. Stroje nakúpili zo spoločných finančných prostriedkov, prípadne na úver, ktorý bol opätovne splácaný zo spoločných finančných prostriedkov, správali sa tak, keďže investície boli 50 na 50, tak aj majetok sa nadobúda do podielového spoluvlastníctva. Mali to ošetrené zmluvou o tichom spoločenstve. S touto zmluvou o tichom spoločenstve sa súd oboznámil zo spisu OR PZ Martin ČVS ORP-479/1-VYS- MT-2014 na čl. 32 tohto spisu, pričom z tejto dohody vyplýva len skutočnosť, že tichý spoločník F. M. má právo na 50 % - ný podiel na majetku a zisku spoločnosti. V tejto súvislosti súd s poukazom na ust. zdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o tichom spoločenstve je záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi určitý vklad. Táto základná náležitosť v zmluve o tichom spoločenstve, na ktorú sa žalovaní odvolávali absentuje a preto nemohlo dôjsť k vzniku takejto zmluvy o tichom spoločenstve. Obdobný názor vyslovil aj NS SR v svojom rozsudku sp. zn. , ktorý je analogicky aplikovateľný aj na danú situáciu. Rovnako v písomnej zmluve o tichom spoločenstve je neprípustné dojednanie, že tichý spoločník má 50%-ný podiel na majetkových hodnotách, pretože vlastníkom majetkových hodnôt pri zmluve o tichom spoločenstve sa stáva podnikateľ. Ustanovenie - upravuje právne vzťahy medzi tichým spoločníkom a podnikateľom, ktorému tichý spoločník poskytuje určitý vklad s tým, že sa bude podieľať na jeho podnikaní, teda zmluvou o tichom spoločenstve sa zakladá medzi nimi záväzkový vzťah. Ako už bolo vyššie uvedené, podstatnými náležitosťami zmluvy sú určenie subjektov, t.j. tichého spoločníka a podnikateľa, určenie vkladu spoločníka a určenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi. Keďže zmluva, ktorou žalovaný v rade 1/ preukazoval svoje spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú predmetom tohto sporu, nebola táto zmluva uzavretá v súlade s ustanoveniami a nasl. , pretože absentovalo určenie vkladu spoločníka, tak táto zmluva je podľa neplatným právnym úkonom a teda žalovaný v rade 1/ nepreukázal svoje spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú predmetom sporu touto zmluvou.

42. V priebehu konania došlo k zmene obrany žalovaných s tým, že medzi žalovaným v rade 1/ a G. Š. došlo k uzavretiu zmluvy o združení podľa ustanovení - . K tomuto bola vypočutá rada svedkov ako P. Š., P. Š., E. M., G. M., ktorý v podstate zhodne vypovedali, že žalovaný v rade 1/ s G. Š. robili všetko spoločne. Kupovali všetko na polovicu a všetko, čo získali mali tiež na polovicu, o všetkých veciach v rámci podnikania rozhodovali spoločne. Mali „jednu kasu“, ktorá bola spoločná. Rovnako všetko, čo zarobili išlo do firmy, za to zakúpili stroje, splácali úver a podobne. Súd uvádza, že podľa ustanovení sa niekoľko osôb môže združiť, aby spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenie založené Zmluvou o združení je podobne ako tiché spoločenstvo nesubjektívnou formou spoluúčasti viacerých subjektov na podnikaní. Rozdiel medzi záväzkovo - právnymi vzťahmi, ktoré zakladajú tieto zmluvy spočíva v skutočnosti, že kým pri zmluve o tichom spoločenstve sa vklad tichého spoločníka viaže na celú podnikateľskú činnosť podnikateľa, pri zmluve o združení sa jej účastníci môžu dohodnúť, že vnesú do združenia majetkové hodnoty s cieľom dosiahnuť dohodnutý účel, ktorým môže byť konkrétny obchod. Treba zdôrazniť, že iba v prípade dojednania, že vklad jedného z členov združenia je možné použiť iba na dohodnutý účel a s tým bude spojený nárok člena združenia na podiel na zisku z konkrétne určeného obchodu, tak len takáto zmluva by zodpovedala pojmovým znakom Zmluvy o združení. V danom prípade však nebolo preukázané, že by medzi G. Š. a žalovaným v rade 1/ došlo k definovaniu dojednaného účelu, ktorý má byť združením dosiahnutý, preto vzťah medzi nimi súd nevyhodnotil ako zmluvu o združení podľa a nasl. . Treba zdôrazniť, že z obsahu písomnej zmluvy o tichom spoločenstve je zrejmé, že vklad F. M. ako tichého spoločníka smeroval do celého podnikania podnikateľa a preto vôľou strán bolo uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve podľa a nasl., avšak pre absenciu základných náležitosti túto súd vyhodnotil, ako už bolo vyššie uvedené za neplatnú.

43. Na základe vyššie uvedeného súd teda prejudiciálne riešil otázku vlastníctva a skonštatoval, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto konania.

44. Pokiaľ bolo užívacie právo žalovaných, či už žalovaného v rade 1/ alebo žalovaného v rade 2/ k uvedeným veciam odvodzované od nájomnej zmluvy, či už písomnej alebo ústnej, tak súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rámci trestného konania vedeného pod ČVS ORP - 479/1-VYS-MT-2014 spoločnosť TERAMETAL s.r.o. dňa 6.10.2014 dala súhlas s vrátením uvedených vecí H. Š., naviac v spise na čl. 147 sa nachádza Dohoda o urovnaní zo dňa 22.8.2014 medzi spoločnosťou TERAMETAL s.r.o. a H. Š., ktorá okrem iného obsahuje dojednanie, že ku dňu podpisu tejto zmluvy zanikajú spoločnosti TERAMETAL s.r.o. všetky užívacie práva k pracovným strojom, ktoré jej mohli vzniknúť nájomnou zmluvou, zmluvou o podnájme, dohodou, alebo akoukoľvek inou formou alebo spôsobom. Teda je zrejmé, že spoločnosť TERAMETAL s.r.o., ani F. M. nemali iné legitímne užívacie právo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu. Napriek tomu v čase podania žaloby, aj v priebehu sporu sa tieto hnuteľné veci nachádzali v užívaní firmy TERAMETAL s.r.o. Keďže súd, ako bolo vyššie uvedené, určil ako vlastníka týchto vecí žalobkyňu, táto má proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, právo domáhať sa najmä vydania veci voči tomu, kto ich neoprávnene zadržuje. V čase podania žaloby bola táto dôvodná a žalobkyňa bola aktívne legitimovanou v tomto konaní. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných v tomto spore, tak súd na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo 25.10.2019 skúmal, ktorí zo žalovaných neoprávnene veci zadržiava, pretože ani samotnej žalobkyni tieto skutočnosti neboli celkom jasné. Dokazovaním bolo preukázané, že vysokozdvižný vozík DESTA DVHM a motorové vozidlo TATRA T815 sa nachádzajú na šrotovisku za účelom zošrotovania s tým, že ich tam zložil Peter Hyčko. Ďalší stroj JCB 4CX-4WS-SM rok výroby 2008, na ktorom sa pracovalo, potom ako bolo vydané neodkladné opatrenie, v Čechách, pri Olomouci, v obci Víska na verejnom parkovisku, ktoré nie je strážené. Posledný štvrtý stroj, ktorého sa domáhala žalobkyňa vydať bol pracovný stroj samohybný, rýpadlo - lopatový nakladač JCB 4CX rok výroby 2001, ktorý jej bol vrátený a preto zobrala v tejto časti žalobu späť, avšak žalovaní so späťvzatím tejto časti nesúhlasili s tým, že pre nich je rozhodujúce určenie vlastníctva k všetkým strojom, preto súd konanie o tomto štvrtom stroji nezastavil. Je teda zrejmé, že v čase rozhodovania súdu, ktorý stav je rozhodný, ani jeden zo strojov, ktorých vydania sa žalobkyňa domáhala nebol vo faktickej moci ani jedného zo žalovaných. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je okolnosť, že žalovaný má spornú vec u seba, má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu ani jeden zo žalovaných veci, ktoré sú predmetom sporu nemal fakticky u seba, preto bolo nutné žalobu o vydanie vecí zamietnuť. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá veci u seba, vzniká mu však zodpovednostná povinnosť na náhradu škody, preto súd celú žalobu zamietol vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Už len na okraj súd poznamenáva, že aj v prípade, žeby žalovaný v rade 1/ preukázal svoje spoluvlastníctvo k daným veciam, čo sa nestalo, tak v žiadnom prípade nepreukázal dohodu o hospodárení so spoločnou vecou.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu. Predmetom konania bolo vydanie vecí. V tomto bola žalobkyňa plne neúspešná a úspešní boli žalovaní v rade 1/ a 2/, avšak prejudiciálne bolo potrebné riešiť otázku vlastníctva, kde naopak v plnej miere bola úspešná žalobkyňa a žalovaní v rade 1/ a 2/ boli neúspešní. Vzhľadom k tomu, že všetky strany sporu boli úspešné v rovnakej miere a neúspešné v rovnakej miere, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.